Deti a hranice v používaní mobilu: Všetko má svoj správny čas
Ako rodičia čelíme v súvislosti s mobilnými telefónmi našich detí mnohým výzvam. Niekedy možno tápeme v tom, ako dobre nastaviť hranice v ich používaní. Zodpovedanie nasledujúcich otázok nám môže pomôcť urobiť to čo najlepšie.
V AKOM VEKU POTREBUJE MOJE DIEŤA MOBIL A PREČO?
Nezriedka sa stáva, že už prváčikovia dostávajú mobil ako povinnú súčasť školskej výbavy. Vo väčšine prípadov takéto malé deti (šesť – sedemročné) vlastný mobil nepotrebujú. Do školy a na krúžky ich zvyčajne odprevádza niekto dospelý alebo starší súrodenec. Nad prvým telefónom preto stačí uvažovať až v čase, keď začnú tieto cesty absolvovať samy. No aj vtedy postačí, aby sme im vybrali jednoduchý tlačidlový mobil. Vôbec sa nemusíme trápiť nad značkou alebo funkciami. Všetko, čo v ňom naša ratolesť potrebuje mať, je volanie a prijímanie hovorov a posielanie esemesiek. Nedajme sa oklamať. Žiačik na prvom stupni naozaj nepotrebuje v mobile internet, najmodernejší fotoaparát, hry, všakovaké aplikácie a už vôbec nie sociálne siete.
URČUJE SMARTFÓN HODNOTU ČLOVEKA?
Keď sa rozhodneme kúpiť mobil svojmu tínedžerovi, skúsme sa nenechať ovplyvniť jeho smutnými očami a vetou „všetci v triede ho majú“. Vieme, že títo naši dospievajúci potomkovia považujú názor svojich rovesníkov za veľmi dôležitú vec. Chcú sa im vo všetkom vyrovnať. Mobilné zariadenia nie sú výnimkou. Ak by to bolo v ich moci, väčšina by si vybrala ten najdrahší a najmodernejší telefón na trhu. Len preto, aby zapadli. Dokonca aj sami rodičia majú tendenciu ospravedlňovať kúpu tohto alebo tamtoho produktu tým, že nechcú, aby ich deti boli iné. Jediné, ktoré to nemajú. Tu je na mieste opýtať sa, prečo sa toho tak obávame? Prečo by naše deti mali byť ako všetky ostatné? Nebolo by lepšie naučiť ich, že ľudská hodnota nespočíva vo veciach, ktoré vlastnia a že nezapadnúť nemusí byť nevyhnutne zlé? Keď ich k tomu budeme viesť od rovnakého momentu, ako sa učia obúvať papučky či obliekať pyžamo, bude to pre nich rovnako prirodzené a normálne. A preto, hoci naši tínedžeri mobil relevantne využívajú, ani oni nemusia mať najlepší typ s neobmedzeným paušálom a množstvom dát. Ak po takom predsa len túžia, nechajme ich zarobiť si na neho.
AKÉ PRAVIDLÁ CHCEME DODRŽIAVAŤ?
Na pravidlách používania mobilného telefónu by sme sa mali dohodnúť s dieťaťom v akomkoľvek veku, a to od prvého momentu, kedy ho drží v ruke. Alebo ešte aj o pár minút skôr. Obe strany – deti aj ich rodičia – by si mali ujasniť, na čo má mobil dieťaťu predovšetkým slúžiť, koľko času denne ho môže používať na iné činnosti ako telefonovanie, ktoré hry a aplikácie si môže stiahnuť a kedy ich môže používať. Pravidlá sa môžu meniť. Niekedy prirodzene s vekom a vývojom dieťaťa. Inokedy ako dôsledok porušenia dohody. Ak by ste sa chceli inšpirovať príkladom, ako môžu také pravidlá vyzerať, prezradím vám, že u nás doma používa syn zdedený smartfón od jedenástich rokov, internet od dvanástich. V rovnakom veku sme mu stiahli do mobilu jednu futbalovú hru. Dohodli sme sa, že túto hru bude hrať maximálne dvadsaťpäť minút denne. Onedlho oslávi trináste narodeniny a tak sme mu jeho „denný prídel hry“ na skúšku zvýšili na štyridsať minút denne. Vie však, že jeho chvíľka na mobile môže prísť až po splnení si všetkých školských povinností a po cvičení na gitare.
S dospievajúcimi deťmi môže byť dobré nastavenie pravidiel na jednej strane náročnejšie. Na druhej strane si však mladí často uvedomujú nástrahy, ktoré so sebou mobily prinášajú. Preto k nim môžeme byť úprimní. Opýtajme sa na ich názor, koľko času je v poriadku tráviť na mobile a na čo všetko ho potrebujú používať. Vyjadrime im tiež svoje obavy, ale aj dôveru, že ho budú používať zodpovedne.
ČO SO SOCIÁLNYMI SIEŤAMI?
Veľkou výzvou býva aj používanie sociálnych sietí. Osobne by som minimálne školopovinné deti rada uchránila od tohto virtuálneho priestoru. A to z viacerých dôvodov. Kyberšikana, dezinformácie, nevhodný sexuálny obsah, online predátori, „hate speech“ (nenávistná komunikácia) je len vrcholom ľadovca. Nebezpečenstiev na sociálnych sieťach a internete je omnoho viac. Nech tam teda vojdú už ako trochu zrelšie osobnosti, navštevujúce stredné alebo, ešte lepšie, vysoké školy.
SOM AKO RODIČ DOBRÝM VZOROM?
Ak chceme deťom nastaviť hranice naozaj dobre, mali by sme sa uistiť, že sami ich máme nastavené adekvátne. Je na mieste spytovať si svedomie, či je naše zaobchádzanie s mobilným telefónom hodné nasledovania. Naše počínanie, úspechy aj nezdary sú ostro sledované. Už malí školáci nám vedia výborne nastaviť zrkadlo na všetko, čo robíme. Ak zdieľame domácnosť aj s tínedžerom, určite máme nejednu skúsenosť s jeho neľútostnou kritikou. Darmo by sme od svojich detí vyžadovali dodržiavanie (akýchkoľvek) pravidiel, keď ich sami obchádzame. Ak teda napríklad platí, že pri jedálenskom stole sa do mobilu neťuká, platí to pre všetkých. Alebo ak chceme, aby náš školák trávil čas v prírode, vybehnime tam s ním. Prípadne ak chceme, aby náš adolescent nespával s mobilom pod vankúšom, sami nechajme mobil pred dverami spálne. Jednoducho povedané – nedávajme mobilu vo svojom živote exkluzívne miesto a inšpirujme deti vlastným príkladom.
SOM PRIPRAVENÝ DIEŤAŤU DÔVEROVAŤ?
Keď si nastavíme pravidlá, ktoré nám majú pomôcť určiť správne hranice v používaní mobilov, musíme počítať ešte s jednou vecou. Je ňou dôvera. Musíme sa naučiť odolať nutkaniu kontrolovať svoje deti. Do istého veku (cca 14 – 15 rokov) je určite správne používať rodičovskú kontrolu a vedieť heslá na ich kontá. Po vzájomnej dohode ich pravdaže môžeme vedieť aj vo vyššom veku. Ale „nabúrať sa“ do súkromia svojich ratolestí by sme mali naozaj len v nevyhnutných prípadoch. Vytvorme si doma prostredie, v ktorom sa nebudú báť prísť za nami s hocičím. So strateným cumľom, s odretým kolenom, päťkou z matematiky, ohováraním na Facebooku alebo so zlomeným srdcom.