Čomu Mária povedala: „Nie!“?

Keď sa zamyslíme nad tým, čomu Mária povedala „nie“, väčšmi oceníme jej „áno“ Bohu.

Autor: Alejandra M. S. Elízagová

Moja mama hovorievala: „Slnečné dni by neboli tak nádherné, keby nebolo tých daždivých.“ A mala pravdu. Väčšmi si ceníme teplé dni, ak niekedy treba zatnúť zuby, aby sme prekonali chladný front.

Čosi podobné môžeme zažiť aj vo vzťahu s Máriou. Aby sme si väčšmi vážili jej áno, treba sa pozrieť aj na to, čomu povedala nie.

Poďme teda na to.

 

Mária povedala „nie“:

1. každému ospravedlneniu, ktoré mohla uprednostniť pred Božou vôľou,

Keď si uvedomila, že ona je tá jediná, vybraná stať sa Božou matkou, nežiadala nič špeciálne, nehľadala výhovorky. Jednoducho to prijala.

 

2. márnivosti,

Mladé ženy, Máriine rovesníčky, mohli snívať o tom, že sa stanú matkou Mesiáša. Keď Boh vybral práve Máriu, nezmenila svoje spôsoby. Nevyvyšovala sa nad ostatných. Považovala sa za jednoduchú Božiu služobníčku.

 

3. klebetám,

Nerozbehla sa, aby všetkým rozpovedala novinky – o sebe, poslaní a dieťati. Vlastne, nepodelila sa ani s Jozefom, aj keď ju to mohlo ochrániť.

 

4. sebectvu,

Keď odišiel Gabriel, neusadila sa, aby mala trochu pohodlia a oddychu. Práve naopak. Po tom, čo jej anjel povedal o Alžbete, dala sa do práce. Nemyslela na seba a svoj stav, ale na druhých.

 

5. špeciálnym privilégiám,

Keď sa dozvedeli o sčítaní ľudu, Mária mohla požiadať Boha o nejakú (anjelskú) výpomoc. A to isté spraviť pri putovaní do Egypta. Či vtedy, keď sa im Ježiš stratil v chráme. No Mária nikdy neočakávala od Boha, že jej na pomoc pošle anjelov či dá neobyčajnú milosť.

 

6. zaoberaniu sa tým, čo keby…,

Ani vtedy, keď musela porodiť v situácii odlišnej od tej, akú si s Jozefom predstavovali, nemyslela na to, čo by mohlo byť. Prispôsobila sa tomu, čo Boh pripustil, a premenila to na dobro.

 

7. žitiu v bubline,

Mária sa spokojne mohla zatvoriť do malého sveta s Jozefom a Božím Synom a radovať sa, že má to potešenie žiť v takejto spoločnosti. Napriek tomu už od začiatku svoje Dieťa dávala druhým – pastierom, mudrcom a neskôr celému svetu.

 

8. pokušeniu vzdorovať Božím plánom,

Mária vyjavila svätej Tereze, že keď jej Simeon povedal o meči, ktorý jej prebodne srdce, videla umučenie Pána. Mala víziu kríža, ktorý čaká na Ježiša. Už vtedy mohla začať prosiť Boha, aby zmenil svoje plány, no namiesto toho ich akceptovala. Prijala ich natoľko, že v Káne bola ona tým podnetom, ktorým sa začalo Ježišovo verejné účinkovanie.

 

9. odmietnutiu, ktoré musela cítiť, keď nám ju Boh dal za matku,

Z kríža ju Ježiš zveril svojmu milovanému učeníkovi, a tým ju dal nám všetkým. Ako ťažké muselo byť prijať takéto materstvo – byť matkou všetkých nás. Nás, ktorých hriechy spôsobili smrť jej milovaného. No ona opäť vraví áno – bez zaváhania či náznaku rezignácie. Svätému Juanovi Diegovi pri zjavení povedala, že jej je cťou byť mu matkou. Aká láska!

 

10. akejkoľvek zábrane v láske k nám a v modlitbe za nás.

Mária v sebe neprechovávala hnev voči učeníkom, ktorí opustili Ježiša na kríži. Po Ježišovom nanebovstúpení sa oddala modlitbe s nimi a za nich. Môžeme si predstaviť, ako radostne pozorovala ich napĺňanie Duchom Svätým, ako vychádzajú von a kážu, ako im prikázal jej Syn.

Aj po tom, čo bola vzatá do neba, pokračuje v úlohe našej matky. Zaujíma sa o naše potreby i ťažkosti a celú večnosť sa za nás modlí. Žije síce v Nebeskom kráľovstve, no stále je pozorná voči tomu pozemskému. Navždy je tou najlepšou matkou.

 

Prosme našu Pani o milosť nasledovať ju v týchto „nie“. A skúsme ešte pridať tri „nikdy“: Nikdy na ňu nezabudnime, nikdy ju neprestaňme milovať a nikdy ju neprestaňme unúvať našimi potrebami.

Spomeň si, svätá Panna Mária,
že nikdy nebolo počuť,
žeby bol niekto opustený,
kto sa utiekal pod tvoju ochranu,
teba prosil o pomoc
a žiadal o tvoje orodovanie…

Zdroj: aleteia.org