Exorcista Elias Vella: Panna Mária nebola od nás výnimočnejšia, ale…

Mária je Božím a umeleckým dielom. Vo svojom odkaze nám ukazuje, čím sa máme stať a kým máme byť. Ona bola jediná, ktorá naplno prijala a vykonala plán, určený Bohom. Keď Boh stvárňuje človeka, vytvorí pre neho aj jeho vlastný originálny plán. Každý z nás ho má a my ho často narúšame a nedovolíme Bohu, aby v nás konal. Mária ako jediná nekládla Bohu žiadne prekážky. Boží plán sa tak pre ňu stal úplným.

Predstavte si architekta, ktorý chce vytvoriť nejaké majstrovské dielo. Napríklad dom. Potom tento plán vezme do rúk stavbár a začne sa zamýšľať: „Tieto dvere sa mi nepáčia, vymením ich! Nepáči sa mi, aká farba bude v obývačke, poviem maliarom, aby použili iný odtieň.“ A potom sa vráti architekt.

Pozrie na stavbu a nahnevá sa: „Toto nie je moje dielo! Chcel si dom vylepšiť, ale ty si to celé zničil. Použil si farbu, ktorá sa tam vôbec nehodí. Dal si tam nesprávne dvere.“

Toto často robievame architektovi, ktorým je Boh. Meníme veci podľa toho, ako sa nám páčia. Boh pre nás vytvoril jedinečný plán. My mu však neveríme a bránime mu, aby v nás tento plán uskutočnil.

Slávny umelec Michelangelo vytvoril sochy, ktoré sú známe po celom svete – napríklad Pietu, Mojžiša či Dávida. Raz sa ho pýtali: „Povedz nám, ako je možné, že vytváraš také nádherné a dokonalé sochy?“

„Je to o tom, aby som si vybral vhodný mramor, ktorý ma poslúcha…“ Osobne si ho chodil vyberať a trávil tým niekoľko dní, kým našiel správny kus pre svoju prácu.

Keď ho našiel, tvrdil: „Vidím v ňom sochu, vidím v ňom postavu! Jediné, čo treba teraz urobiť, je odstrániť z tejto postavy to nadbytočné – mramor, ktorý je navyše, aby som túto sochu odkryl.“

 

 

Všimnite si, že vyberal mramor, ktorý mu bol poslušný. Mária bola takýmto mramorom, poslušným v rukách Boha. Nekládla žiadny odpor ani prekážky, aby Boh mohol konať. Nesnažila sa mu vnútiť svoje predstavy, ale bezvýhradne prijala jeho plán.

Preto je Mária umeleckým dielom. Nie je to o tom, že by sa Mária stala svätou vlastnými silami, ale je svätá, lebo dovolila Bohu, aby ju urobil svätou. Nebola ničím výnimočná – bola to jednoduchá, obyčajná žena. Len Bohu nekládla prekážky.

Všetko si uchovávala vo svojom srdci. My – najmä muži, lebo je to mužský princíp – robíme to, že si veci ukladáme do mysle. Ženy si ich ukladajú do srdca. A až v srdci môžu veci ožiť.

Môžem veriť Bohu, ale môžem aj veriť v Boha. To je rozdiel. Veriť v Boha je mužský princíp, veriť Bohu je ženský princíp. Samozrejme, veci môžu prejsť z mysle do srdca a potom ožiť.

Evanjelista Lukáš o Márii hovorí, že si to všetko uchovávala vo svojom srdci. Všetky udalosti. Aj to, keď obetovala Ježiša v chráme a Simeon jej predpovedal: „Meč bolesti prenikne tvoje srdce, pretože tento chlapec bude spásou pre mnohých, ale bude pre mnohých tiež prekážkou…“

Niesla si v srdci aj udalosť, keď sa Ježiš stratil a našli ho v chráme. Kládol jej otázku: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca, lebo mám robiť to, o čo ma žiada môj Otec?“

A potom v nej Božie slovo ožívalo. Pretože tie slová nielen držala vo svojom srdci, ale im aj dala život a uskutočňovala ich.

Ako povedal Ježiš: „Kto je moja matka? Kto sú moji bratia?“ A odpovedal: „Sú to tí, ktorí počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho. To sú moji bratia a moja matka…“

Mária neostala len pri počúvaní, ale slová uskutočňovala a takto sa stala Ježišovou učeníčkou. V tomto je jej veľkosť. Nie je najdôležitejšie a najhlavnejšie, že bola Ježišovou matkou, ale Ježišovou učeníčkou.

 

 

Úryvok je z našej knihy Exorcista Elias Vella. Objednajte si ju v našom eshope tu.