Etiópčan Fissuh Hailu: Mier nie je samozrejmosť

Fissuh Hailu pochádza z regiónu Tigraj na severe Etiópie, no už skoro osem rokov žije na Slovensku. V jeho rodisku zúri genocída a ako sám priznal, cíti sa bezradný aj z toho dôvodu, že už niekoľko mesiacov nebol v kontakte s rodinou. Päť slovenských  mimovládnych organizácií sa spojilo v zbierke Spolu pre Etiópiu, aby obyvateľom postihnutej oblasti zabezpečili to najnevyhnutnejšie: vodu, prikrývky, oblečenie, lieky či jedlo. Fissuh bol súčasťou tejto iniciatívy.

Kedy ste boli naposledy v Etiópii a čo sa odvtedy v krajine zmenilo?

V roku 2018 som prišiel domov, aby som navštívil rodinu v Etiópii a taktiež videl bratrancov, sesternice a tety v Eritrei. Hranica medzi Etiópiou a Eritreou bola otvorená po prvýkrát za dvadsať rokov, takže to bol veľmi emocionálny moment pre mnoho rodín, vrátane tej mojej.Vtedy sme mali nádej, že mier medzi Etiópiou a Eritreou pretrvá a ľudia z oboch krajín sa budú môcť naďalej stretávať. Bohužiaľ, hranica bola znova zatvorená a teraz sme v Tigraji svedkami ničivej genocídnej vojny, do ktorej sú zapojené interné aj externé sily, vrátane Eritrey.

 

Aký je váš názor na to, čo je hlavným dôvodom vojny v Tigraji?

Existuje mnoho dôvodov na prebiehajúcu vojnu v Tigraji. Podľa môjho názoru najväčším dôvodom je, že táto vojna je o rozdielnych a protichodných víziách pre Etiópiu, a je to tiež vojna pomsty. Premiér Abiy Ahmed sa snaží zaviesť jednotný systém bez ohľadu na zložité etnické úsilie mnohonárodnostnej samosprávy, zatiaľ čo vláda v Tigraji bola dlhoročným obhajcom mnohonárodnostného federalizmu, ktorý sa jej za posledné tri desaťročia podarilo implementovať. Premiér považuje vládu v Tigraji za hlavného oponenta v jeho misii realizovať jednotnú ideológiu. Táto vojna nezačala 04.11.2020, jej vypuknutie sa pripravovalo už dva roky. Eritrea je do veľkej miery zapojená do pomsty a chce sa odplatiť za historické krivdy z Etiópsko-eritrejskej vojny z rokov 1998 – 2000 a za následné sankcie voči nej.

 

 

Čo si myslíte, prečo sa v Etiópii, alebo celkovo v Afrike, lepšie zvláda situácia s koronou ako na Slovensku, vzhľadom na počet úmrtí?

(V Etiópii 3871 mŕtvych, na Slovensku 12 019 mŕtvych. Údaj zo stránok: https://covid19.who.int/region/afro/country/et a www. korona.gov.sk 09.05.2021. Etiópia je asi 5-krát väčšia ako Slovensko, poznámka autorky.)

Afrika má vo všeobecnosti menej úmrtí ako zvyšok sveta a vedci nevedia vysvetliť príčinu. Moja teória je, že úmrtí je oveľa viac, ale prípady (covid-pozitívni) zostávajú nepotvrdené. Je možné, že máme silnejšiu imunitu kvôli viacerým iným vakcínam, ktorými sme boli očkovaní ako deti, a taktiež sa populácia mladých vie ľahšie zotaviť.

 

Cítite sa na Slovensku už ako doma? Kde aktuálne pracujete?

Prišiel som na Slovensko v roku 2013. Cítim sa tu už ako doma. Pracujem v spoločnosti Swiss Re ako Reinsurance Business Coordinator.

 

Zažili ste tu kultúrny šok?

Áno, pre mňa bolo veľmi zvláštne a šokujúce, že keď som sedel vo vlaku alebo v autobuse plnom ľudí, tak sa nikto s nikým nerozprával. Bolo tam príliš ticho.

 

 

Čo vám najviac chýba z vášho rodiska?

Súdržnosť spoločenstva, jedlo a slnko.

 

Oslavujete Nový rok v januári alebo v septembri?

Oslavujem dvakrát. V Etiópii slávime Nový rok jedenásteho septembra (Meskerem 1 – kvôli rozdielnemu kalendáru, aký v Etiópii používame) a na Slovensku prvého januára. Moja rodina a väčšina priateľov z Etiópie nevedia, že existuje aj nejaký iný Nový rok v januári. (úsmev)

 

Čo slovenské a čo etiópske by ste chceli odovzdať svojim deťom?

Chcem, aby moje deti boli spoločenské, mali zmysel pre komunitu, aby si navzájom pomáhali, aby boli vďačné a nestresovali toľko. Takto som vyrastal v Etiópii. Čo sa týka Slovenska, bol by som rád, keby mali zmysel pre rodinu a nezmeškali možnosť osláviť čokoľvek, dokonca aj malý úspech, pretože život je krátky. (úsmev)

 

 

Čo sa môžu Slováci od Etiópčanov naučiť?

Myslím si, že je aj veľa vecí, ktoré by sa Etiópčania mohli naučiť od Slovákov, ale Slováci by mali byť vďační za mier a prosperitu, ktoré majú. Je dôležité hovoriť ďakujem a nebrať veci ako samozrejmé.

 

Vďaka zbierke Spolu pre Etiópiu sa vyzbieralo skoro 97 000 €. Boli ste súčasťou tejto iniciatívy? Čo bolo vašou úlohou? Čo by ste odkázali slovenským darcom?

Áno, bol som súčasťou tejto iniciatívy od úplného začiatku. S eRkom som viedol úvodné diskusie o kampani. Poskytol som fakty a dáta o vojne v Tigraji a pomáhal som vyformovať tému pre túto kampaň. Propagoval som kampaň medzi svojimi kolegami a bola to úspešná zbierka.

V mene ľudí z Tigraja by som sa veľmi rád poďakoval všetkým darcom a organizátorom. Vaša podpora zachraňuje mnoho životov. Nech vám to Boh bohato vráti.

 

Po vypuknutí vojny sa podľa OSN ocitlo až 4,5 milióna ľudí v humanitárnej kríze. Boje pokračujú. Ľudia utekajú v obavách o svoje životy – bez jedla, vody, lekárskej starostlivosti a možnosti spojiť sa s rodinou. Stali sa utečencami vo vlastnej krajine. Desaťtisíce utiekli aj do susedného Sudánu. Mnohí sú buď odlúčení od svojich rodín, alebo stratili svojich najbližších. Viac o zbierke Spolu pre Etiópiu tu: https://www.spolupreetiopiu.sk/#domov

Prispieť môžete tu: https://dobranovina.darujme.sk/rok-2021/.

 

Titulná snímka: archív Fissuh Hailu