Doktor Bernard N. Nathanson: Ako „Nemý výkrik“ zmenil srdce jedného lekára
Osobne vykonal viac než päťtisíc potratov a pripísal si zodpovednosť za ďalších približne šesťdesiattisíc. Po tom, čo videl ultrazvukový záznam interrupcie, zmenil nielen názor, ale aj srdce.
Bernard Nathanson sa narodil v roku 1926. Rozhodol sa študovať medicínu a stať sa lekárom – gynekológom. Ako medicínsky poradca sa podieľal na známom prípade Roe vs. Wade, ktorý v USA zlegalizoval potraty. V roku 1970 začal šéfovať Centru pre reprodukčné a sexuálne zdravie, v tom čase najväčšiemu zariadeniu na svete, v ktorom sa vykonávali interrupcie. Ako sám neskôr uviedol, vlastnoručne skrze potrat pripravil o život aj vlastné nechcené dieťa a predtým nahovoril na potrat aj svoju tehotnú priateľku.
MÔŽE DIEŤA V LONE MATKY KRIČAŤ?
Keď v roku 1974 vstúpili na medicínsku scénu moderné ultrazvukové prístroje, Nathanson začal intenzívne riešiť morálnu otázku potratu. „Prvýkrát sme mohli skutočne vidieť ľudský plod, zmerať ho, skúmať ho, pozorovať ho a nakoniec vytvoriť si k nemu puto a milovať ho. A ja som začal robiť práve to,“ napísal vo svojej biografii. „Niekde vnútri, na nejakom emocionálnom leveli, som bol stále za potraty. Reprezentovali všetko, za čo sme bojovali a vyhrali. Prišlo mi to rozhodne civilizovanejšie než tie masakre, ktoré sa tu diali predtým. Ale celé mi to prestávalo dávať zmysel na intelektuálnej úrovni,“ povedal Nathanson pre New York magazín v roku 1987. Nathanson požiadal kolegu o záznam procedúry a pri pozeraní si uvedomil zásadný fakt: plod – dieťa – cíti bolesť a chce žiť, pretože uniká pred nástrojmi, ktoré ho pripravia o život.
Možno ste videli film „Nemý výkrik“. Bol nakrútený v roku 1985 a jeho rozprávačom je spomínaný doktor Nathanson. Počas filmu vysvetľuje rôzne štádia tehotenstva, medicínsky priebeh interrupcie a, čo je možno najškandalóznejšie, pozeráme sa na vraždu v priamom prenose. Hádate správne, Nathanson použil spomínaný ultrazvukový záznam, na ktorom popisuje jednotlivé časti tela dvanásťtýždňového bábätka i nástroje, ktoré ho pripravia o život. V istom momente to vyzerá, akoby dieťa kričalo o pomoc. Nie, dieťa v lone matky nemá hlas, no ten mu dáva práve lekár. Ozýva sa v jeho mene. Popisuje, čo asi cíti to drobčiatko v posledných minútach svojho života, keď bojuje boj, ktorý je už vlastne prehratý.
CESTA K OBRÁTENIU
Po zmene názoru z pro-choice na pro-life aktivistu a po rozpade tretieho manželstva bol Nathanson zahnaný do úzkych. Čítal velikánov svetovej literatúry, ba dokonca diela svätého Augustína, no sám nedokázal nájsť odpovede. „Hľadal som spôsob, ako zmyť svoje hriechy. Nič také som v judaizme nenašiel,“ vysvetľoval, prečo sa neuchýlil k viere, v ktorej vyrastal. „Cítil som váhu svojich hriechov, ktoré boli stále ťažšie a ťažšie. Mal som na sebe taký ťažký morálnych prehrešok, že som veril, že by ma na onom svete rovno odsúdili na zatratenie. Bál som sa.“ Potom však, skrze vytrvalého katolíckeho kňaza – otca McCloskeyho začína spoznávať novú vieru. „Zistil som, že pred dvoma tisíckami rokov niekto zomrel za moje hriechy a obetoval sa za moje zlo. Boh Nového zákona je milujúci, odpúšťajúci, niekto, v kom som hľadal a nakoniec našiel odpustenie, po ktorom som tak dlho túžil.“
Nathansonovo obrátenie neprebehlo zo dňa na deň. Študoval, navštevoval kurzy, zažíval týždenné sprevádzania kňaza z Opus Dei. Tesne pred jeho krstom v roku 1996 sa McCloskey vyjadril na jeho adresu: „Chce to skutočnú odvahu priznať si, že ste sa naozaj veľmi mýlili. On je mužom dobrej vôle a chce ísť za pravdou za každú cenu. Odkedy zmenil svoje zmýšľanie, robí veľkú službu celému pro-life hnutiu. Ľudsky povedané, napráva, čo pokazil. Kríž Ježiša Krista a sviatosť krstu zmyjú akúkoľvek vinu a dočasné tresty za jeho hriechy. Keď bude pokrstený, stane sa z neho iný človek. To je celá podstata kresťanstva.“
Tesne po prijatí iniciačných sviatostí sa rozhodol zosobášiť v kostole so svojou štvrtou – a poslednou – manželkou. Keď sa ho pýtali, prečo sa rozhodol vstúpiť do Katolíckej cirkvi, odvetil: „Žiadne iné náboženstvo nedorovná špeciálnu rolu, ktorú odpusteniu pripisuje Katolícka cirkev. Budem slobodný od hriechu. Po prvý raz vo svojom živote budem cítiť prijatie a teplo viery,“ popísal svoje pocity Nathanson. V roku 2011 nakoniec zomiera ako osemdesiatštyriročný kresťan-katolík na rakovinu, zanechajúc po sebe memoáre s názvom Božia ruka.