Čo je dôležitejšie vo vzťahu – láska, alebo pravda?
Je náročné, ale zároveň veľmi dôležité vedieť vyvážiť vo vzťahoch pravdu a lásku. Potrebujeme si pýtať múdrosť od Pána, aby sme vedeli rozprávať pravdu v láske, alebo aj s láskou mlčať.
Autor: Lukáš a Soňa Valachovci
My dvaja sme dosť odlišné povahy. Ja (Lukáš) som extrovert, ktorý niekedy až príliš ide za pravdou a spravodlivosťou vo vzťahoch, a to na úkor lásky alebo svojej pokory. Sonka je zas opačná, je ochotná „utrpieť ujmu“ a nechať zažívať na sebe nespravodlivosť len preto, aby si nepokazila s niekým vzťah.
Je také náročné, ale zároveň také dôležité vedieť vyvážiť vo vzťahoch pravdu a lásku. Potrebujeme si pýtať múdrosť od Pána, aby sme vedeli vo vzťahoch (či už partnerských, alebo vo všetkých ostatných) v správnom čase rozprávať pravdu v láske, alebo s láskou mlčať.
Lukáš: Pred pár dňami som mal dosť veľký konflikt s blízkymi priateľmi. V tej chvíli mi napadla myšlienka, ktorú nám hovoril Julo Slovák na stretnutí nášho spoločenstva. Znela asi v tomto zmysle:
„Niekedy si musíš vybrať – či si vyberieš pravdu, alebo vzťah. Niekedy to, že znesieš trochu krivdy a nebudeš opakovať, že „ja mám v tomto pravdu“, spôsobí to, že neuškodíš tvojmu vzťahu s druhým človekom.“
Toto je niečo, čo sa ja (a asi viacerí z nás) musím učiť vo vzťahoch. Vedieť ustúpiť, neozývať sa pri drobnostiach a neopakovať frázu v zmysle: „Ja mám pravdu, uznaj to.“
Naša pýcha a túžba po „spravodlivosti“ môže totiž veľmi zraniť nášho partnera, priateľa či člena rodiny. Hoci sami pred sebou máme pocit, že robíme správnu vec (veď bojujeme za spravodlivosť!), v skutočnosti nie sme ochotní pokoriť sa. Nie sme ochotní zmierniť svoje predstavy, túžby, ambície, svoju ideálnu predstavu, o ktorej vieme, že je „správna“.
My všetci, čo vždy vieme nájsť nejaký argument, sa potrebujeme vedieť stíšiť. Naučiť sa hovoriť pravdu s láskou. Alebo ju nepovedať vôbec a možno prijať malú krivdu. Tá však môže byť veľkou obetou a môže priniesť veľa požehnania – nielen pre konkrétny vzťah, ale aj pre tvoj charakter.
Sonka: V poslednom čase sa zamýšľam nad tým, ako to Ježiš robil, že presne vedel, čo je jeho úlohou a čo nie. Vedel, že jeho úlohou je venovať sa Židom. Vedel, keď má ísť kázať zástupu a keď sa má, naopak, utiahnuť na vrch do ticha a tráviť čas s nebeským Otcom. Na jednej strane bol schopný povedať Petrovi, že je skalou, na ktorej postaví svoju Cirkev (Mt 16, 18), ale na druhej strane mu inokedy dokázal aj jasne vyjadriť, že nesúhlasí s tým, čo si myslí, keď mu povedal:
„Choď mi z cesty, satan! Na pohoršenie si mi, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!“ (Mt 16, 23)
Zamýšľam sa nad tým preto, lebo mne sa stáva, že v snahe zachovať si dobré vzťahy radšej mlčím, ako by som mala riskovať, že sa dostanem do konfrontácie. No v srdci cítim, že to nie je správne riešenie.
Myslím, že je kľúčové nachádzať a neustále upevňovať svoju identitu v Bohu. Aj Ježiš to tak robil. Dotýkajú sa ma tieto Ježišove slová:
„Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť“ (Jn 15, 4-5).
Ovocím je v tomto prípade to, že budem vedieť, keď je čas hovoriť a keď je čas mlčať. A budem to vedieť len vtedy, keď zostanem na viniči – budem budovať vzťah s Bohom.
Takže my, čo vždy sklopíme uši a zatvoríme ústa, si potrebujeme začať vážiť sami seba a z lásky k sebe sa ozvať a nenechať sa umlčať, keď dlhodobo vidíme, že treba povedať pravdu. Napísala som „z lásky k sebe“, lebo na to, aby sme mohli milovať ostatných, musíme milovať aj seba samých, poznať svoju hodnotu. Len vtedy ich budeme vedieť milovať láskou, ktorá je aj trpezlivá, ale zároveň láskou, ktorá sa nebojí ozvať v pravý čas. Potrebujeme sa zbavovať falošnej pokory, ktorá nám hovorí, že sme pokorní, ak zostaneme ticho.
Čo je teda dôležitejšie? Láska, alebo pravda? Božie slovo hovorí:
„Boh je láska“ (1 Jn 4, 8).
A Ježiš tiež o sebe hovorí:
„Ja som cesta, pravda i život“ (Jn 14, 6).
Boh dokáže nekonečne a bezpodmienečne milovať a zároveň žiť v pravde a hovoriť nám ju. Potrebujeme sa to od neho učiť a volať Ducha Svätého, nech nás premieňa na svoj obraz.
Duchu Svätý, príď a premeň moje srdce, celé moje vnútro. Daj, aby som dokázal vždy hovoriť pravdu s láskou.
Duchu Svätý, príď a nauč ma hovoriť v pravý čas. Nauč ma mlčať a ustúpiť a prijať to, že nie všetko bude vždy podľa mojich predstáv.
Duchu Svätý, príď a daj mi zažiť to, kým som v tebe. Daj, nech môžem v pravde milovať seba samého, aby som v pravde dokázal milovať ľudí okolo seba. Amen
Viac sa dočítate v knihe Stenu dáme preč.