Čo robiť, aby aplikácie nekradli príliš veľa z nášho drahocenného času
Je štvrtok 20. apríla večer. Skontrolovala som si čas strávený na internete počas dňa a zhrozila som sa. Skoro štyri a pol hodiny. Už som si zvykla variť pri počúvaní nejakého podcastu, umývať riad pri sledovaní videa na YouTube, upratovať pri hudbe, vyhľadať si recept, či mám všetky ingrediencie na pečenie a podobne. Keď som si však všimla, že už ani zuby si neviem umyť bez toho, aby som držala mobil v jednej ruke, spozornela som. Rozmýšľala som, kto by mi vedel poradiť, ako obmedziť čas na telefóne a spomenula som si na Andreja Kmotorku, ktorý nám robil školenie pre celé Slovo+ na podobnú tému.
Pri reflektovaní dňa som prišla na to, že som sa minimálne modlila, ale za to som si pozrela pár častí nového seriálu na streamovacej platforme… Spravila som minimálny počet krokov, ale moje prsty mali maratón na obrazovke môjho telefónu, keď prepínali krátke videá na Instagrame.
ČASOVAČ NEDOVOLÍ POUŽIŤ APLIKÁCIU VIAC, AKO SI TO NASTAVÍTE
Kamoška mi šla príkladom, keď mi povedala, že si na svojom smartfóne nastavila určitý čas na aplikáciu, ktorú chce používať v obmedzenej miere. (Dá sa to veľmi jednoducho nastaviť cez nastavenia telefónu – Androidu a „Aplikácie“. Ak máte iPhone, viete si to nastaviť taktiež cez nastavenia a políčko „Čas pred obrazovkou“. Takto viete obmedziť čas používania mobilu nielen sebe, ale aj deťom či rodine, ak majú iPhony a zariadenia máte synchronizované.)
Keď sa blíži posledných päť minút, objaví sa upozornenie, že časomiera o chvíľu končí. Po uplynutí týchto minút telefón automaticky aplikáciu vypne, nie je možné zapnúť si ju opäť, ikonka zbledne a bude možné ju používať až na druhý deň. Nastavila som si pol hodinu na každú aplikáciu, kde zvyknem tráviť niekedy až príliš veľa času.
Na druhý deň ma veľmi prekvapilo, keď sa objavilo upozornenie, že mám už len päť minút do konca používania aplikácie. Ten čas uplynul nehorázne rýchlo. Zhrozene som mobil odložila. Všimla som si na sebe, že niekedy som sa začala hnevať ako nespokojné dieťa, keď mu niekto vezme obľúbenú hračku. Získala som však viac času na prácu a bola som produktívnejšia.
Áno, vieme byť závislí aj od iných látok, ako sú drogy alebo alkohol. Závislosť od mobilného telefónu alebo sociálnych sietí je veľmi rozšírená. Tráviť čas na telefóne je veľmi lákavé, je to nenáročné a sledovaním videí, „skrolovaním“, dostávaním „lajkov“ či srdiečok sa vyplavuje hormón dopamín. Tak sa dostavia príjemné pocity aj bez vykonania akejkoľvek fyzickej aktivity. „Je dobré si uvedomiť, že do toho, aby sme si na sociálnych sieťach a smartfónoch vytvárali závislosť, investujú spoločnosti veľmi veľa zdrojov. Najvzácnejším platidlom dneška je pozornosť. Čím viac času trávime na sociálnych sieťach, tým viac času spoločnosti zarobia, pretože viac inzerentov odprezentuje svoju reklamu. Je naivné myslieť si, že jeden človek (s mozgom, ktorý sa aktuálnej dobe nestíha prispôsobiť) zvíťazí proti najlepším algoritmom sveta. Preto je potrebné pristúpiť viac radikálne k téme využívania sociálnych sietí a smartfónov,“ hovorí Andrej Kmotorka, konateľ marketingovej spoločnosti PiarPro.
MOBIL BY NEMAL BYŤ TO PRVÉ, ČO RÁNO HLADÍME
Andreja som sa spýtala aj na to, ako on obmedzuje čas strávený na sociálnych sieťach, keďže v tom má už dlhoročnú prax. „Na mobile sociálne siete nainštalované nemám. Sú totiž súčasťou mojej práce a dosť s nimi pracujem priamo na počítači. Na mobile mám zároveň vypnuté takmer všetky notifikácie, nenosím ho do spálne a keď prídem domov, odkladám ho tak, aby som ho nevidel. Mobil sa mi zároveň automaticky o 18:00 prepne do režimu nerušiť a dovolajú sa mi iba kontakty, ktoré mám označené. Na sociálne siete využívam iPad a počítač, predovšetkým kvôli práci.“
Veľmi dobrou radou od Andreja je aj kúpiť si do spálne budík, aby sa nestávalo, že prvá vec, ktorú ráno urobíte, je kontrola notifikácií na telefóne. „Niečo ako pevná vôľa totiž dlhodobo nefunguje – je potrebné meniť svoje prostredie. Čiže telefón mám tak, aby som ho doma nevidel. Svojich klientov učím, aby sme väčšinu vecí riešili mailami,“ dodáva Kmotorka.
PROKRASTINÁCIA PRED NÁROČNOU ÚLOHOU
Veľa ľudí opisuje problém s prokrastináciou. Je to odkladanie povinností na neskôr. Často pri prokrastinovaní trávia ľudia čas na telefóne, pred počítačom či pri pozeraní televízie. Namiesto toho môžete skúsiť odpočítavať od čísla päť po jeden, zdvihnúť sa, odložiť mobil a začať riešiť to, čo potrebujete. To si však vyžaduje naozaj silné sebazaprenie.
„Čítal som knihu o tom, ako prestať prokrastinovať – bolo zaujímavé, že autor hovoril, že najčastejšie máme tento sklon, keď je pred nami väčšia náročná úloha, ktorú nevieme uchopiť. Autor odporúča niečo veľmi jednoduché, a to začať. Začať veľmi jednoducho.
Napríklad u nás vo firme po konzultácii s klientom vznikne veľa otázok – od toho, ako ďalej budovať značku, ako zlepšiť existujúcu komunikáciu, ktoré komunikačné kanály využiť, prípadne ako nastaviť reklamy v Google Ads tak, aby prinášali efekt. Ak začneme prokrastinovať pred touto úlohou tak vieme, že nám najviac pomôže použiť šablóny, ktoré máme pripravené a začať. Nemusíme začať systematicky, ale musíme začať. Tým, že ich začneme vypĺňať zrazu zistíme, že tá úloha nie je až taká veľká a taká komplikovaná. Toto isté platí vo všetkých oblastiach,“ hovorí marketingový špecialista Kmotorka.
DIGITÁLNY MINIMALIZMUS
Pri dlhodobom používaní mobilu sa prejavujú sprievodné javy ako nespavosť, karpálny tunel, nepokoj, obezita, porovnávanie sa s druhými či nepozornosť. Ako sa však cíti človek, ktorý používa mobil v správnej miere? „Odkedy mám jasný systém používania technológií, prejavuje sa u mňa pokoj, vyrovnanosť a konzistentná nálada. Digitálny minimalizmus (a rovnomennú knihu od Cala Newporta) odporúčam,“ približuje Kmotorka.
Poznáme to asi všetci: chceli by sme viac času na cvičenie, spánok, rodinu, koníčky, viac času pre samého seba… Obmedzením hodín, ktoré strávime hladkaním smartfónu, môžeme byť k želanému cieľu bližšie. Okrem vymenovaných tipov a trikov existujú aplikácie, ktoré nám pomôžu napríklad aj lepšie sa sústrediť na prácu a nebyť rušení neustálym pípaním upozornení na mobile. A vďaka nim vieme mať aj prehľad, koľko času a čím ho trávime: RescueTime, Toggl Track – Time Tracking, Timeneye, ActionDAsh, QualityTime, Social Fever.
Žijeme v rýchlej dobe a sme zahltení množstvom informácií. Sama pozorujem, že sa už ani na knihu neviem sústrediť tak dlho, ako v detstve. Problém byť sústredení napríklad aj v modlitbe a byť tu a teraz môžeme mať aj z používania nášho telefónu: „Obmedziť používanie mobilu má veľa výhod. Ak niečomu hovorím áno, automaticky niečomu inému hovorím nie. A ja chcem hovoriť áno podstatným veciam. Všimol som si, že na to, aby som mohol byť hlbokým človekom, ktorý sa zvládne hlboko modliť, potrebujem aj svoju myseľ naučiť sústrediť sa. A to sa nedá, ak sa môj attention span (interval sústredenia sa, poznámka redakcie) skracuje, pretože učím svoj mozog neustále preskakovať z jednej veci na druhú. Všímam si na sebe, že potrebujem viac „vychovávať” svoju myseľ. Naučiť ju spočinúť, nepreskakovať z jednej myšlienky k druhej, premýšľať nad budúcnosťou aj minulosťou. Ale vedieť zostať v prítomnosti. Možno aj preto sa v spojení Božia prítomnosť používa slovo prítomnosť,“ uzatvára Kmotorka.
A ako ste na tom so svojou sústredenosťou vy? Dokážete spočinúť v prítomnosti alebo je čas potrénovať svoju myseľ?
Foto: archív Spoločenstva Piar