Deň, keď bola Panna Mária počatá bez hriechu

Celý život Panny Márie je od jej počatia až po narodenie Ježiša zahalený rúškom tajomstva. Počala bez hriechu Spasiteľa a sama bola narodená bez poškvrny.

Cirkev slávi 8. decembra prikázaný sviatok – Nepoškvrnené počatie Panny Márie. Otcovia latinskej cirkvi ju právom označujú titulom „Immaculata” (Nepoškvrnená) a pravoslávna cirkev titulom „Panhagia” (Celá svätá). Niet asi rozporuplnejších debát nielen ateistov, ale aj veriacich o osobe Panny Márie, keď náuka Katolíckej cirkvi o nej hovorí, že je Matkou Božieho Syna, je nepoškvrnene počatá a bola nanebovzatá. Napriek týmto svätým tajomstvám, ktoré nie sú ľudským rozumom plne pochopiteľné, je dôležité povedať, že sa tak stalo na základe dobrovoľného Máriinho “fiat” –nech sa tak stane.

 

Nepoškvrnená

Aby sme mohli aspoň sčasti pochopiť, čo znamená slovo “nepoškvrnená”, je dôležité vrátiť sa na začiatok, k dedičnému hriechu Adama a Evy. Panna Mária bola už v okamihu svojho počatia Bohom zvláštnym spôsobom uchránená od dedičného hriechu, s ktorým sme sa my ostatní narodili. Dôležité je tiež povedať, že ani v jej celom živote nikdy vedome ani podvedome nespáchala akýkoľvek osobný hriech. (KKC, 493) Aj preto ju pravoslávni veriaci nazývajú „Celá svätá“ (Panagia). Panna Mária sa teda “Nepoškvrnená” nenazýva preto, že bola počatá bez pohlavného aktu svojich rodičov či nadprirodzeným spôsobom alebo preto, že celý život nespáchala žiaden hriech, ale bola svätá pre svoju slobodnú poslušnosť voči Bohu. Zbavená dedičného hriechu dôverovala Bohu a získala veľké milosti. Aj preto ju archanjel Gabriel pri prvom stretnutí pozdraví: „Zdravas, Mária, milosti plná.“ (Lk 1, 26–38) Tým, že dala dobrovoľne súhlas Bohu, mohol sa narodiť Kristus Spasiteľ, ktorý nás vykúpil z dedičného hriechu.

 

Neplodnosť svätých rodičov

Tajomstvo zrodenia Panny Márie sčasti vykresľujú videnia blahoslavenej Kataríny Emmerichovej, katolíckej mystičky a stigmatičky. Jej videnia, ktoré spísal nemecký básnik Clemens Brentano, hovoria o tom, že rodičia Panny Márie vedeli, že majú očakávať príchod prisľúbeného dieťaťa, z ktorého vzíde Mesiáš. Prvorodenou však bola Mária Héliho, sestra Panny Márie, ktorú nemohli považovať za prisľúbené dieťa. Jej predčasné narodenie nesprevádzali znaky, o ktorých hovorili predpovede. Anna s Jozefom preto túžili po ďalšom dieťati, ale to neprichádzalo. Ich neplodnosť poznačili ťažké roky trápenia, urážok a opovrhovania ostatnými. Napriek tomu konali ešte viac dobrých skutkov.

Blahoslavená Katarína Emmerichová vo svojich videniach videla, ako sa často modlia, rozdávajú almužnu, delia sa o majetok s chudobnými a posielajú obety do chrámu. V tom čase žili v dome Anninho otca. Po siedmich rokoch sa presťahovali bližšie k Nazaretu, kde nadobudli svoje hospodárstvo a mohli začať nový život osamote s prvorodenou. Chceli obetovať Bohu celú svoju minulosť a správať sa tak, akoby sa práve zosobášili. Snažili sa teda žiť podľa Božej vôle, aby dosiahli požehnanie a plodnosť, po ktorej tak túžili. Dlhých devätnásť rokov žili obaja svätí rodičia v čistote. Znášali ich veľmi ťažko, preto sa Joachim rozhodol, že pôjde na púšť ku svojmu stádu dobytka na vrch Hermon. O tom však Anne nič nepovedal, a preto sa trápila ešte viac.

Dozvedela sa to od ostatných, čo ju ešte viac rozľútostilo a prosila Boha, nech jej vráti aspoň manžela, keď už nemôžu splodiť dieťa. Tu sa jej zjavil anjel, ktorý jej povedal, že Pán vypočul jej modlitbu a nasledujúci deň má odniesť do chrámu ako obetný dar holubice. To isté sa udialo aj Joachimovi. Anjel mu povedal, aby taktiež obetoval dar Bohu v chráme a stretol sa tam s Annou.

Po stretnutí s anjelom Anna zaspala. Katolícka mystička videla, ako na ňu zostupuje záblesk svetla. Bol to Pánov anjel, ktorý jej povedal, že počne sväté dieťa. Potom vystrel nad ňu ruku a písal na stenu veľké písmená. Bolo to meno Mária. Básnik jej videnia napísal takto: „Vo chvíli, keď na Annu zostúpilo svetlo anjela, uvidela som pod jej srdcom žiaru a spoznala som v nej vyvolenú Matku, nádobu určenú prijať milosť, ktorá sa približovala. To, čo som pochopila, dokážem vysvetliť len takto: rozpoznala som v nej požehnanú Matku, pre ktorú bola vyzdobená kolíska, pripravená postieľka, otvorený svätostánok, aby hodne prijala a chránila niečo sväté. Videla som, ako sa Anna skrze Božiu milosť otvorila takémuto požehnaniu. (…) Vtedy som pochopila, že v dôsledku tu udelenej milosti Mária bola počatá bez dedičného hriechu. Pri tejto príležitosti mi bolo vysvetlené, že Panna Mária bola splodená v úplnej čistote a poslušnosti svojich rodičov, ktorí odvtedy žili v zdržanlivosti a v bázni voči Bohu. Taktiež sa mi dostalo vysvetlenia, že čistota rodičov a ich boj proti všetkému nečistému mimoriadne ovplyvňuje deti, ktoré splodia, a že zdržanlivosť po počatí odďaľuje dozrievanie mnohých zárodkov hriechu.”“

 

 

Dogmy o nepoškvrnenom počatí Panny Márie

Sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie sa začal v Cirkvi sláviť v ôsmom storočí na východe a o sto rokov neskôr na západe. V desiatom storočí sa slávil v Normandii, odkiaľ sa preniesol do Anglicka a postupne sa rozširoval, aj keď vyvolával rôzne diskusie a rozporuplné názory.

V bohatom ústnom podaní Cirkvi vyšli z inšpirovaných stránok Svätého písma vnuknuté Duchom Svätým štyri záväzné vieroučné dogmy o Panne Márii:

1. Druhý vatikánsky koncil v dogmatickej konštitúcii Lumen gentium hovorí: „Pannu Máriu, ktorá pri anjelskom zvestovaní prijala Božie Slovo do srdca i lona a priniesla na svet Život, uznávame a uctievame ako pravú Matku Božiu a Vykupiteľku.“ (LG 53) Tieto slová Druhého vatikánskeho koncilu sú ozvenou Efezského koncilu. Tento ranný ekumenický koncil definoval roku 431 prvú Mariánsku dogmu, že Panna Mária je Božou Matkou – „Theotókos“ a vyhlásil, že Mária je naozaj Matka Boha, Syna človeka: „Svätá Panna je Božou Matkou, pretože podľa tela priniesla na svet Božie Slovo, ktoré sa stalo telom.“ (DS 113)
2. O niekoľko storočí neskôr Cirkev zvážila zjavenie o panenstve Márie v Písme a definovala druhú mariánsku dogmu o trvalom panenstve Panny Márie. Na Lateránskom koncile roku 649 pápež Martin I. vyhlásil trojakú podstatu panenstva Márie: „Mária počala bez oplodnenia mužom z Ducha Svätého, bez porušenia porodila Krista a po pôrode si zachovala neporušené panenstvo.“ (Lateránsky koncil r. 649 A.D., DS 256)
3. V 17. storočí Rímska inkvizícia (Kongregácia pre náuku viery) zakázala používať výraz „nepoškvrnené počatie“. Definícia zapísaná v bule pápeža Pia IX. Ineffabilis Deus hovorí: „Najsvätejšia Panna Mária bola od prvého okamihu svojho počatia vyvolenou ako jedinečný dar milosti a výsad od všemohúceho Boha, pre zásluhy Ježiša Krista, Vykupiteľa ľudstva, bola uchovaná čistou od každej škvrny dedičného hriechu.“ (DS 1641) Bolo to slávnostné potvrdenie stáročí kresťanskej viery, že tá, ktorú anjel pozdravil ako „milostiplnú“ (Lk 1, 28), vstúpila do svojho ľudského bytia bez poškvrny dedičného hriechu. Obľuba toho sviatku však rástla a pápež Klement XI. v roku 1708 nariadil, že bude záväzný pre celú Cirkev.
4. Štvrtá mariánska dogma, o ktorej hovoríme práve dnes, prišla o viac než tisíc rokov neskôr. Stalo sa tak 8. decembra 1854. Vyhlásenie dogmy o nepoškvrnenom počatí sa uskutočnilo až po diskusiách, ktoré trvali niekoľko storočí. Pius IX. konečne vyhlásil dogmu o nepoškvrnenom počatí Panny Márie napriek mnohým námietkam aj zo strany biskupov. O štyri roky neskôr sa Panna Mária pod týmto menom predstavila pri svojom zjavení v Lurdoch Bernadete Soubirousovej, ktorej povedala: „Ja som Nepoškvrnené počatie.“ Krátko na to nasledoval Prvý vatikánsky koncil, ktorý potvrdil neomylnosť pápežov, čo sa týka viery a mravov, a to je aj prípad vyhlasovania dogiem a kanonizácií.

Nech sa tak stane

Keď oslavujeme nepoškvrnenú Pannu Máriu, získavame milosti na jej príhovor. Ona bola predurčená na splnenie výnimočnej úlohy v dejinách spásy, mala sa stať a stala sa matkou Božieho Syna – Ježiša. Nič z toho by sa však neudialo, ak by sa Panna Mária dobrovoľne nepodvolila Bohu svojím “fiat”. Rovnako, ako dôverovala Bohu, s rovnako veľkou starostlivosťou on pôsobil v jej živote. Preto jej určil výnimočnú úlohu, aby sa stala vzorom aj pre nás ostatných. Koľkokrát sa modlíme na konkrétny úmysel a prosíme Boha o pomoc, ale kto z nás ho prosí aj so slovami „Nie moja, ale tvoja vôľa, Pane, nech sa stane“?

Nielen tento deň nám má pripomínať, že sa máme vo všetkom a v každodenných situáciách spoliehať na Boha. Márii sa to oplatilo. Nebojme sa preto ani my a neváhajme ani na chvíľu dôverovať Bohu.