Cvičenie dobrej smrti je výborná príprava aj v nečakaných prípadoch
Pri slovách o cvičení dobrej smrti (CDS) sa nám môžu vyjaviť hrôzostrašné predstavy o smrti alebo aj tom, ako sa trénuje líhanie do rakvy. Sú to však veľmi vzdialené predstavy od tých, ktoré mal na srdci don Bosco, tvorca myšlienky CDS. Ondrej Puček, SDB, vysvetľuje, čo ňou myslel.
Pojem cvičenie dobrej smrti (CDS) sa v saleziánskej rodine používal už od jej vzniku a preniesol sa postupne na všetky miesta a kontinenty, kde saleziáni pôsobili. V časoch don Bosca bola veľká chudoba, vyčíňali rôzne choroby, na ktoré lekárska veda nevedela pružne a účinne odpovedať. Životné podmienky v práci i v niektorých domácnostiach boli neznesiteľné. Preto aj úmrtnosť mladých ľudí bola častejšia ako dnes. Výraz CDS sa preto v tejto dobe veľmi rýchlo udomácnil.
Nechcel strašiť ľudí peklom
Prvý dôvod, prečo sa táto prax tak rýchlo a úspešne ujala a pokračuje dodnes, je ten, že sám don Bosco bol viackrát od svojich nepriateľov ohrozený na živote a tiež bol taký vážne chorý, že všetci si mysleli: „No tak to je koniec.“ Druhý dôvod vyplýva z toho, že don Bosco bol veľký realista, nechcel mladých ľudí len strašiť rečami o smrti a vyhrážať sa im peklom. Na druhej strane si nechcel zastierať zrak pred touto realitou smrti človeka a chcel k nej zaujať zodpovedný prístup, prežiarený postojom viery a nádejou na večný život. Chcel, aby boli mladí ľudia dobre pripravení na smrť aj vtedy, ak by ich zastihla nečakane.
Rozpoznávanie Božej vôle
Don Bosco vedel, že mladí sa potrebujú započúvať do hlasu Boha, potrebujú mať skúsenosť so živým Bohom, ktorému nie je ľahostajný ani jeden život mladého človeka. Preto sa im snažil vytvoriť priestor na sústredenie, ústranie, kde by mohli zachytiť tento Boží dotyk. Vďaka don Boscovi nám saleziánska spiritualita ponúka ako dar silné chvíle rozpoznávania Božej vôle. Deje sa to aj v súčasnosti na duchovných obnovách alebo duchovných cvičeniach s prijatím sviatosti zmierenia.
Ide pri tom o spoznávanie, ako máme správne žiť a pracovať už tu a teraz, aby sme sa zdokonaľovali, rástli a tak sa mohli páčiť Bohu. Aby sme žili na česť a slávu Boha, aby sme mali účasť na tomto večnom živote v spoločenstve Boha.