Čo by sme mali vedieť o sociálnych sieťach?
Keby sme sa vás opýtali, aké sociálne siete poznáte, pravdepodobne by ste ako prvé vymenovali Facebook a Instagram. Niektorí by ste možno povedali aj TikTok. Ale je ich oveľa viac. Pozrime sa na základné princípy, na ktorých väčšina z nich funguje.
Deti často trávia čas aj na Snapchate, Discorde, Instagrame, YouTube, WhatsAppe, BeReale, Pintereste… Facebook je pre nich nezaujímavý, pretože ho využívajú rodičia, učitelia a iné autority. Skôr hľadajú platformy, kde sa cítia slobodnejšie a mimo dohľadu.
Každá sociálna sieť sa snaží inovovať a udržať si svojich používateľov, preto sa platformy navzájom inšpirujú a kopírujú prvky, ktoré fungujú. Mimoriadne obľúbené sú napríklad krátke videá na výšku, ktoré sú aj veľkým žrútom času. Začali na TikToku, ale dnes ich nájdeme aj na Instagrame a Facebooku pod slovom Reels alebo na YouTube ako Shorts (v slovenčine Filmové pásy). Presný počet sociálnych sietí na svete nie je jednoduché určiť, pretože každý rok vznikajú nové, zatiaľ čo iné zanikajú.
Nie sú určené pre deti do 13 rokov
Väčšina sociálnych sietí má minimálny vekový limit na registráciu 13 rokov. Pre WhatsApp platí tvrdšia hranica, a to 16 rokov. Napriek týmto oficiálnym pravidlám si veľa detí zakladá účty skôr, často s vedomím rodičov. Pri registrácii použijú falošný dátum narodenia, a tak sa cez klamstvo dostanú k vlastnému kontu. Odporúčame oddialiť vstup detí na sociálne siete čo najďalej, ako to v rodine zvládate. Predtým, ako vhupnú do tohto online sveta, je najdôležitejšie venovať čas rozhovorom, pomenovať riziká a zodpovednosti spojené s používaním sociálnych sietí a zároveň si nastaviť jasné pravidlá používania.
Keďže sociálne siete chcú ponúkať obsah aj pre mladších, prinášajú špeciálne detské funkcie alebo aplikácie, ako je YouTube Kids, alebo rodičovské účty, ktoré rodičom umožňujú spárovať svoj účet s účtom dieťaťa, aby nad nim mali dohľad aj v online priestore.
Nedôjdeme u nich na koniec
Sociálne siete sú navrhnuté tak, aby nás pohltili a aby sme s nimi nechceli prestať. Stačí jednoduchý posun palcom po displeji (tzv. scrollovanie) a už vidíme ďalší príspevok, inú fotku, nové video… Obsah na sociálnych sieťach je nekonečný, nikdy sa nedoscrollujeme na koniec. Na rozdiel od knihy alebo filmu, kde príbeh skončí, sociálne siete tento koniec nemajú. Často ich sledujeme, až kým si neuvedomíme, že uplynulo oveľa viac času, než sme plánovali. Je na nás, aby sme sa to naučili kontrolovať – pretože ten „koniec“ nájdeme iba vtedy, keď sa sami rozhodneme prestať. Aj toto sú skvelé témy, ktoré môžeme doma rozdebatovať.
Spomeňme ešte notifikácie a upozornenia, ktoré atakujú našu zvedavosť a neprestajne nás lákajú späť. Dokážu ľahko vytvoriť zlozvyk, ktorého výsledkom je naša potreba mať mobil stále v ruke a kontrolovať, čo sa v aplikáciách deje a či nám niečo neuniklo.
Algoritmy rozhodujú za nás
Obsah, ktorý vidíme na sociálnych sieťach, nie je náhodný. Každý príspevok, video či odporúčanie, ktoré sa nám zobrazí, je výsledkom zložitého algoritmického výpočtu. Algoritmy sledujú, čo nás zaujíma – čo lajkujeme, na čo klikáme a aké videá pozeráme. Keďže poznajú naše preferencie, snažia sa nás na sieti udržať čo najdlhšie, preto nám tam ukazujú personalizovaný obsah. Ten môže byť užitočný, ale zároveň nás môže uzatvárať do tzv. „informačnej bubliny,“ kde vidíme iba obmedzené spektrum názorov, ktoré nám môže vyhovovať. Preto je dôležité uvedomovať si, že to, čo vidíme na sociálnych sieťach, nie je kompletným obrazom sveta, ale len jeho starostlivo vybraným výsekom.
Vplývajú na emócie aj na mozog
K sociálnym sieťam patria lajky, srdiečka, komentáre a zdieľania. Dávajú nám priestor na instantné hodnotenie a vyjadrenie názoru. Tieto reakcie stimulujú dopamín v mozgu, čo spôsobuje, že sa cítime odmenení a túžime v tejto činnosti pokračovať. V tomto sú obzvlášť zraniteľné deti a dospievajúci, u ktorých sa mozog stále vyvíja. Digitálny svet ovplyvňuje nielen to, ako sa cítia, ale aj to, ako ich mozog reaguje na podnety. Obsah sociálnych sietí, často idealizovaný a zameraný na dokonalosť, ich zameriava na porovnávanie sa s ostatnými. Vedie to aj k pocitom menejcennosti a negatívnemu sebahodnoteniu, preto je dôležité, aby sme sledovali, či deti nejavia známky úzkosti, smútku alebo nízkeho sebavedomia v súvislosti s ich fungovaním na internete a otvorene s nimi o všetkom komunikovali.
Dajú sa využiť na dobro
Hoci sociálne siete často čelia kritike pre ich negatívne vplyvy, je dôležité vnímať aj ich dobré stránky. Majú množstvo pozitív, ktoré môžu výrazne obohatiť náš život, ak ich používame vedome a s mierou. Ak máte pocit, že je najlepšie ich hneď zakázať, tu sú dôvody, prečo ich úplne neodsudzovať a v správnom čase dovoliť aj deťom.
Majú obrovský potenciál pomáhať jednotlivcom aj celej spoločnosti. Slúžia ako nástroj na vzdelávanie, zdieľanie informácií, ale aj na správnu mobilizáciu na podporu charitatívnych akcií. Mladým ľuďom umožňujú udržiavať a nadväzovať kontakty s rovesníkmi, spoznávať nové témy, zlepšovať svoje zručnosti a nachádzať podporu v online komunitách. Sú tiež miestom, kde môžu prejaviť svoju kreativitu a zapájať sa do spoločenských diskusií. Motivujúce príspevky a videá o prekonávaní ťažkostí môžu pôsobiť ako povzbudenie a zdroj inšpirácie vo všetkých oblastiach ich života.
Sociálne siete samy osebe nie sú zlé ani dobré – ich vplyv závisí od spôsobu, akým ich využívame. Ak ich dokážeme používať rozumne, môžu byť hodnotnou súčasťou nášho života. Úlohou nás vychovávateľov je, aby sme deti naučili, ako ich používať s rozvahou a ako z nich vyťažiť to najlepšie. To, čo sa môže na prvý pohľad zdať ako „plytké“, je pre ne často priestorom pre kreativitu, spojenie a osobný rozvoj.
Túto rubriku vám prináša projekt Digitálni rodičia – digitalnirodicia.sk
