Edward Groody: Hĺbku meditácie nemusíte hľadať vo východných náboženstvách, nájdete ju v Cirkvi

„Kresťanstvo má bohatú tradíciu meditácie,“ hovorí lektor Edward Groody. Pred rokmi objavil krásu modlitby súhlasu. Dnes vedie semináre kontemplatívnej modlitby a tvorby spoločenstva po celom svete. V rozhovore sme sa ho opýtali, aký je rozdiel medzi meditáciami východných náboženstiev a kresťanstva, ale aj to, aké ovocie prináša modlitba súhlasu a dozvedeli sme sa, ako nás Boh cez takúto modlitbu uzdravuje a mení.

Prečo dnes mnoho katolíkov hľadá hĺbku v meditáciách východných náboženstiev?

Mnohí ľudia nevedia o tom, akú hlbokú tradíciu meditácie má kresťanstvo. A to je veľká škoda. V poslednej dobe je cítiť veľmi veľký hlad po niečom hlbšom. V cirkvi však veriaci často na prvý pohľad nenachádzajú to, čo hľadajú. Preto je prirodzené, že keď zažívajú obdobia sucha, rozhodnú sa hľadať inde. U niektorých je to súčasť ich duchovnej cesty, hľadajú vo východných tradíciách a nakoniec sa vrátia naspäť ku kresťanským koreňom. Môže to byť taký prirodzený proces.

 

Ak je tradícia kresťanskej meditácie taká bohatá, prečo majú ľudia potrebu hľadať inde?

Až do Druhého Vatikánskeho koncilu bola kontemplatívna modlitba vyhradená iba zasväteným. Bežní ľudia nevedeli o pozvaní k takejto intimite s Bohom. Koncil to síce zmenil, ale napriek tomu, že Cirkev hovorí o tomto pozvaní, ľuďom často chýbajú informácie. A teraz nemyslím iba laikov, ale aj zasvätených.

Medzi ľuďmi je však veľmi veľký hlad po meditácii. Preto je prirodzené, že siahnu po informáciách, ktoré sú oveľa ľahšie dostupné. Napriek tomu, že existuje veľmi bohatá a hlboká tradícia v srdci Katolíckej cirkvi. Púštni otcovia a púštne matky vyvinuli metódu, ktorú dnes nazývame modlitba súhlasu.

 

Prečo je v posledných rokoch stále populárnejšia?

Za posledných 20 rokov objavilo množstvo ľudí hĺbku modlitby súhlasu. Veľkú zásluhu má na tom trapistický mních Thomas Keating, ktorý sa zaslúžil o jej popularizáciu. Dá sa povedať, že preštudoval staré spisy o kontemplatívnej modlitbe a preložil ich do moderného jazyka, aby boli pochopiteľné pre bežných veriacich. Urobil kontemplatívnu modlitbu dostupnou pre všetkých. Jeho organizácia Contemplative Outreach sa za dvadsať rokov rozrástla z malej skupinky na celosvetovú organizáciu.

 

 

BYŤ PRÍTOMNÝ PRED BOHOM

Aké druhy kontemplatívnej modlitby poznáme?

Asi dva najpopulárnejšie sú modlitba súhlasu a Lectio Divina, známe ako posvätné čítanie.

 

Môže byť aj adorácia alebo modlitba ruženca považovaná za kontemplatívnu modlitbu?

Áno, opakovanie posvätných slov alebo posvätného textu je tiež vhodné na vzdávanie sa prekážok a odovzdávanie sa Bohu.

 

Čo je základom modlitby súhlasu?

Je to jednoduchá metóda, pri ktorej odstraňujeme všetky prekážky, ktoré nám bránia byť prítomný pred Bohom a mať s ním hlbší vzťah. Takže keď hovoríme o kontemplatívnej modlitbe, tak modlitba súhlasu je metóda, ktorá nás pripraví na kontemplatívnu modlitbu. Toto môže byť zo začiatku pre ľudí mätúce.

 

Skúste nám to trochu viac vysvetliť…

Kontemplatívna modlitba je zážitok komunikovania s Bohom, bez slov alebo obrazov. Ide o hlboký zážitok jednoty a pokoja. V prežívaní takéhoto spojenia s Bohom nám však bránia rôzne veci. Tieto, nazvime ich prekážky, nám bránia byť autentickými vo vzťahu k Bohu, ale aj k druhým ľuďom.

Počas modlitby súhlasu odstraňujeme tieto prekážky, aby sme mohli zažívať hlbokú intimitu s Bohom. Je to veľmi jednoduchá, ale mocná metóda. Thomas Keating ju nazýva Božou terapiou. Lebo zatiaľ čo ja sedím, pohrúžený do modlitby súhlasu, Boh uzdravuje moje zranenia a odstraňuje prekážky, ktoré mi bránia byť v jednote s ním.

 

Ako to prakticky vyzerá?

Pri modlitbe súhlasu používame posvätné slovo, ktoré je symbolom toho, že sa celí dovzdávame do Božej prítomnosti. Môže to byť slovo amen, Ježiš, milosť… Keď si napríklad vyberiem meno Ježiš, nehovorím ho preto, lebo volám Ježiša, aby bol prítomný. Vyslovujem ho na znak toho, že súhlasím s Božou prítomnosťou vo mne.

Pohodlne si sadnem, zavriem si oči, poviem posvätné slovo, napríklad amen a som prítomný pred Bohom. Po chvíli už však myslím na to, že musím zobrať deti zo školy alebo rozmýšľam nad tým, či to robím správne. Keď si všimnem, že mi ušli myšlienky, opäť vyslovím amen a tie myšlienky zanechám. Posvätným slovom opäť Bohu poviem: som tu pred tebou, súhlasím s tvojou prítomnosťou vo mne.

 

NIE SME NAŠIMI MYŠLIENKAMI

Čo ak sa zamotáme v nejakej myšlienke, ktorá nás doslova núti sa ňou zapodievať?

Niekedy je to veľmi lákavé. Ale dôležité je nevracať sa k nej, odovzdať ju Bohu, povedať posvätné slovo a byť opäť prítomný. Ak mám počas modlitby obraz Panny Márie a mám pocit, že mi chce niečo povedať, tak poviem posvätné slovo a som opäť prítomný. Lebo nič nie je viac ako povedať, že súhlasím s Božou prítomnosťou vo mne.

 

Čo keď nás vyrušia nejaké zvuky z okolia?

Aj to sa môže stať. Väčšinou je však tých „zvukov“ v našom vnútri toľko, že sa nemusíme až tak obávať tých zvonku. Keď sa to však stane, iba opäť povieme posvätné slovo a sme prítomní.

 

Takže tie prekážky, ktoré nám bránia v modlitbe, to sú hlavne naše myšlienky?

To je zaujímavá otázka. Môžu to byť naše myšlienky, tie sú však často ovplyvnené našimi zraneniami z detstva. Niektorí si myslia, že modlitba súhlasu alebo meditácia je bez myšlienok. Sme však ľudia, mať myšlienky je prirodzené.

A v niektorých východných tradíciách je naozaj cieľom meditácie dostať sa do stavu bez myšlienok. Pri modlitbe súhlasu nie je cieľom dostať sa do bezmyšlienkového stavu, ale nebyť pripútaní k našim myšlienkam. Mnohí ľudia si myslia, že sú svojimi myšlienkami. Celé dni sú vo svojich myšlienkach, ale v modlitbe súhlasu si uvedomujeme, že naše myšlienky nie sú nami.

Používam na to taký príklad: ak nastúpite na loďku a nechávate sa ňou unášať, nestanete sa tou loďkou. Tá loďka, to sú vaše myšlienky – aj keď sa necháte unášať loďkou svojich myšlienok, nestanete sa nimi. Cez modlitbu súhlasu si uvedomujem, že nie som pripútaný k svojim myšlienkam.

 

Prečo je dôležité odpútať sa od svojich myšlienok?

Ak sa dokážem oddeliť od svojich myšlienok, môj vzťah k Bohu sa prehlbuje a zažívam ovocie kontemplatívnej modlitby a veľký pokoj. Modlitba súhlasu posilňuje túto odpútanosť, aby sme mohli byť viac napojení na Boha. Takže cieľom nie je zbaviť sa myšlienok, ale oddeliť sa od nich.

To býva ťažké najmä pre ľudí s aktívnou mysľou, niekedy to môžu byť nadmieru inteligentní ľudia alebo tí, ktorí zažili hlboké traumy a sú úzkostní. Niekedy môže byť takáto aktívna myseľ prepojená s naším podvedomím. Ale cez modlitbu nám Boh poskytuje Božiu terapiu a uzdravuje naše podvedomie. A časom spomalíme. Máme menej myšlienok.

 

Čo môžeme urobiť, ak sa nám stále nedarí odpútať sa od svojich myšlienok?

Ľuďom s veľmi aktívnou mysľou niektorí učitelia odporúčajú opakovať posvätné slovo dookola. Tým, že ho vyslovujem, stále hovorím Bohu, že som tu, som prítomný, ale aj to, že je dôležitejší, ako akékoľvek myšlienky. Ak začnete s takouto modlitbou, časom sa vaša myseľ spomalí a možno už nebudete potrebovať opakovať posvätné slovo dookola. A Boh vás môže uzdravovať.

 

 

 

BOŽIA TERAPIA V SKRYTOSTI

Akým spôsobom Boh počas modlitby súhlasu uzdravuje?

Neviem presne, ako tento proces uzdravovania funguje. To je tajomstvo. Ale funguje. Je to Božia terapia, naozaj najsilnejšia modlitba, ktorou hovoríme Bohu, že sme mu úplne k dispozícii. A Boh vstupuje do nás, uzdravuje nás, naše zranenia z detstva, z našej minulosti.

 

Boh človeka uzdravuje bez toho, aby mu dal vedieť, že koná?

Áno, počas modlitby súhlasu sa odohráva Božia terapia v skrytosti. Boh uzdravuje naše podvedomie, zranenia a dokonca aj naše telo. Často ani nevieme, že sa to deje. Neprežívame nič, iba pokoj.

Osobitne v prvých troch až šiestich mesiacoch modlitby súhlasu vychádzajú na povrch mnohé veci z nášho podvedomia, ktoré potrebujú uzdravenie.

Predstavte si, že je v našom podvedomí sekretárka, ktorá sedí za stolom a stráži. Keď chce niečo vyjsť na povrch, tak mu to nedovolí, lebo je to veľmi nebezpečné. Snaží sa nás ochrániť. Počas modlitby súhlasu má táto sekretárka voľno a Boh uzdravuje veci, ktoré vychádzajú na povrch.

 

Čo ak počas modlitby zažívame nejaké intenzívne pocity?

Na začiatku môže človek zažiť veľa smútku, možno bude aj častejšie plakať. Dôležité je sa týmito pocitmi počas modlitby nezapodievať, len ich prežiť a vrátiť sa k posvätnému slovu. Nesnažiť sa im porozumieť, sústrediť sa na ne, ani ich odmietnuť. Odovzdať ich Bohu a nechať ho konať, súhlasiť s tým, aby bol v nás prítomný. Ak má však niekto veľa zranení, je dobré, ak vyhľadá podporu – vo svojej farnosti, alebo u terapeuta, prípadne psychológa.

 

Zvyknú sa ľudia modlitby súhlasu báť?

Niekedy sa boja, že počas modlitby príde nejaká sila a zmocní sa ich. Ak sa modlíte modlitbu súhlasu, ochraňujú vás zástupy anjelov. Takže sa toho nemusíte báť. Bál by som sa, ak by som súhlasil s prítomnosťou niekoho iného vo mne. Ale ak súhlasíte s Najvyšším, nemáte sa čoho báť.

 

Ako viem, či sa modlím správne?

Správny spôsob je vo vašom srdci. Už len to, že hovoríte Bohu, že ste tu a súhlasíte s jeho prítomnosťou, stačí. Mnoho ľudí sa bojí, či sa modlia správne, ale je to modlitba úprimnosti a jednoduchosti. Tie obavy len musia pustiť, odovzdať Bohu. A opäť povedať posvätné slovo.

 

Pre vyťažených ľudí, osobitne rodičov malých detí, je veľmi ťažké sústrediť sa…

Áno, ale postupne sa aj ich myšlienky spomalia. Vždy sa len treba vrátiť k posvätnému slovu, niekedy aj tisíckrát. Niekedy sa mi ľudia sťažujú, že mali hroznú meditáciu. Toľko myšlienok… Na tú istú situáciu sa však dá pozrieť aj inak – toľko myšlienok ste mohli odovzdať Bohu a toľkokrát ste sa k nemu mohli vrátiť…

 

ROZUMIEŤ SI BEZ SLOV

Ako má prakticky vyzerať modlitba súhlasu?

Dennú osobnú modlitbu odporúčam dvakrát denne vždy 20 minút. Dá sa aj dlhšie. Dôležité je vytvoriť si zvyk. Päť minút každý deň pravidelne v rovnakom čase je lepších, ako hodina raz do týždňa. Môžete si vytvoriť aj atmosféru, v ktorej sa vám ľahšie modlí. Zapáliť si sviečku alebo pripraviť kávu.

Ideálny čas prvej modlitby je ráno, ešte pred tým, ako vstanú ostatní. A druhá meditácia poobede alebo večer.

 

Ako je vhodné takúto modlitbu začať?

V jednej knihe prirovnávajú začiatok modlitby času, ktorý strávime vo vestibule. Vyzúvame si tam topánky, dávame dole kabát. Aj my, keď si sadneme k modlitbe, môžeme mať takýto čas vestibulu, kedy sa s Bohom rozprávame a až potom prejdeme k modlitbe súhlasu, kedy už komunikujeme bez slov.

 

Čo ak večer počas modlitby zaspím?

Niekedy možno počas modlitby aj zaspíte. Aj to je v Božích rukách. Moja skúsenosť je však taká, že je to úplne iný spánok. Meditačný. Boh aj počas neho uzdravuje – vtedy iným spôsobom. Je to iné ako keď sedíte a modlíte sa.

 

Je nutné modliť sa dvakrát denne?

Nie vždy je to reálne. Treba sa prispôsobiť okolnostiam. Ak sa vám však nedá modliť dvakrát denne, ale iba raz, aj to je úžasné. Ak sa modlíte dvakrát, Boh vás môže rýchlejšie uzdravovať. Ideálne je mať potom raz do týždňa modlitbu v skupine.

 

Prečo je dôležitá aj modlitba súhlasu v skupine?

Modlitba súhlasu v skupine môže byť veľmi nápomocná, najmä pre ľudí, ktorí majú problém spomaliť. Ježiš povedal, že kde sú dvaja alebo traja v jeho mene, tam je aj on. Keď sa ľudia modlia spolu, často sa im podarí ísť hlbšie. Výborné sú aj víkendové alebo týždňové duchovné cvičenia.

Mať skupinku, ktorá sa spolu modlí modlitbu súhlasu raz do týždňa, je takmer až kľúčové, ak chcete ísť hlbšie.

 

Aké dlhé sú tieto skupinové sedenia?

Skupina sa väčšinou modlí v dvoch 20-minútových cykloch. Skupiny sa zvyknú najčastejšie modliť modlitbu súhlasu alebo Lectio divina. Na začiatku sa zvyčajne prečíta verš z Biblie a potom nasleduje dvadsaťminútová modlitba súhlasu. Po nej je posvätná chôdza. Je to ako prestávka pred ďalšou dvadsaťminútovou meditáciou. Na záver sa pomodlíme, väčšinou Modlitbu Pána. A potom je čas na spoločenstvo, niektoré skupiny sa aj zdieľajú. Stretnutia by nemali trvať viac ako hodinu. Meditácia v skupine je naozaj mocná. Ak pravidelne chodíte na takéto stretnutia, tak sa oveľa ľahšie dostanete na hlbinu.

 

Môže sa modlitbu súhlasu modliť ktokoľvek?

Áno, nemusíte mať žiadne predpoklady. Stačí, že cítite povolanie k tejto modlitbe. Keď hovorím o kontemplatívnej modlitbe ako o najvyššej forme modlitby, nemyslím to tak, že ten, kto medituje, je viac ako ten, kto sa takto nemodlí.

Nie každý cíti povolanie k tejto modlitbe. A je to v poriadku. Sú rôzne cesty k Bohu. Tak, ako to vidíme u Márie a Marty. Modlitba súhlasu je modlitbou Márie, je o prehlbovaní priateľstva s Bohom.

Ak sa stretávate s niekým každý deň v rovnakom čase, tak ste si bližší, ako keď sa stretnete raz za mesiac len preto, že niekto z vás niečo potrebuje od toho druhého. A ak sa často stretávate, porozumiete si aj bez slov. A to je modlitba súhlasu, byť spolu aj bez slov.

 

Aký vplyv má modlitba súhlasu na človeka?

Ľudia sa často pýtajú túto otázku. A dôležité je povedať, že nemeditujeme preto, aby nám táto modlitba priniesla nejaké ovocie. Ak sa chceme modliť modlitbu súhlasu, naším cieľom musí byť bližší vzťah s Bohom a túžba priniesť viac lásky do tohto sveta. Lebo ak máme lepší vzťah s Bohom, môžeme lepšie slúžiť.

Ale pravda je aj to, že keď máme hlbší vzťah s Bohom, tak sme iní. Prichádza ovocie Ducha Svätého. Sme pokojnejší, milší, trpezlivejší, milujúcejší. Po troch mesiacoch modlitby súhlasu si tú zmenu často všimnú aj ľudia okolo vás.

 

 

BOHATSTVO KRESŤANSKEJ TRADÍCIE

V dnešnej dobe sú veľmi rozšírené rôzne spôsoby meditácie – aký je rozdiel medzi nimi a modlitbou súhlasu?

Mnohé praktiky východných náboženstiev sa sekularizovali a sú veľmi populárne. Napríklad aj Mindfulness, alebo pozorná meditácia, pochádza z budhistickej tradície, aj keď dnes už nie je viazaná na žiadne náboženstvo. Historicky má však pôvod v budhizme, aj keď o tom mnoho ľudí nevie. Považujú to za psychologickú metódu.

 

Čo je cieľom Mindfulness meditácie?

Byť si vedomý svojej mysle a byť v prítomnom okamihu bez prekážok. Nie je to o prehĺbení vzťahu s Bohom, ide o to prežiť osvietenie a byť v prítomnom momente. To je kľúčový rozdiel.

V modlitbe súhlasu má odstraňovanie prekážok za cieľ hlbší a intímnejší vzťah s Bohom. Otec Thomas Keating, ktorý sa zaslúžil o popularizáciu modlitby súhlasu, čerpal z kresťanských koreňov. V priebehu svojej životnej cesty mal obdobie, kedy sa zaujímal o iné náboženstvá aj o to, ako meditujú.

 

Dá sa teda povedať, že Thomasa Keatinga ovplyvnili aj východné tradície?

Keating, Thomas Merton a mnohí iní svätci sa zaujímali aj o iné tradície. A učili sa od nich. Aj napriek tomu, že sa Thomas Keating naučil niečo aj z budhizmu, budhizmus pre neho nie je východiskovým bodom. Tým sú púštni otcovia, púštne matky, známy text Oblak nevedenia od neznámeho autora, ktorý obsahuje veľmi jasné inštrukcie, ako sa modliť.

 

Existuje aj sekulárna forma modlitby súhlasu?

Podstatou modlitby súhlasu je odovzdávanie sa Bohu a súhlasenie s jeho prítomnosťou vo vás. Takže sekularizovať modlitbu súhlasu nie je možné, lebo ten súhlas musíme dať Bohu.

 

Sú súčasťou modlitby súhlasu aj mystické zážitky?

Niektorí ľudia si myslia, že ak sa budú modliť modlitbu súhlasu, budú zažívať mystické zážitky. Tie však nemajú byť našou motiváciou. Jedinou motiváciou má byť bližší vzťah s Bohom.

Keating hovorí, že Boh dáva mystické zážitky slabým ľuďom, aby mali túžbu pokračovať v modlitbe. Ale tí silní ich nepotrebujú.

 

Zažívajú ľudia pri modlitbe súhlasu aj obdobia sucha?

Áno, často sa to deje nejaký čas po tom, ako sa ňou začnú modliť. Aj v modlitbe súhlasu môžeme zažiť obdobia púšte, kedy máme pocit, že sa nič nedeje. Vtedy si môžeme pripomínať, že to, že nič necítim neznamená, že sa nič nedeje.

 

Takže zažívajú iba ticho. Niektorí ľudia však majú z ticha strach…

Áno, ale netreba sa ho báť. Matka Tereza hovorí, že ticho je prvým jazykom Boha. Možno sa ho bojíme, ale Boh nás do neho pozýva. A v tichu vznikajú veľké veci.

 

Potrebuje človek duchovné vedenie?

Mať duchovné vedenie je vždy veľmi nápomocné, niekedy je užitočné mať aj terapeuta. V prvých troch mesiacoch je dobré aj duchovné zázemie. Veľmi dobré semináre má organizácia Contemplative outreach. Odporúčam aj knihy Thomasa Keatinga.

 

Okrem modlitby súhlasu sú aj iné metódy, ktoré nám môžu pomôcť meditovať?

Rád by som spomenul modlitbu privítania, ktorú vytvorila spolupracovníčka Thomasa Keatinga Mary Mrozowski. Táto metóda nám môže pomôcť, keď prežívame silné emócie, sme nahnevaní alebo sklamaní. Jednoducho nie sme v pokojnom nastavení a bráni nám to v spojení s Bohom. Modlitba privítania nám pomáha vysporiadať sa aj s takýmito situáciami. Nesnažím sa bojovať s tým, čo prežívam, ale privítam to. Vítam všetko, čo sa vo mne odohráva. A potom vítam Ducha Svätého.

 

Ako to vyzerá v praxi?

Napríklad som nahnevaný, lebo môj kolega o mne povedal niečo, čo nie je pravda a dostal povýšenie, ktoré som si zaslúžil ja. Prežívam hnev, najradšej by som mu ublížil. V takejto situácii hovorím: Vitaj hnev, vitaj hnev, vitaj hnev, cítim ťa vo svojom vnútri, si tu, vítam ťa. A potom pozývam Ducha Svätého, aby tu bol s tým hnevom vo mne. A odovzdávam mu – v tomto príklade s povýšením – svoju potrebu mať veci pod kontrolou.

Môžem to zopakovať aj desaťkrát, ak potrebujem. Môže sa zdať zvláštne vítať hnev, ale ak chceme niečo odovzdať Bohu, musíme si uvedomiť, že je to v nás. Ak chceme niečo pustiť, musíme to najskôr držať.

Ďalšia veľmi pekná modlitba, ktorá nám môže pomôcť, je modlitba pokoja. Je to úžasná modlitba: „Bože, daj mi pokojnú myseľ, aby som prijal veci, ktoré zmeniť nemôžem. Daj mi silu, aby som zmenil veci, ktoré zmeniť môžem. A daj mi múdrosť, aby som rozlíšil jedno od druhého.“

 

Medzi ďalšie spôsoby patrí aj Lectio Divina…

Áno, posvätné čítanie. Vzniklo v stredoveku, keď bolo veľmi málo Biblií. Niekedy len jedna pre celé krajiny. Kňazi sa vtedy učili Bibliu naspamäť. Nemusíte sa učiť celú Bibliu naspamäť, môžete si len opakovať žalmy. Hovoríte ich s vnútorným nastavením odovzdávania sa a môžete zažiť uzdravenie a blízkosť. Slová Biblie do vás môžu preniknúť.

 

Vo svojich seminároch sa venujete nielen kontemplatívnej modlitbe, ale aj tvorbe spoločenstva. Ako tieto veci súvisia?

Cesta kresťanstva v sebe zahŕňa samotu aj spoločenstvo. Jedno aj druhé je dôležité. Byť kresťanom znamená byť v spoločenstve. Starať sa o druhých, byť k dispozícii, pomáhať si navzájom rásť rôznymi spôsobmi.

V samote budujem spojenie s Bohom a prostredníctvom času s ľuďmi spoznávam seba aj Boha. To je mystický zážitok spoločenstva, ktorý je v dnešnom svete veľmi často zle chápaný.

Slovo spoločenstvo sa dnes používa v mnohých významoch. Stratilo sa to hlbšie kresťanské chápanie spoločenstva. Malo by v ňom ísť o istý druh duchovného zážitku, ktorý môže mať skupina ľudí, ktorá zažíva neobvyklú úroveň bezpečia, risku, zraniteľnosti, autentickosti a neobyčajného rešpektu.

 

Čo môže narúšať prežívanie takéhoto spoločenstva?

V živote často nosíme masky, nehovoríme, čo si myslíme a pretvarujeme sa. Keď stretneme ľudí, s ktorými chceme ísť hlbšie, snažíme sa povedať to, čo cítime, a je to risk. Nevieme, čo sa bude diať.

Aby ľudia mohli ísť vo svojich vzťahoch hlbšie, potrebujú isté zručnosti komunikácie. O tom je Community Building (Tvorba spoločenstva). Na našich workshopoch učíme ľudí, ako mať medzi sebou hlbšie spojenie. A modlitba súhlasu a budovanie spoločenstva ide veľmi pekne ruka v ruke. Modlitba súhlasu ma pripravuje individuálne, aby som mohol byť plnšie a autentickejšie prítomný v komunite.

Modlitba súhlasu, Lectio Divina a Community Building – tieto tri keď sa spoja, tak je to úžasné. Dokáže to meniť životy.

 

Edward Groody bude hosťom Ženskej katolíckej konferencie. Modlitbe súhlasu bude venovať hodinovú prednášku a nadväzujúci workshop. Viac o konferencii sa dozviete na www.zenskakonferencia.sk.