Depresia: Pohltí celý svet človeka, ale pomoc existuje

Depka, depresia, depresívna porucha… Azda každý z nás už neraz vo svojom živote adekvátne či menej adekvátne použil dané slovíčka. Čo však prežíva človek, ktorý skutočne trpí depresiou, depresívnymi poruchami? Aká pomoc preňho existuje?

„Mám istú chorobu, s ktorou žijem už niekoľko desaťročí. Je veľmi vážna a nielen mne, ale aj mojim blízkym veľakrát ublížila. Má negatívny vplyv na moje fyzické zdravie, spoločenské zručnosti, nálady, sebahodnotenie a môj pohľad do budúcnosti. Je beztvará, bezfarebná a neviditeľná. Stále som ako-tak nažive, ale ide o potenciálne smrteľnú chorobu. Každý rok na ňu aj množstvo ľudí umiera. Reč je o horúčke sobotňajšej noci. Nie, samozrejme, reč je o depresii! Viete, čo je najzvláštnejšie? Aj vo chvíľach, keď som trpel naozaj vážnymi a silnými epizódami depresie, stále mi pripadala zábavná. Zdalo sa mi smiešne, do akej miery táto choroba kriví moje vnímanie okolitého sveta ako zrkadlo v bludisku. Bolo až smiešne, že ma na posteľ dokáže pripútať čosi, čo nie je dôsledkom zlomeniny ani baktérií a nemá ani žiadnu inú badateľnú príčinu,“ napísal John Moe v knihe Úžasný svet depresie, ktorý sám trpí depresiou viac ako dve desaťročia rokov. Hovorí, že práve depresívni ľudia často nachádzajú útechu v humore, čo je zvláštne a logické zároveň.

Depresia patrí medzi afektívne poruchy, je to porucha nálady. Poznáme jej ľahký, stredný a ťažký stupeň. V rámci diagnostiky máme deväť kritérií depresívnej epizódy: depresívna nálada; strata záujmov či potešenia z činnosti; významný pokles či nárast váhy; nespavosť alebo nadmerná spavosť; psychomotorický útlm alebo vzrušenie; prežívanie viny alebo zbytočnosti; únava alebo strata energie; narušenie myslenia, neschopnosť sústredenia; myšlienky na smrť, samovražedné úvahy či pokusy.

Aby bolo možné diagnostikovať klinickú depresiu, musí byť prítomných aspoň päť príznakov súvisle minimálne počas dvoch týždňov, ktoré musia závažne ovplyvňovať bežné fungovanie človeka. Zároveň tieto príznaky nesúvisia s užívaním psychotropných látok či inými telesnými ochoreniami.

Keď človeka odrazu nič neteší

Silný umelecký opis depresívneho prežívania ponúka aj William Styron v diele Viditeľná temnota: „Porucha duševnej rovnováhy sa u pacienta rozvíja v podobe smršte – v skutočnú búrku pustošiacu mozog –, to je asi najbližšie podobenstvo o tom, ako depresia vyzerá. Myseľ sa mučivo upiera k vlastnému vnútru a ľudia trpiaci depresiou sú nebezpeční len sami sebe. Všeobecne sa dá povedať, že šialenstvo depresívneho typu je pravým opakom. Nápor je to strašný, ale je to nápor hlbokej temnoty.“

Nejde teda o žiadnu klasickú bežnú smutnú náladu, „blbý deň“ a podobne. Depresívne prežívanie zasahuje celého človeka. Čím je depresia ťažšia, tým viac človeku bráni fungovať v jeho bežnom živote – postarať sa o seba v základných činnostiach ako spánok, hygiena, jedlo, vzťahy, práca… Prítomná je strata sebadôvery, sebaobviňovanie, myšlienky na samovraždu a vnímanie nezmyselnosti vlastného života. Človek je akoby spomalený. Býva prítomná nadmerná únava bez zjavného dôvodu – ten, kto trpí depresiou, môže mať pocit, akoby zdolal Gerlach, hoci ledva vyšiel z postele. A nejde o lenivosť, ako sa často mnohí mylne domnievajú. „Máte depresiu a ste neustále unavení. Možno je to preto, že každý deň absolvujete desaťboj,“ píše John Moe.

Hovoríme teda o ochorení rovnako ako o iných chronických somatických ochoreniach – napríklad astma či cukrovka. Aj depresia sa môže prejavovať telesne, hoci príčina je psychická – ide o somatizáciu. Napríklad bolesti hlavy, brucha, únava, problémy s trávením a mnohé ďalšie.

Zákernosť tohto ochorenia je aj v tom, že človek odrazu stráca radosť – a to aj z vecí, ktoré ho predtým tešili, bavili, ktorým sa rád venoval. „Depresia vás pripraví o schopnosť prežívať šťastie a cítiť hrdosť dokonca aj v tých chvíľach, keď by ste mali byť najšťastnejší a najpyšnejší. Depresia mi navrávala, že nie som dostatočne talentovaný, ambiciózny alebo múdry na to, aby som to všetko zvládol,“ píše už spomínaný autor knihy Úžasný svet depresie.

Tunel zatarasený na oboch koncoch

Matt Haig vo svojej knihe Prečo zostať nažive veľmi realisticky opisuje svoj boj s depresiou: „Jedným z kľúčových symptómov depresie je beznádejnosť. Že pred sebou nevidíte budúcnosť. Zďaleka to nie je ako byť v tuneli, na konci ktorého vidieť svetlo. Je to skôr ako byť v tuneli, ktorý je zatarasený na oboch koncoch.“ A na inom mieste o depresii píše: „Kráčate s hlavou v plameňoch a nikto ich nevidí.“

Depresiu môže každý človek prežívať iným spôsobom. Mohli by sme však zarámcovať dve skupiny prežívania depresie: 1. človek prežíva výraznú depresívnu náladu, výrazná plačlivosť, negatívne emócie sú veľmi živé; 2. človek má v sebe akési „mŕtvo“, akoby necítil žiadne emócie, nič, len tmu, prázdno, ticho. Mnohí trpiaci hovoria, že práve druhá možnosť je oveľa náročnejšia.

„Depresia, to nie ste vy. Depresia sa vám deje. A často si od nej možno uľaviť rozprávaním. Slovami. Útechou. Podporou. Trvalo mi dlhšie než jedno desaťročie, kým som dokázal o svojom prežívaní otvorene hovoriť s ostatnými. Zistil som, že samotné rozprávanie má terapeutický účinok. Kde sú slová, tam je nádej,“ vyznáva Matt Haigh a ponúka jednoduchý spôsob, ako pomôcť ľuďom s depresiou. Pochopiteľne, rešpektujúc ich slobodu a aj chvíle, keď potrebujú mať pri sebe niekoho, kto s nimi bude „len“ mlčať.

Depresia nie je nedostatok viery

Depresia je neraz považovaná za nedostatok viery. Za málo životného optimizmu. Veriaci ľudia si pri stretnutí s depresiou často kladú otázky – alebo im ich kladú „v dobrej viere“ ľudia okolo nich: Je moja depresia dôsledkom mojich hriechov? Som zlý, že mi ani spoveď nepomáha dostať sa z depresie? Sú myšlienky na samovraždu ťažkým hriechom? Nič z toho však nepomáha, práve naopak, človeka to ponára ešte do hlbšej tmy a zväčšuje pocit, že je za to vinný (pocit viny je pri depresii už beztak prítomný veľmi silno a neopodstatnene).

Český kňaz Aleš Opatrný vo svojej knihe Pastorační péče o psychicky nemocné zdôrazňuje, že psychologická a psychiatrická pomoc by v žiadnom prípade nemali byť mylne interpretované ako ateistická alternatíva uspokojovania existenciálnych a psychických potrieb neveriaceho človeka.

Napríklad Anselm Grün vo svojej knihe Deprese jako šance píše, že liečba (klinickej) depresie nikdy nebude účinná, ak nebude zahŕňať všetky tri zložky – telesná (lieky), duševná (psychoterapia) a duchovná (duchovný život, duchovné sprevádzanie).

Pomoc existuje

Depresia však nie je konečná stanica. Pomoc existuje, liečba je dostupná. Aj keď pre človeka v ťažkej depresii vôbec nie je ľahké vyhľadať odborníka. V tom môžu byť nápomocní práve jeho blízki.

„Pre človeka trpiaceho depresiou môže byť najdlhšia práve cesta medzi bodom, v ktorom sa v tej chvíli nachádza, a miestom, kde mu bude poskytnutá pomoc. Jej vyhľadanie, dohodnutie stretnutia a potom aj dodržanie termínu môže byť nadľudskou úlohou,“ delí sa John Moe o to, aké je ťažké vyhľadať pomoc, keď je človek obklopený ťažobou a tmou depresie.

Antidepresíva nespôsobujú závislosť a nie je potrebné báť sa ani početných nežiaducich účinkov, mnohí pacienti nemajú žiadne. Lieky však, samozrejme, nevyriešia všetko, aj keď v ťažkých stavoch sú naozaj záchranným lanom a nevyhnutnosťou – často totiž ide doslovne o život. John Moe vo svojej knihe spomína slová jednej komičky, ktorá účinok antidepresív prirovnala k tomu, keď ako malé dievčatko začala nosiť okuliare: „Keď som si ich nasadila prvýkrát, zrazu som mala chuť zvolať ,Tieto všetky podrobnosti vidia ľudia celkom bežne?‘“

Prvým krokom je teda liečba liekmi–psychofarmakami (pokiaľ hovoríme o ťažších stavoch klinickej depresie). Čo si však predstaviť pod tým, že čo antidepresíva spravia s človekom? Slovami jednej psychiatričky: Dostanú človeka do takého stavu, aby s tým bol schopný ďalej pracovať. Ďalšie kroky zahŕňajú psychoterapiu aj rôzne ďalšie terapie, veľmi nápomocný je denný harmonogram,  zdravý životný štýl, práca so sebou samým. A, samozrejme, netreba v tom celom zabúdať ani na spoluprácu s Božou milosťou.

List človeku, ktorý trpí depresiou:

https://www.slovoplus.sk/pisem-tebe-ktory-a-zapasis-s-depresiou

Snímka: Pixabay