Domka sa venuje ukrajinským utečencom aj počas leta
Od vypuknutia ozbrojeného konfliktu na Ukrajine prešlo už šesť mesiacov. Po tom, ako začali prichádzať Ukrajinci na Slovensko sa zmobilizovali viaceré neziskové organizácie, ktoré začali adresne pomáhať. Robí tak aj Domka – Združenie saleziánskej mládeže, uvedomujúc si nevyhnutnosť začlenenia ukrajinských detí do spoločnosti, ako aj potrebu vytvorenia bezpečného prostredia na ich rozvoj a neformálne vzdelávanie. Domkári a Domkárky pomáhajú ukrajinským deťom a mladým zmysluplne tráviť voľný čas a integrovať sa do našej spoločnosti.
Ako prvé sa do kontaktu s utečencami dostali strediská Domky na východnom Slovensku. Slúžili predovšetkým ako strediská prvého kontaktu, ktoré poskytovali bezpečný priestor. Zabezpečovali ubytovanie, jedlo, pomáhali s dopravou, no poskytovali deťom aj možnosti na hru a vzdelanie. Časom, keď sa ukrajinské rodiny presúvali po celom Slovensku, vznikol priestor na poskytnutie pomoci aj pre ostatné strediská. V hlavnom meste sídlia okrem sekretariátu štyri, ktoré okrem jednotlivej pomoci spojili svoje sily a od apríla venovali svoj čas utečencom ubytovaným v Gabčíkove.
Vďaka pravidelným a systematickým voľnočasovým aktivitám (športové, pohybové, kreatívne, vzdelávacie), pomáhali deťom a mladým Ukrajincom, začleniť sa do spoločnosti, vytvoriť si nové priateľstvá a tráviť voľný čas zmysluplne. Pri začiatkoch bolo v ubytovacom zariadení ubytovaných približne 350 detí, ktoré nemali žiadne možnosti na trávenie voľného času, nie len počas školského roka, ale i cez prázdniny. Preto sa mladí dobrovoľníci rozhodli pomôcť aj počas leta. Hoci vo svojich strediskách pomáhajú ako animátori na rôznych táboroch (pobytových, prímestských, stanových,…), vytvorili aj tábory pre deti ubytované v Gabčíkove.
„Nemôžeme ostať ešte jeden týždeň?”
Počas júla a augusta sa na štyroch turnusoch zúčastnilo približne 200 detí. Jeden augustový týždeň bol výnimočný aj návštevou zahraničných dobrovoľníkov, ktorí prišli z Malty, Talianska a Indie z našich zahraničných partnerských organizácii. Tábory sa mohli uskutočniť aj vďaka našim partnerom, ktorí pomohli zohnať dobrovoľníkov, poskytli nám priestory či financie.
Ďakujeme finančným partnerom: Nadácia Volkswagen Slovakia, Nadácia SLSP, Projekt Donio #KtoPomozeUkrajine, eRko, Mareena, UNICEF, Inštitút dcér Márie Pomocnice.
Ďakujeme partnerom pri spolupráci na organizácii a zabezpečení programu a dobrovoľníkov: Saleziáni don Bosca – Slovenská provincia, SAVIO o. z., Laura, združenie mladých, VIDES Slovakia.
Ďakujeme partnerom, ktorí nám poskytli priestory: Spojená škola Svätej Rodiny – základná škola a gymnázium, Saleziánske dielo na Trnávke, Saleziáni don Bosca – Miletičova.
Na konci táborov nechýbali slzy dojatia, silné objatia a dlhé lúčenia detí s animátormi. Viet typu: „Najlepší tábor!” „Nemôžeme ostať ešte jeden týždeň?” a „Kedy sa uvidíme nabudúce?” padlo najmenej sto. Prinášame vám jeden z príbehov, ktoré zachytila dobrovoľníčka:
„Miroslav je asi 8 ročný chlapec z Gabčíkova. Na Slovensko prišiel s maminou, ktorá ho stráži ako oko v hlave, pretože je to jej jediný syn. Jeho mama nás vždy príde pozdraviť a vždy nám ďakuje, že im venujeme čas. Keď v pondelok ráno Miroslav nastupoval do autobusu držiac sa za ruku s jedným kamarátom mal slzy v očiach a mamina ho chlácholila aby sa nebál. V piatok, posledný deň tábora vyobjímal všetkých animátorov do radu a po lícach sa mu kotúľali „krokodílie“ slzy a nechcel nastúpiť do autobusu naspäť do Gabčíkova. Jeho mamina bola jedna z prvých, ktorá napísala aj ostatným animátorom ako je veľmi vďačná, že mohol ísť na tábor a ako veľmi bol z neho nadšený. Tak trošku verím, že aj dodnes rozpráva svoje zážitky z tábora.“