Eduard Heger: Musíme sa učiť spravovať svoj čas

Téma timemanažmentu je blízka aj poslancovi Národnej rady SR Ing. Eduardovi Hegerovi (42). Podelil sa o svoje poznatky z oblasti času, priorít a plánovania.

Poslanec a kresťanský aktivista Eduard Heger vysvetľuje, prečo je vlastne dôležité strážiť si svoj čas. „Ľudia, ktorí si čas nesledujú a neplánujú, žijú živelne. Robia to, čo sa im v danej chvíli zdá najdôležitejšie, dajú prednosť tomu, kto dokáže najväčšmi naliehať, lenže takému životu potom zvyčajne chýbajú niektoré dôležité biblické hodnoty a princípy. Takíto ľudia žijú skôr intuitívne, často improvizujú, núti ich to klamať alebo aspoň nehovoriť celú pravdu, zvyknú meškať, nie sú silní v disciplíne a viac sľúbia, ako urobia. A hlavne ich život sa odvíja od okolností a nie od ich vlastných rozhodnutí.“

Človek teda musí robiť pravý opak. Ak chce rásť v zrelosti a múdrosti, musí sa nevyhnutne učiť spravovať svoj čas. „Či chceme alebo nie, náš život sa deje v čase a ten si nevieme našetriť. Ak niečo v danom momente neurobíme, ten moment je preč, a budeme to musieť urobiť na úkor niečoho iného. Čas neustále beží, ale nie je naším prekliatím. Je to realita, ktorú potrebujeme vedieť správne uchopiť.

Ak to urobíme, náš život nám vie priniesť veľkú radosť. Lebo ľudia sú bytosti, ktorým robí radosť, keď sa im darí. A darí sa nám v tom, čo robiť vieme. A robiť vieme tie veci, ktoré sa učíme a ktoré trénujeme. No a na to všetko potrebujeme čas,“ tvrdí s dávkou humoru Eduard Heger a dodáva vysvetlenie, že ak investujeme čas do správnych vecí, potom zažívame v živote radosť. „Náš život potom nezávisí od okolností, ale od našich rozhodnutí. My potom kormidlujeme náš život! A to je ten najväčší dôvod, prečo je dôležité vedieť si strážiť a spravovať čas.“

Ukazovatele zlého prístupu k času

Ako zistíme, že s časom zaobchádzame zle? Vychádzajme z toho, že zlý prístup k času znamená, že človek nie je spokojný so svojím životom. „Existujú totiž prípady, keď ľudia nespravujú svoj čas, žijú živelne a sú s tým spokojní. Problém týchto ľudí však je, že tým veľmi ubližujú svojmu okoliu, svojim blízkym, rodine, kolegom a pod. Takýchto ľudí to však nezvykne trápiť, a preto by oni sami nepovedali, že pristupujú k svojmu času zle. Predpokladám však, že každý kresťan, teda človek, ktorý žije v podriadenosti Bohu, takýto postoj k svojim blízkym nemá a záleží mu na nich, a preto vie pripustiť, že ak žije živelne, tak si uvedomuje, že k svojmu času pristupuje zle.“ Podľa Eduarda Hegera potom môžeme zbadať ukazovatele ako: časté meškanie, neustály pocit prepracovanosti, veľa času v práci na úkor rodiny, zlý zdravotný stav, nadváha, pocit únavy, nestíhania a vyčerpanosti.

„Existuje jedno ľahké cvičenie,“ hovorí, „kde sa dá zistiť, či používate čas správne. Ako prvé je dôležité si napísať svoje očakávania od života. Čo by chcel človek dosiahnuť, ako by chcel žiť svoj život. Potom ako toto urobíte, začnite si pár týždňov sledovať svoj čas, zapisujte si každú aktivitu a potom sa na to pozrite a zistíte, či robíte veci, ktoré smerujú k naplneniu vašich očakávaní. Povedzme, že sa chcete sám naučiť po anglicky. Hoci viete, že by ste mali každý deň otvoriť aspoň na pol hodinu knihu angličtiny pre samoukov, tak vždy dáte priestor niečomu inému. Napríklad si zapnete televízor a radšej si pozriete nejaký seriál alebo idete s priateľmi von. To znamená, že neinvestujete čas do naplnenia svojho cieľa alebo túžby,“ poukazuje Eduard Heger na príklad zo života.

Boh ako priorita

Aby kresťan žil život kresťana, potrebuje mať s Bohom živý a osobný vzťah. Má to byť jeho priorita. Čo presne to znamená? „Prirovnal by som to k vzťahu človeka s človekom, s ktorým má intenzívny vzťah. Napríklad dobrý priateľ/priateľka. S takým človekom sa často rozprávam, poznám jeho názory, plány, aktivity… A on pozná mňa. To je úroveň vzťahu, ktorý má mať kresťan s Bohom. A na to je potrebné presne to isté ako pri priateľovi. Tráviť s ním čas, aktívne, komunikáciou. Ako sa hovorí, nemému dieťaťu ani vlastná matka nerozumie. To znamená, že s Bohom sa potrebujeme rozprávať. To je význam modlitby. A ak chceme niečo nazývať prioritou, tak to znamená, že to dostáva prednosť. Slovo priorita vychádza zo slova „prior“, čo znamená „pred“, „prednosť“. A preto, ak niečo nazývame prioritou, ale prednosť tomu nedávame a svoj čas tomu nevenujeme, tak klameme samých seba a aj tých, ktorým hovoríme, že sú našou prioritou,“ objasňuje Eduard Heger. Ďalej dodáva, že modlitba by mala byť ako pri dobrom priateľovi úprimná a hlboká. Investovať svoj čas do vzťahu s Bohom je aj podľa jeho skúseností najlepšia investícia, ktorú človek môže v živote urobiť.

Rodina, práca a služba

Ďalšie priority kresťana by mali byť v tomto poradí. Ako ich dodržať, keď človek trávi veľkú časť svojho času v práci? „Zoberme do úvahy, že človek pracuje osem hodín, plus sem treba zarátať nejaký čas na presun, takže čas týkajúci sa práce je približne deväť hodín. Čas dobrého spánku je osem hodín (ktorý má zrejme málokto), a teda nám ostáva každý deň zhruba sedem hodín času – čo vôbec nie je málo,“ uvažuje Eduard Heger.

Každý čas môžeme využiť dobre alebo zle. „Aj čas ráno, keď sa pripravujeme do práce, myslím tým rannú hygienu, obliekanie, raňajkovanie atď., sa dá stráviť kvalitne, alebo sa dá len tak prežiť. Prvé znamená, že sa viem popri tom usmiať na svojich rodinných príslušníkov, povedať pekné a povzbudivé slová, čím budujem pekný vzťah s blízkymi ľuďmi, takže využívam tento, hoci krátky čas, intenzívne na prehlbovanie. Dobré je ráno začínať modlitbou a čítaním Božieho slova. Boh je zdrojom našej sily a najlepším predjedlom raňajok je čas strávený s Bohom.“

V práci sa potrebujeme venovať pracovnej činnosti a sústrediť sa na ňu. „Nenechajme sa vyrušovať osobnými vecami alebo komunikáciou s priateľmi, ktorí nie sú súčasťou práce v danom čase. To umožní urobiť úlohy rýchlejšie a kvalitnejšie. Potom nemusíme ostávať dlhšie na pracovisku a čas mimo práce vieme venovať ostatným prioritám, ako rodina a služba.“

A ako posledný a dôležitý tip by Eduard Heger zdôraznil, že treba robiť veci sústredene. „Sústredená pozornosť je základom dobrého spravovania času!“

Neveriacim prvá priorita, čas s Bohom, vypadáva. Ako si majú oni usporiadať priority? „Samozrejme, aj im odporúčam budovať vzťah s Bohom, ale chápem, že ak Boha osobne nepoznajú, nebudú chcieť investovať čas do vzťahu s ním. V tom prípade im odporúčam namiesto modlitby venovať tento čas premýšľaniu, uprataniu si vlastných myšlienok. To však nikdy neprinesie také ovocie, ako čas strávený s Bohom.“

Plánovanie

Bez napísania plánu sa nedá plánovať. Prečo to vlastne potrebujeme robiť? „Plánovanie je dôležitá aktivita, ktorá v konečnom dôsledku ušetrí veľa času. Všeobecne platí pravidlo, že ak veci plánujeme, robíme ich potom rýchlejšie. Napríklad, ak zoberieme do úvahy, že máme na nejakú prácu tri hodiny, tak ak investujeme pol hodiny do plánovania, vieme potom danú prácu spraviť za dve hodiny. Čiže ak to budeme robiť bez plánu, bude to celé trvať o polhodinu dlhšie,“ uvádza Eduard Heger príklad.

Pri plánovaní sa zároveň deje dôležitá aktivita, a to je modelovanie alebo nácvik. „Prechádzate si jednotlivé aktivity v hlave, a teda budete priamo v danej situácii už pripravení.“

Napíšme si niekoľko princípov, ktoré zaručia, že sa bude plán dať splniť. Eduard Heger by zdôraznil najmä:

nenaplánovať si deň/týždeň na viac ako 70 % (nechajte si 30-percentnú rezervu),
naplánovať si maximálne tri dôležité veci na deň,
očakávať zmeny plánu (aj nečakané zmeny),
plánovať si vždy rezervu ku každej aktivite aj čas na presun,
ak je veľmi vyťažený človek, nech si plánuje aj čas srodinou a na oddych (dať si ho do kalendára),
času sBohom a s rodinou dať fixné miesto v kalendári tak, aby sa nemusel rušiť,
plánovať si čas na pokojné rozmýšľanie, plánovanie,
plánovať si zvlášť čas na stretnutia ačas na operatívu, čiže administratívu,
nedovoliť naliehajúcim ľuďom, aby pravidelne rozbíjali plán.

Plány si môžu robiť naozaj všetci: mamička na materskej, pracujúci ľudia, kňazi (rehoľníci), dôchodcovia, študenti… V princípe ich plánovania rozdiel nebude, len v obsahu. „Ľudia, ktorí primárne pracujú s ľuďmi, potrebujú mať na zreteli ešte jeden princíp a to, že by si nemali plánovať viac ako tri stretnutia na deň, lebo tieto stretnutia zvyknú byť vyčerpávajúce. K nim si potom treba vedieť naplánovať patričný relax,“ odporúča poslanec Heger.

Aj oddych je v pláne

Niekomu to možno nepôjde tak ľahko a často skĺzne mimo plánu. Celé je to však podľa Eduarda Hegera o disciplíne. „A tá sa buduje malými krokmi. Je to o budovaní návykov. Tie si človek prináša z rodiny. Ak si však priniesol zlé návyky, potrebuje si vybudovať dobré návyky. A to sa deje tým, že začne robiť malé veci, ale pravidelne. Čiže každý deň. Ak sa chceme cvičiť v disciplíne, tak také dobré cvičenia sú, že špinavé ponožky si dáme každý večer do koša na špinavú bielizeň a nenecháme ich len tak pohodené v izbe. A ráno si upraceme posteľ hneď po tom, ako vstaneme. Alebo, že riady umyjeme hneď po tom, ako dojeme a vyčistíme sporák hneď po tom, ako dovaríme. Ak tieto veci budete mať zvládnuté, tak uvidíte, že sa vám bude dariť lepšie plniť váš plán. Ten je však vždy iba plánom a východiskom. Má byť našou pomôckou, nie naším pánom,“ radí Eduard Heger.

Dnes je čas na oddych pre mnohých z nás luxusom. Aj tu dostávame odporúčanie plánovať oddych na také obdobie, keď je reálne, že ich práca alebo rodina nezruší. „Ak máte radi aktívny oddych, napríklad šport, tak v týždni to sú zväčša časy ráno pred prácou. Stačí, ak si desať minút zacvičíte pri dobrej hudbe. Toto odporúčam pre každého. Váš deň bude vyzerať inak. Na relax je vhodný čas večer, či už pri dobrej knihe, filme alebo v spoločnosti priateľov. Záleží, čo má kto rád. Nedeľa je Bohom stvorená na oddych od práce a čas pre spoločenstvo veriacich, rodiny a priateľov. Taktiež keď viete, že budete mať náročný týždeň, je dobré si postrážiť čas tak, aby ste cez víkend mohli oddychovať. Keď viete, že najlepšie si oddýchnete spánkom a čítaním knihy, nenaplánujte si dovolenku v podobe poznávacieho zájazdu.“

Rada od Eduarda Hegera pre tých, ktorí si oddych nevedia dopriať: musíte opäť uplatniť disciplínu a do plánu si to natvrdo zaradiť.

Zabíjanie času

Čas sa dá aj premárniť a nemať z neho žiadny osoh. Pri zabíjaní času si ani neoddýchneme, ani tým nikomu nepomôžeme. „Treba si uvedomiť, že aktivita sa nerovná produktivita. Vyvarovať sa márneniu času dá tak, že človek sa predtým, ako ide čokoľvek robiť, na chvíľu zamyslí, čo bude výsledkom danej činnosti. A na základe toho sa potom rozhodne, či to stojí za to. Čiže stačí iba trochu porozmýšľať a hneď sa môžete zabíjaniu času vyhnúť,“ dodáva s úsmevom Eduard Heger.

Určite si priznáme, že sociálne siete vedia zabíjať čas. Ako dlho sa tam odporúča tráviť čas? Eduard Heger s humorom tvrdí, že čo najmenej. Ale potom vážne dodáva: „Trávenie času na sociálnych sieťach je silne návykové a podporuje to niekoľko veľmi nezdravých predstáv. Prvou je to, že trávite čas s ľuďmi, ale v skutočnosti tá komunikácia nikdy neprinesie takú hĺbku a prijatie ako osobná komunikácia. Druhou nezdravou predstavou je, že sa začnete pozerať na svoj život cez optiku toho, čo by ste mohli zdieľať na sociálnej sieti a vaše rozhodnutia nerobíte na základe toho, čo je dobré pre váš život, ale na základe toho, koľko lajkov za daný status dostanete. A toto je veľmi nezdravé.”