Ďalšie dieťa? Nezbláznim sa, Bože?

Nový život nie je samozrejmosť. Nový človek nie je len ktosi navyše na tejto planéte. „Pane, ty si ho stvoril a máš s ním svoj plán. Tak nám ho zjav, lebo vo svojej slabosti ani netušíme…“

Štvrté??? To nemyslíš vážne?! Veď tri sú už dosť. A tak veľa práce a starostí je s nimi. Vieš, koľko ma to stojí obety, námahy, nervov i nezdarov? No hej, aj radosti, nepopieram. Takže ty veríš, že to zvládnem. Zvláštne. Vždy som si myslela, že mi to s deťmi nejde, robím kopec chýb a som možno mnohými odsúdená, nepochopená.

Ani teraz to veľa ľudí nepochopí. Už ich akoby počujem: „Načo je vám ďalšie? To ste chceli? Neviete dávať pozor? Kto to bude živiť?“

No a teraz sa obháj, nezodpovedná matka! Podľa tohto sveta. Ťažko, keď ten duchovný svet niekto nežije a nepotrebuje ho. Ťažko, keď niekto nepochopí (zdá sa, že logické) vysvetlenie, že predsa je to Boží dar a bude oňho postarané, budeme ho ľúbiť.

Teda štvrté. Nech je a bude. Pane, vieš, čo robíš. Prijímam to. Napriek strachu, ako prežijem tehotenstvo a pôrod. Musí to ísť hladko, nedovoľ, aby som skončila s nejakým problémom v nemocnici. Ako by sme potom takto žili? Muž to doma sám nezvládne. Aj deti ma veľmi potrebujú. To by bolo hrozné, nedopusť. Musí ísť všetko na sto percent, no dobre, aj deväťdesiat stačí.

Je pred termínom. Nech to už príde, lebo mám pocit, že viac dní nedám. Všetko je ako na prasknutie. Veľká som ako slon, chodím ako stará kačka a nervy mi riadne brnkajú. Dieťaťu sa nechce? Má termín a nič. Zasa prenášam. Och, nie, len nie vyvolávanie pôrodu! Minule som myslela, že ma rozpučí.

Alebo si to predsa len rozmyslelo? Vyzerá, že ideme na to. Ok. Kufor zbalený, manžel pripravený, deti v škole. Ideálny čas. Kontrakcie pravidelné. Už sa tomu nevyhnem, sadáme do auta.

Rýchly príjem v pôrodnici, kontrola a šup na sálu. Hodina aj čosi a dieťa je na svete. Dievčatko. Konečne vieme, čo sme čakali. To naozaj? Máme dievča? Možno som to aj trochu tak chcela, vyrovnať stav na dva – dva. Aký pekný darček.

Aj doma sa tešia. Od prvej chvíle láska pre všetkých. Maličké stvorenie, čo pozerá cez tie ledva otvorené očká na nás ako anjelik. Trochu musia vydržať, že mamka nejde hneď niečo podať, prísť a spraviť toto i toto. Zvyknú si. A veruže aj oni pomáhajú.

Tak teda máme štvrté. Blázni pre tento svet. Nezodpovední, príliš veriaci, nevieme, čo nás čaká. Ale akísi šťastní. Pane, ozaj vieš, čo robíš. Vďaka ti.