Čo by bolo fajn vysvetliť deťom o Halloweene

Je to tak – či už Halloween slávime alebo nie, nemôžeme ignorovať obrazy, ktoré počas tohto obdobia obklopujú naše deti. Dvor nášho suseda môže byť ozdobený čarodejnicami, príšerami a zlovestnými vyrezávanými tekvicami, v obchode s potravinami visia duchovia a kostlivci, a trieda nášho dieťaťa môže byť skrášlená mačkami, netopiermi a pavúkmi. Ako teda vysvetliť tieto halloweenske symboly našim deťom?

Autorka: Angie Mosteller

Bolo by vhodné začať dákou informáciou o histórii Halloweenu. Napriek rozšírenej domnienke vznikol Halloween naozaj na kresťanskom základe. Halloween, večer pred Dňom všetkých svätých (v angl. All Hallows alebo All Holies Day) mal pôvodne oslavovať svätých kresťanských mužov a ženy, ktorí zosnuli. Nemalo by byť prekvapujúce, že sviatku spojenému so smrťou čoskoro neveriaci prisúdili temný a poverami opradený charakter. Veď smrť je záhadná a vzbudzuje strach medzi tými, ktorí nepoznajú evanjelium. Počas rozhovoru o množstve halloweenskych symbolov so svojimi deťmi majte preto na mysli, že práve tieto symboly ponúkajú výbornú príležitosť na poukázanie rozdielov medzi názormi kresťanov a ne-kresťanov na strach a smrť; je to šanca zdôrazniť nádej, ktorú máme v Kristovi.

Hoci jednoduchosť či zložitosť rozhovoru bude určená vekom dieťaťa, tu ponúkam pár všeobecných nápadov, ako prediskutovať niektoré z bežných halloweenskych symbolov:

 

1. ČARODEJNICE

Čarodejnice sa najpravdepodobnejšie dostali do spojitosti s Halloweenom z dvoch dôvodov: (1) Čarodejnice a ich “remeslo” sú spojené s tmou a Halloween sa odohráva na prelome období, kedy vzrastá množstvo tmy v roku, a (2) Čarodejnice majú predpokladanú schopnosť komunikovať s mŕtvymi, a Halloween bol založený práve ako sviatok, kedy myslíme na mŕtvych.

Zobrazenia čarodejníc počas obdobia Halloweenu dávajú dôležitú možnosť porozprávať sa o nebezpečenstve čarodejníctva. Deti (a najmä -násťročné dievčatá) sú často lákané na čarodejnícvo, ktoré vyznieva ako “dobré”, alebo využíva “bielu mágiu”. Čarodejníctvo akéhokoľvek druhu (i jednoduché čary a veštenie) nás robí extrémne prístupnými démonickým duchom.

Boh jednoznačne zakazuje praktizovať čarodejníctvo:

“Nech niet medzi vami nikoho, kto by kázal svojmu synovi alebo dcére prejsť ohňom, aby sa očistili, alebo kto by sa vypytoval hádačov, dával pozor na sny a na znamenia; nech niet čarodejníkov, zaklínačov, nikoho, kto by sa radil duchov alebo veštcov, alebo by sa pýtal mŕtvych na pravdu. Všetky tieto veci sa ošklivia Pánovi.”  (Dt 18, 10-12a)

 

2. OBLUDY

Už dlhšiu dobu ma zaujímajú strašidelne vyzerajúce postavy, ktoré ozdobujú stredoveké kostoly. Hoci niektorí historici tvrdia, že tieto bytosti boli vytvorené poverčivými kresťanmi, aby odpudzovali zlých duchov, uvažujem, či nemajú iný význam. Možno si stredovekí kresťania uvedomovali, že Boh dokáže spasiť každého – i tých nabizarnejšie vyzerajúcich. A pretože v toľkých stredovekých kostoloch nachádzame krásu a umenie, možno v tom celom bol hlbší zmysel, a síce že škaredosť zvonka nemusí znamenať, že vnútri nájdeme to isté.

Krásu si akosi prirodzene spájame s dobrom a škaredosť so zlom, ale vidí Boh svet naozaj takto? Biblia nám hovorí, že “človek hľadí na výzor, ale Pán hľadí na srdce.” (1 Sam 16,7) Vyobrazenia príšer môžu byť skvelou príležitosťou, ako naučiť naše deti nesúdiť iných podľa výzoru. Znetvorený človek, “obluda” podľa štandardov tohto sveta, môže mať krásne srdce, zatiaľ čo srdce krásneho človeka môže byť zlé a “obludné”. Veci uvidíme také, aké naozaj sú, keď sa Ježiš vráti súdiť svet.

 

 

3. DUCHOVIA

Podľa môjho názoru zobrazenia duchov ponúkajú ideálnu príležitosť na rozhovor o realite duchovného sveta, ktorý je často zanedbávaný alebo ignorovaný v materiálnej kultúre, akou je tá naša. Pamätajme si, že my všetci máme ducha (alebo dušu) a keď naše telá zomrú, náš duch bude žiť ďalej. V biblickom ponímaní ľudské duše nezostávajú na zemi, aby tu strašili alebo sa túlali – naše duše alebo vstúpia do Pánovej prítomnosti v nebi (ak svoju nádej vkladáme do Krista), alebo budú vrhnuté do pekla (pozn. prekl. My, katolíci, veríme i v očistec – porovnaj napr. KKC 1030; autorka textu je protestantského vyznania).

Čo sa týka početných správ o duchoch a strašení naprieč históriou, verím, že mnohé z nich sú od zlého. V Dt 18,11 Boh jednoznačne zakazuje, aby sme sa rozprávali s mŕtvymi. Otvára to dvere klamlivým duchom. Ak “sám Satan sa tvári ako anjel svetla” (2 Kor 11,14), prečo neočakávať jeho démonov v akejkoľvek forme – nie iba ako tienistú alebo strašidelnú bytosť, ale ako milovaného zosnulého alebo dokonca ako nevinné dieťa, ktoré zomrelo? Je lepší spôsob, ako si získať našu dôveru, aby nás mohol zlý podviesť o živote po smrti alebo o niektorom z iných aspektov nášho biblického svetonázoru?

 

4. KOSTLIVCI A HROBKY

Vo všeobecnosti po rozklade to, čo zostáva z našich mŕtvych tiel, je kostra a/alebo hrob. Už som to raz spomenula, že my kresťania veríme, že naše duše odchádzajú do príbytku ku Kristovi v nebi. Ale to je iba dočasný stav. Božím večným plánom pre nás je žiť vo večnosti s novými, oslávenými telami v novej zemi (2 Pt 3,13) – v zemi, v ktorej nie je hriech, bolesť ani smrť. Kostlivci a hrobky sú vizuálnou pripomienkou našich tiel (alebo prachu), ktoré spia, alebo odpočívajú v pokoji (R.I.P. – Rest In Peace – odpočívaj v pokoji), kým sa Kristus nevráti a neošatí nás novými telami:

“Hovorím však bratia, že telo a krv nemôžu byť dedičmi Božieho kráľovstva, ani porušiteľnosť nebude dedičom neporušiteľnosti. Hľa, poviem vám tajomstvo: Nie všetci umrieme, ale všetci sa premeníme: razom, v jednom okamihu na zvuk poslednej poľnice. Lebo keď zaznie, mŕtvi budú vzkriesení neporušiteľní a my sa premeníme. Veď toto porušiteľné si musí obliecť neporušiteľnosť a smrteľné si musí obliecť nesmrteľnosť. A keď si toto porušiteľné oblečie neporušiteľnosť a toto smrteľné si oblečie nesmrteľnosť, vtedy sa splní, čo je napísané: “Smrť pohltilo víťazstvo.” (1 Kor 15, 50-54)

 

5. VYREZÁVANÉ TEKVICE

(pozn. prekl. V slovenčine známe ako SVETLONOSY, v angličtine pod názvom JACK-O-LANTERN – Jack Lampáš)

Na Britských ostrovoch pomenovanie jack-o-lantern pôvodne označovalo nočného strážnika alebo muža s lampášom. Prvé známe použitie pomenovania na označenie vyrezaného zeleninového svietidla pochádza z Ameriky, z r. 1837. Tradícia vyrezávania lampášov prišla pravdepodobne z Britských ostrovov, kde už mnoho rokov na tento účel využívali repu a iné druhy zeleniny. Títo imigranti do Severnej Ameriky zistili, že na vyrezávanie bola výnimočne vhodná veľká, domorodá tekvica.  Hoci Briti podľa všetkého využívali svoje vyrezávané svietidlá na činnosti vykonávané vonku počas jesene, nezdá sa, že by to akýmkoľvek spôsobom súviselo s Halloweenom. Toto prepojenie pravdepodobne vzniklo v Severnej Amerike a po prvý raz bolo zaznamenané v kanadských novinách z r. 1866.

Ako pri iných veciach týkajúcich sa Halloweenu, temné a s poverčivosťou spojené prvky si prerazili cestu do tejto tradície, a tekvice dnes často ľudia vyrezávajú do strašidelných tvarov. Ak sa rozhodnete tiež vyrezávať tekvicu, je to príležitosť povzbudiť deti, aby vytvorili dačo umelecké, nie hrôzostrašné.

 

 

6. TVORY (Mačky, netopiere, pavúky atď.)

Čierna farba je prirodzene prepojená s obdobím Halloweenu, keďže dni sa krátia a tma sa predlžuje. Z tohto dôvodu možno nájsť medzi halloweenskymi ozdobami všetky čierne tvory (čierne mačky, čierne netopiere, čierne havrany a čierne pavúky).  Medzi iné symboly patria tiež tvory spájané s nocou, ako napríklad sovy.

Naprieč históriou sa s týmito stvoreniami spájali mnohé povery, ale pre kresťana neexistuje žiadna príležitosť na poverčivosť. Tieto zvieratá boli stvorené Bohom vo všetkej rozmanitosti, ktoré stvoril: “Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! Všetko si múdro urobil. Zem je plná tvojho stvorenstva.” (Ž 104, 24)

7. DÉMONI

Biblia sa vyjadruje jasne, že démoni sú naozajstní, a že náš “protivník, diabol obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral.” (1 Pt 5,8b) Ale buďte povzbudení, ich moc sa Bohu nevyrovná. V druhom predhovore svojej knihy Rady skúseného diabla C. S. Lewis odpovedá na otázku, či verí v literálneho Diabla alebo nie:

“Ak “Diablom” myslíte moc protichodnú Bohu a, ako Boh, seba-existujúcu od večnosti, odpoveď je určite NIE. Neexistuje žiadna iná nestvorená bytosť okrem Boha. Boh nemá žiaden proťajšok, žiadna bytosť by nemohla dosiahnuť “dokonalú zlobu”  protichodnú Božej “dokonalej dobrote”; pretože ak vezmete každý druh dobra (inteligencia, vôľa, pamäť, energia a existencia sama), nič by z nej nezostalo.

Správna otázka je či verím v diablov. Verím. To znamená, že verím v anjelov a verím, že niektorí z nich sa, zneužitím vlastnej slobodnej vôle, stali nepriateľmi Boha a dôsledkom toho i našimi nepriateľmi. Týchto môžeme nazvať diablami. Neodlišujú sa podstatou od dobrých anjelov, ale ich podstata je skazená. Diabol je proťajškom anjela tak, ako je Dobrý človek proťajškom Zlého človeka. Satan, vodca alebo diktátor diablov, je proťajškom nie Boha, ale Michala Archanjela.”

Mnoho ľudí sa nesprávne domnieva, že Satan je protivníkom alebo náprotivkom Boha. To nemôže byť ďalej od pravdy. Satan je stvorená bytosť, pravdepodobne najmocnejšia z Bohom stvorených bytostí, ale zodpovedá sa Bohu a jeho súd je blízko (Zjv 20, 7-10).

Čo sa červeného plášťa, rohov a vidlí týka – kresťania charakterizovali démonov v smiešnych kostýmoch mnoho storočí, aby tak ukázali, že sa ich netreba báť. Sú predurčení na istú prehru.

…

Autorka Angie Mosteller založila Celebrating Holidays, vzdelávaciu spoločnosť venovanú učeniu o kresťanských koreňoch amerických sviatkov.

Zdroj: crosswalk.com