Čo nám hovorí pápež skrze najnovšiu encykliku?
Na sviatok svätého Františka z Assisi (4. októbra) bola zverejnená najnovšia encyklika Svätého Otca Františka: Fratelli tutti – o bratstve a sociálnom priateľstve.
Rozsiahla sociálna encyklika Fratelli tutti (Všetci bratia) obsahuje 287 číslovaných odsekov v ôsmich kapitolách: 1. Tiene uzavretého sveta; 2. Cudzinec na ceste; 3. Premyslieť a vytvárať otvorený svet; 4. Srdce otvorené celému svetu; 5. Lepšia politika; 6. Dialóg a sociálne priateľstvo; 7. Cesty nového stretnutia; 8. Náboženstvá v službe bratstva vo svete.
V úvode pápež vysvetľuje samotný názov encykliky – Fratelli tutti. Takto sa obracal na svojich bratov svätý František z Assisi, aby oslovil všetkých bratov a sestry a zároveň im ponúkol formu života s chuťou evanjelia. „Spomedzi jeho rád chcem zvýrazniť jednu, v ktorej pozýva k takej láske, ktorá ide ponad hranice – geografické a priestorové. Vyhlasuje tu za blaženého toho, kto miluje druhého, ‚i keď by bol od neho vzdialený, tak veľmi, ako keby bol býval pri ňom‘.“ Hovorí o otvorenom priateľstve – v ktorom vieme uznať, oceniť a milovať každého človeka bez ohľadu na to, kde sa na svete nachádza.
Svätý Otec bol týmto assiským svätcom inšpirovaný pri písaní tejto encykliky – práve preto, že svätý František bol blízko ľuďom. Skrze ňu nás pozýva, aby sme boli aj my sami tvorcami spravodlivejšieho a pokojnejšieho sveta, v ktorom nebude mať miesto vojna a globalizácia ľahostajnosti.
V encyklike sa dotýka aj skutočnosti pandémie, ktorá zasiahla celý svet: „Počas toho, ako píšem tento list, prepukla nečakane pandémia koronavírusu a odhalila všetky naše falošné záruky. Okrem toho, že krajiny reagovali na krízu rôznymi odlišnými spôsobmi, evidentnou sa stala ich neschopnosť spolupracovať.“ Zdôrazňuje, že nik sa nezachráni sám a potrebujeme snívať ako jedno ľudstvo – veď v ňom sme všetci bratia a sestry.
Nová encyklika hovorí o manipulácii, nezamestnanosti, egoizme, nezáujme o spoločné dobro, nerovnosti v právach, rasizme či chudobe. Ale taktiež sa venuje otroctvu, migrantom, obchodovaniu s ľuďmi a mnohým ďalším sociálnym témam. Pápež pripomína príklad dobrého Samaritána z evanjelia, ktorý nie je ľahostajný voči bolesti sveta a stará sa o svojho blížneho. Hovorí, že „sme stvorení pre lásku“, pozýva nás „vyjsť zo seba samých“, aby nás táto láska poháňala k „univerzálnemu spoločenstvu“. Dôležité je, aby sme nikomu neupierali právo na dôstojný život a nik nebol vylúčený.
František vníma život ako „umenie stretnutia“, kde sa „od všetkých dá niečo naučiť a nikto nie je neužitočný“. Píše: „Východiskom musí byť pohľad na Boha. Boh sa však nepozerá očami, Boh sa pozerá srdcom. Božia láska je taká istá ku každému človeku, nech už je akéhokoľvek náboženského vyznania. A ak je ateista, láska zostáva rovnaká. Keď nastane posledný deň a na zemi bude dostatok svetla, aby bolo možné vidieť, ako sa veci majú, budeme veľmi žasnúť.“
Dotýka sa aj otázky dobrej politiky, správnej stratégie v boji proti chudobe, podpory ducha solidarity a subsidiarity. Za cieľ politiky považuje nájdenie riešenia na to, čo útočí na základné ľudské práva: „Politika, akú potrebujeme, sa sústreďuje na ľudskú dôstojnosť a nie je podriadená finančníctvu, pretože samotný trh všetko nevyrieši.“
Samotný mier nazýva remeslom, v ktorom má každý z nás svoju úlohu – a tá sa nikdy neskončí. Máme predsa milovať všetkých bez výnimky, odpúšťať a zároveň sa zasadzovať za spravodlivosť. Naopak, vojna ako „neustála hrozba a popretie všetkých práv, zlyhanie politiky a ľudskosti, hanebné podvolenie sa silám zla“.
Na záver prináša encyklika Fratelli tutti dve modlitby – prvá, v ktorej sa pápež obracia k Bohu ako Stvoriteľovi, a druhá, kde ho v ekumenickom duchu vzýva ako Trojjediného.
…