Dávid Tencer: Dobrá kázeň má každému vliať do srdca trochu radosti a nádeje

Ako sa učia bohoslovci kázať a ako by mala dobrá kázeň vyzerať? Aj o tom sme sa rozprávali s homiletikom, dnes islandským biskupom Dávidom Tencerom (60).

Čo v preklade znamená homiletika?

Slovo homiletika vychádza z gréckeho omilein, čo znamená viesť rozhovor, dialóg. Označuje sa ním vedná disciplína, ktorej obsahom je náuka o kazateľstve – alebo ešte lepšie – umenie hovoriť ľudskou rečou o Božích veciach.

 

Ako sa človek stane homiletikom?

Starí dobrí homiletici hovorievali, že homiletikom sa človek „nestane“, len sa ním „stáva“ – praxou a úsilím (ja by som dodal, že aj milosťou Božou – lebo je to dar). S kazateľom je to ako s dobrým vínom, ktoré zrením naberá na kvalite, alebo sa zotrvačnosťou mení na nepožívateľný ocot, ktorý nikomu nechutí.

 

Na čo je pri tvorení kázní kladený dôraz?

O tom, čo má na kázni odznieť, hovoria iné vedné disciplíny – ako napríklad biblické vedy, morálna teológia, dogmatika, katechetika, cirkevné právo, história a podobne. Homiletika kladie dôraz na to, ako o týchto veciach hovoriť. Je rozdiel, keď chlapec povie dievčine, že ju ľúbi a popri kráčaní urve kvet zo záhrady za plotom, alebo jej pri vyznaní svojej lásky podá vopred pripravenú krabičku s jemným prstienkom. A káva tiež chutí inak z peknej šáločky a – áno – víno sa dá piť aj z vedra… (úsmev)

 

Ako v praxi vyzerá to, keď sa bohoslovci učia kázať?

Samozrejme, najskôr musia zvládať teoretickú časť, ktorá popri homiletike obsahuje základy metodológie, rétoriky, kineziky, mimiky a podobne, a potom nasleduje praktická časť, kde sa preukáže schopnosť študenta používať tieto poznatky v praxi. Teda v tejto druhej časti výučby kázne píšu a musia ich aj predniesť.

 

Máte nejakú úsmevnú skúsenosť z hodín homiletiky s bohoslovcami?

Milión! Ako napr. „brepty“ typu: „Otec objal svojho syna a bol taký dojatý, že mu z uší(!) vytryskli slzy…“ Alebo som pri náuke o reči tela a gestách spomínal príbeh nemenovaného biskupa, ktorý „mal v zuboch“ členov Charizmatickej obnovy, ale neodmietol pozvanie otvoriť ich konferenciu na miestnom futbalovom štadióne. Keď však začal svoj príhovor, hneď počul, že mikrofóny nie sú zapnuté. Obrátil sa k usporiadateľom, ktorí sedeli priamo pred ním, rozhodil naširoko rukami a zahlásil: „Nefunguje vám to tu!“ a celý štadión zahrmel odpoveďou: „I s duchom tvojím!“

 

KTO PRI ROZHOVORE ČÍTA Z PAPIERA?

Čo je najväčším kameňom úrazu v kázaní?

Určite je neprípustné, ak sa kazateľ postaví do pozície všemohúceho a vševediaceho Boha a pod rúškom kázne predstavuje svoje názory a svoju pravdu. Vtedy už nehovoríme o Božom slove, ale o narcistických výplodoch chorej mysle. Tak sa napokon začína každá heréza a schizma.

 

A ako by, naopak, mala vyzerať dobrá kázeň?

Dobrá kázeň má prebudiť ospalého, nadchnúť skleslého, potešiť zarmúteného, naliať hojivého oleja na rany tomu, kto trpí, ukázať cestu tomu, ktorý blúdi, a každému vliať do srdca trochu radosti a nádeje a chuť prísť aj nabudúce.

 

Počula som, že ste bohoslovcom v časoch, keď ste ešte na Slovensku učili homiletiku, povedali: „Chlapi, nečítajte tie kázne, lebo ste ako hlásatelia v televízii.“ Je správnejšie a účinnejšie, keď sú kázne hovorené a nie len prečítané?

Jednoznačne hovorené… Veď to vychádza zo samotného slova omilein – rozprávať sa. Kto pri rozhovore číta z papiera? A ešte jedna trefná poznámka jedného poslucháča čítanej kázne: „Ako si to máme my zapamätať, keď si to pán farár sám zapamätať nedokáže, hoci to sám napísal?“ Samotnú kázeň je však dobré mať napísanú a – ako nám to radil pán profesor Vrablec – vložiť si ju pred svätou omšou do vrecka a rozprávať ľuďom o tom, čo mám vo vrecku. Papier je legitímne použiť vtedy, keď citujem.

 

 

NEBÁŤ SA PRÍPADNÝCH REAKCIÍ, KTORÉ Z HOMÍLIE VZÍDU

Ako sa na kázeň kňazi zvyknú pripravovať a ako by sa ideálne mali?

Už spomínaná metodológia pomáha každému kňazovi, aby si vytvoril svoj vlastný spôsob, ale predsa sú len niektoré zásady, ktoré sa nedajú obísť. V prvom rade je to vedomie, že sme „poslami“ nášho Pána, ktorí majú odovzdať posolstvo, ktoré on posiela svojmu ľudu. Preto sa každý kňaz v modlitbe najskôr Boha pýta: „Pane, čo im mám povedať?“ Odpoveď potom hľadá nielen v modlitbe, ale aj v štúdiu k danej téme a taktiež v premýšľaní v pokoji. Takéto úsilie Pán Boh vždy požehná ovocím. A určite si každý kňaz uvedomuje, že popritom, že je „poslom“, je zároveň aj on jeden z „adresátov“. To ostatné… Kedy? Ako dlho? – to už aspoň čiastočne závisí od každého kňaza. Len by som hádam dodal, že by každý kňaz mal urobiť, čo je v jeho silách, aby si homília zachovala tú čarovnú formu virtuálneho dialógu. Aby sa nebál prípadných reakcií a otázok, ktoré z jeho homílie vzídu.

 

A ako by sme mali my – ako počúvajúci – čo najlepšie kázeň vnímať, pochopiť?

Podľa tých istých zásad si s vierou uvedomím, že teraz kňaz hovorí nielen ako človek N. N., ale odovzdáva nám posolstvo milujúceho Boha. A v tom posolstve dobrý Boh určite pamätal aj na mňa. Nemusím si všimnúť všetko, nie všetko je pre mňa, ale to svoje „neprepasiem“.

 

Ako môžeme byť aj my, veriaci, nápomocní našim kazateľom?

Určite aj tým, že sa za svojich kňazov modlíme a berieme si k srdcu to, o čom hovoria. Keď kňaz vidí, že jeho úsilie má zmysel, určite sa bude s radosťou a zodpovedne pripravovať aj na ďalšie kázne. Vie, že to nie je to povestné „hádzanie hrachu na stenu“. A napokon, nebojme sa s kňazom o jeho kázni hovoriť. Spätná väzba je taká veľmi vzácna a potrebná, že renomované firmy sa o ňu usilujú a dokonca za ňu občas aj platia. A Katolícka cirkev je „dobrá značka“, všakže…