Eastpriest: Chcem prinášať evanjelium či sa to hodí, alebo nie

Chcel založiť malé instagramové konto, v ktorom by sa zdieľal s päťdesiatimi fanúšikmi. Za mesiac však na ňom pribudlo viac ako 10 000 sledovateľov a on tak ponúka evanjelium vhod aj nevhod – ako si to predsavzal. Gréckokatolícky kňaz, manžel a otec Miroslav Hamarčák – na Instagrame známy ako eastpriest.

„Som predovšetkým obyčajný človek,“ predstavuje sa otec Miroslav. „O nás kňazoch si mnohí myslia, že sme niečo viac, preto začínam takto. Nie sme z iného sveta.“ Považuje sa za obyčajného človeka – s chybami a slabými stránkami, ale aj dobrými vlastnosťami, ako má každý jeden človek na zemi.

Je teda obyčajný človek, ale aj manžel nádhernej manželky Márie a otec nádherných troch detí. „A keďže mám ženu aj deti – je to menšia nápoveda –, som gréckokatolícky kňaz.“

Svoju manželku spoznal ako seminarista v prvom ročníku, bola sestrou jeho najlepšieho spolužiaka a cez priateľstvo s ním spoznal aj ju a ich rodinu. „Do oka sme si padli, keď som prišiel na letné prázdniny ku nim do farnosti, vtedy sme začali spolu chodiť. To bol prvý moment, kedy som si povedal, že ona bude mojou ženou.“

Miroslav je otcom troch detí. Najstaršiu Majku považuje za proroka v ich živote, keďže má Downov syndróm. „Otvára nám v živote mnohé dvere. Vďaka nej sme sa naučili, že Boh je dobrý a že jeho dary nie sú nikdy zlé alebo chybné, aj keď sa nám to tento svet snaží nahovoriť…“ Druhý syn sa volá Jonáš: „Usmievame sa, že sme mali Jonáša skôr, ako sme dostali nášho vladyku Jonáša Maxima.“ Jonáš je zdravé dieťa, živý a tvrdohlavý – ako chlap. Je mixom oboch rodičov. „Tretie dieťa je dcéra Terézia. Je najmladšia, nedávno oslávila polroka, s ňou sa ešte len spoznávame, je to veľmi usmievavé dieťatko.“

ĽUDIA MIMO CIRKVI

Jeho instagramové konto nesie názov eastpriest. Otec Miroslav hovorí o slovnej hračke: ísť na východ a prichádzať ako kňaz. Pomenovať, že je východný kňaz. A keďže instagram je priestorom neobmedzených možností, vybral si otec Miroslav anglické meno.

Vo svojom profile má zapísané, že chce prinášať Božie slovo vhod či nevhod. Čo to znamená? „Bolo to prvé, čo mi napadlo. Prvý rozmer, ktorý vnímam, je, že ktokoľvek, kto môj profil navštívi, nájde kňaza, ktorý je ochotný hlásať evanjelium pre potenciálneho poslucháča. Ten druhý rozmer smerujem k sebe – ako ku hlásateľovi. Aby som bol ochotný evanjelizovať či sa mi to hodí, alebo nehodí.“ Ten druhý pohľad mu je bližší, pretože aj kňazi – on teda tiež – sú niekedy unavení z toho, že majú hlásať Božie slovo a hovoriť o Bohu. Povzbudzuje ma to, aby sme neprestávali, aj keď to môže byť aktuálne ťažké.

Na jeho profil chodia predovšetkým – čo ho prekvapuje –tí, ktorí nie sú súčasťou Cirkvi. Sú to ľudia, ktorí síce počuli, že existuje kostol alebo kňaz, no málo počuli o gréckokatolíckych kňazoch a ešte menej o tom, že sa môžu ženiť a mať deti. „Mnohí mi potom v komentároch píšu, že ako je to možné… Je to pre mňa pole neorané, preto cez svoje videá od piky vysvetľujem veci, ktoré sú nám kresťanom už známe.“

Svoje konto má od 12. septembra a za krátky čas ho v súčasnosti sleduje viac ako 10 000 ľudí. „Pre mňa je to šok. Prvá myšlienka bola osloviť skupinu okolo päťdesiat ľudí, s ktorými by som mohol komunikovať o Bohu a mať na nich pozitívny vplyv, zachytiť to, čo prežívajú v živote.“ Veci však išli oveľa rýchlejšie, prvý príspevok priniesol 3000 sledovateľov. „Niektorí sa o toto číslo snažia roky, nám na to stačilo 30-sekundové video. Podlomilo nám to kolená a vyrazilo dych,“ priznáva. Prečo hovorí v množnom čísle? „Všetko, čo sa deje na mojom profile, vzniká spolu s mojou manželkou, berieme to ako spoločné dielo.“ Hranica 10 000 fanúšikov padla približne za mesiac. „Spolu v tom vidíme Božie pozvanie a mandát robiť to, aby sme boli aktívni v tejto netradičnej pastorácii.“

NAKONIEC SOM SA ZMENIL JA

Ktorý príspevok považuje otec Miroslav za najvydarenejší? „Zväčša platí to, že ak sa na niečo pripravujeme najmenej, má to najväčší výtlak. Ľudí zaujíma obyčajnosť, prirodzenosť a autentickosť.“ Ak má pomenovať jeden z najsilnejších príspevkov, je to – ako ho on nazýva – príspevok jeho života, života jeho rodiny – o narodení ich dcéry Majky, ktorá má Downov syndróm. „Hovorím tam o tom, čo sme s jej príchodom prežívali, ako sme prosili Boha, aby sa zmenila a uzdravila. A nakoniec som prišiel k tomu, že sa potrebujem zmeniť ja,“ priznáva otec Miroslav.

Autor eastpriest má však rád aj príspevky, kde si môže zahrať rôzne typy ľudí, ktorých nájdeme vo všetkých farnostiach Slovenska –napríklad o tých, ktorí sa nevedia správne prežehnať či prijímať Eucharistiu. Tiež napríklad video o poverách, ktoré sú u nás stále silno prítomné.

Naši čitatelia patria väčšinou do západného obradu Cirkvi. Je niečo, čo by sa mohli oba obrady od seba naučiť? „Mali by sme sa naučiť vzájomne spolupracovať, pretože toto je niečo, čo od nás chce Boh, aby sme spolu ako bratia a sestry kráčali vo viere. Aj keď máme medzi sebou mnohé odlišnosti, aby sme vedeli vykročiť jedným smerom. Toto je v dnešnej dobe dôležité: nedeliť sa, neseparovať sa a kráčať v jednote.“

Cesta ku kňazstvu sa u otca Miroslava tiahla od malého dieťaťa. Keď sa ho kamaráti v škôlke pýtali, čím chce byť, odpovedal: Pápežom. Keď mu doma vysvetľovali, že sa pápežom pravdepodobne stať nemôže, začal premýšľať o tom, že bude biskupom.

„Keď som prišiel do puberty a dozvedel som sa, že biskup sa ženiť nemôže, povedal som si, že mi postačí byť kňazom,“ smeje sa otec Miroslav. A dodáva, že táto detská predstava sa postupne transformovala na skutočné Božie povolanie. Na strednej sa rozhodoval medzi medicínou a teológiou. Pri výbere predmetov si podľa spolužiačky napísal dejepis a náuku o spoločnosti – teda smerovanie ku kňazskému smeru. „Urobil som vtedy krok do neznáma a s týmto vykročením prišiel obrovský pokoj. Bolo to povolanie, ktoré bolo prítomné od detstva, a k tomuto rozhodnutiu som sa vracal v ťažkých okamihoch.“

Foto: archív respondenta