Dal Boh človeku návod, ako stráviť dovolenku?

Dal. Objavila som ho vo Svätom písme. Ježiš ako človek tiež potreboval oddychovať či sa stratiť z dohľadu zástupov. Dokonca potreboval spať. Čo teda hovorí Biblia na čas oddychu?

Maj radosť z Božieho plánu

Keď v jeden deň berie Ježiš svojich apoštolov Petra, Jakuba a Jána na vrch – do samoty, môžeme povedať, že ich pozýva na túru.

Nejde mu ani tak o samotné kráčanie, ale o to, čo sa tam hore stane. Ani jednému z jeho učeníkov nenapadlo, čo sa stane, keď sa v pote tváre vyškriabu na kopec. Zažili zázrak. Ježiš sa pred nimi premenil. Zrazu sa na svojho Majstra začali pozerať inými, novými očami. Pocítili, že je to Boh prekvapení a tajomstiev.

Práve s týmito troma mužmi mal Ježiš zvláštny plán – rovnako ako má s nami počas našich prázdnin a dovoleniek.

Volá nás poodstúpiť – vybrať sa na túru. Odísť z obývačky, vypnúť televízor či zapnúť tichý režim na mobilnom telefóne.

Volá nás, aby sme šli. A ak pôjdeme, osloví nás a ukáže nám svoju tvár. Znova nás naučí žasnúť nad prírodou alebo načúvať človeku, ktorý kráča s nami.

Tak čo, ideme? Prijmeme tento plán? Alebo sa vyhovoríme, že nám stačí posteľ a že pohybu máme dosť aj v práci. Je to na nás, no z vlastnej skúsenosti viem, že ak vykročím, vždy to stojí za to.

 

Objav v sebe očakávania

Koronavírus nám mnohým zabránil, aby sme cestovali do zahraničia. Čakali sme, že si v cestovných kanceláriách objednáme zájazdy a pôjdeme. A možno sme ešte tak trochu sklamaní a vravíme si: „Tak som sa na to tešil.“ Nezúfajme. Dovolenka je pre nás časom „vykecávania“. Rozprávajme s Bohom o tom, čo drieme v našich srdciach. O hneve, nenávisti, o svojich hriechoch. On to túži počuť. Túži počuť o našich strachoch či bolesti, ktorá pramení z nevšímavosti zo strany iných. Pamätajme. Dovolenka – znamená dovoliť si byť takým, akým skutočne sme – pred Bohom aj pred ľuďmi.

V Starom zákone objavíme príbeh proroka Eliáša, ktorý má všetkého plné zuby. Rozhodol sa, že bude slúžiť Pánovi, a zatiaľ ho Jezabel chce zabiť. A on? Skrýva sa. Žije v strachu. Krkavce mu prinášajú potravu. Jeho kontakt s ľuďmi je obmedzený. A to len preto, že bojuje za Božiu pravdu.

Jedného dňa takémuto zdeptanému prorokovi, ktorý možno trpí hlbokou depresiou, zaznie Božie slovo: „Eliáš, vystúp na vrch, tam ma uvidíš.“

Myslíte, že sa mu chcelo? Nie. Ale premohol sa a som si istá, že okrem toho, ako kráčal hore, v duchu aj lamentoval: „Tak, Pane, ja sa tu zasadzujem o to, aby ti všetci verili, a ty takto? Pozri, ja už nevládzem! Striehnu na môj život! Chcú ma zabiť.“

A presne tieto slová Pán chcel počuť. Túžil, aby si Eliáš pomenoval, ako na tom v skutočnosti je.

Chôdza nám pomáha nielen vnímať krásu okolo nás, ale aj nazrieť do nášho vnútra. Premýšľať nad našou frustráciou, vykričať ju, vypovedať.

Boh nás sprevádza a nesúdi. Iba počúva a načúva.

A ďalšia vec. Dovolenka je aj na to, aby sme poznali Boha.

Keď sa už „ufrflaný“ Eliáš dostal na miesto, kde mu prikázal Pán, čakal, že sa splní to, čo mu bolo povedané.

„Bol som protivný, bude taký aj on.“ Predstavoval si ho, že bude v búrke, vo vetre, v zemetrasení… Ale Pán tam nebol. Prišiel ako tichý a lahodný šum.

Táto obrazná reč nám chce povedať jedno.

Ak si vyleješ srdce pred Pánom, on ťa neodsúdi, ale upokojí tvoju dušu. Možno nevyrieši ani jeden problém, ale dá ti istotu, že ti rozumie a je s tebou.

Preto je dovolenka a oddych tela i duše taký vzácny a potrebný.

 

 

Rozhýb svoje dlane

Koľko vecí nestíhame počas roka. V skriniach sa nám hromadí neporiadok, sľúbili sme, že niekomu ušijeme tričko alebo uháčkujeme hračku. A nič. Sme radi, že žijeme.

Skúsme to zmeniť. Urobme niekomu radosť. Vezmime si nejakú ručnú prácu alebo namaľujme obraz. Čo z toho, že nebude dokonalý. Dôležité je, aby bol náš a aby sme ho tvorili z lásky.

Skúsme byť ako Boh a učiť sa dávať veciam v našom živote druhú šancu.

V Knihe proroka Jeremiáša, nachádzame udalosť, keď k nemu zaznie Božie slovo a on počuje príkaz, aby zostúpil do hrnčiarovho domu.

Len čo tam prišiel, videl, ako tento remeselník pracuje na hrnčiarskom kruhu. Ak sa skazila nádoba, ktorú práve vyrábal, urobil z nej inú – takú, aká sa mu páčila.

A to je ďalším bonusom, ktorý nám čas dovoleniek a prázdnin ponúka.

Skúsme tvoriť. Skúšajme nové veci. Robme nimi radosť sebe, ale aj iným. A nevzdávajme sa. Učme sa trpezlivosti, skúšajme dookola vždy niečo nové. Nadchnime sa a buďme ako Boh. Prispejme svojimi malými darčekmi k daru dobrého Boha.

 

Buď darom pre duchovného súrodenca

Konečne prichádza čas, keď máme príležitosť stretnúť sa s rodinou, so súrodencami, bratancami, sestrenicami alebo len tak s priateľmi. Posedieť si pri táboráku alebo v reštaurácii, porozprávať sa pri káve. A načúvať. Nie závidieť a brať si príklad z Kaina a Ábela, ktorých vzťah skončil vraždou. Posuňme sa vo vzájomných vzťahoch inde. Smerom k Márii a k Marte, ktoré obe spoznali v hosťovi Ježiša. Jedna mu načúvala a druhá ho obsluhovala.

Boh nám počas týchto dní dáva milosť, aby sme sa viac priblížili k iným. Nie aby sme im závideli, ale aby sme spolu s nimi ďakovali za to, čo sa deje v našich životoch. Aby sme pri nich stáli, ak prežívajú náročné obdobie. Aby sme sa iným naučili dopriať dobro.

Skúsme v tomto čase nachádzať chorých, smutných a opustených. Ujmime sa pocestných a objavujme nové kamarátstva.

Pamätajme, že do večnosti nik nekráča sám. Ideme tam všetci spolu a na tejto ceste si môžeme pomáhať.

 

 

Otvor dvere svojich myšlienok

K duchovnému – a môžeme s istotou povedať, že aj k telesnému – oddychu patrí dobrá kniha. Oslobodí nás od starostí a zlepší náladu. Vtiahne nás do deja a my sami aspoň na chvíľku odhodíme duchovnú lenivosť a otvoríme dvere svojej fantázie.

Môžeme čítať nové knihy alebo vrátiť sa k tým, ktoré sme už kedysi prelúskali. Ak sa chceme porozprávať s Bohom a chceme ho viac spoznať, tak je pre nás pripravená Biblia.

Svätý Augustín to povedal jasne: „Kto nepozná Písmo, ten nepozná Krista.“ Kto nepozná Krista, je otrokom, pretože nepozná Pravdu. Kto nepozná Pravdu, kráča a žije v klamstve. Sám seba presviedča, že nie vždy môže byť spokojný a šťastný.

Možno práve dovolenka či prázdniny a biblické príbehy, cez ktoré sa nám prihovára milosrdný Boh, nás privedú k nášmu vnútornému obráteniu.

Nečakajte však, že sa k vám prihovorí Boh takým spôsobom, ako to robia muži v hostinci: „Ahoj, ja som Ježiš. Dáš si jedno (pivo)?“ Nie. Možno vám nepovie ani jednu vetu, ale čítaním Božieho slova sa zmenia vaše postoje, návyky a túžby. Možno sa prestanete hnevať na iných a váš život sa stane jednoduchším. Stačí, ak vytrváte. Boh nemlčí, ale dáva nám čas, len nám dáva čas, aby sme sa ho naučili počúvať.

 

Vnímaj dovolenku ako dar z neba

A tu chcem skončiť. Mnohí vravia, že dovolenka je na to, aby sme si oddýchli a načerpali nových síl. Nezabúdajme však, že nie je sila ako sila. Môžeme byť takí šikovní, že vyhráme preteky, no čo z toho, ak je naša duša ponorená do smútku a do hriechu. Môžeme byť oslavovaní ako „superstar“, ale čo z toho, ak celé noci pozeráme do stropu a nemôžeme spať. Môžu nás iní považovať za skvelých priateľov, ale čo z toho, ak je to z našej strany iba pretvárka a v duchu spriadame plány, ako iných oklamať?

Môžeme. Ale nemusíme.

Ešte stále je čas. Ak dovolíme, aby si oddýchlo naše telo, nezabudnime aj na dušu.

 

Boží návod je jednoducho jednoduchý:

Pri kráčaní hovorme s Pánom.

Ruky použime na vytvorenie daru pre iných.

Navštívme ich započúvajme sa do ich príbehov.

Prečítajme si Božie slovo a nechajme sa ním premeniť.

 

Že som múdra? Ale nie. To všetko ma naučila Biblia a tento prázdninový čas.