#Čnosti: Vernosť – cieľ alebo cesta?
Vernosť je odvodená od slov verný, veriť a viera. Je to príbuzné s latinským verus a s nemeckým wahr, v oboch prípadoch vo význame pravdivý, pravý. Je to čnosť, ktorá nám pomáha vytrvalo žiť svoj záväzok. Vernosť je výraznejším a hodnotnejším prejavom lásky, ako túžba po osobnom šťastí.
Život bez záväzku je ako nezrelé ovocie, ktoré nám spôsobí tráviace problémy. Každý človek má v sebe hlbokú potrebu niečomu sa naplno oddať a zasvätiť tomu všetko ostatné. Bez záväzku je život prázdny, bezcieľny a egoistický. Vernosť sa môže týkať záväzku nejakému poslaniu, vízii, úlohe, ďalej záväzku princípu, ideálu a v neposlednom rade záväzku sebe či niekomu inému – človeku, alebo Bohu.
Verný priateľ je ako mocná pevnosť, kto takého nájde, nájde si poklad. Verného priateľa nemožno kúpiť a hodnota jeho vernosti sa nedá vyvážiť zlatom a striebrom. Verný priateľ je akoby liek nesmrteľného života a tí, ktorí sa boja Pána, nájdu ho. (Sir 6, 14 – 16)
VERNOSŤ JE ZDROJ
Ak niekto stojí za svojím slovom, hovorí tak, ako myslí, a robí to, čo vraví, vážime si to. Je to schopnosť dodržať sľuby a vďaka tomu môžeme zažívať spokojnosť a úplnosť, okrem toho aj isté naplnenie a radosť. Vernosť dáva harmóniu vzťahom, bezpečie deťom a priateľom vzájomnú podporu. Vďaka nej nájdeme medzi ľuďmi väčšie porozumenie. Posilňovaním vernosti rastie sebadôvera aj sebavedomie.
Nevera ako klamstvo má v konečnom dôsledku na svedomí upadnutie do smútku, frustrácie či prázdnoty. Keď sa ju človek potom snaží zaplniť, vytvára si závislosť. Čím je väčšia sebanenávisť, tým k horšej závislosti sa dopracuje. Vernosť nám pomáha prevziať zodpovednosť za náš život a vedie k autentickému, zmysluplnému a jedinečnému životu. Naopak, bez vernosti daným pravidlám si sami komplikujeme naše životy stratou dôveryhodnosti, kvôli čomu sa narúšajú vzťahy a prichádza pocit viny, strachu, agresivita a hnev. To nás vyčerpáva, unavuje a vedie k odcudzeniu.
KDE JE SLOBODA?
Najčastejšie býva vo vzťahu s vernosťou ,,problém” v tom, že na ňu pozeráme ako na niečo nezlučiteľné so slobodou. Niekto môže povedať, že sa predsa nemôžeme slepo vystaviť neznámej budúcnosti alebo že vernosť nemusí priniesť ovocie, a preto je to potenciálne márnenie času. Ak toto a možno aj ďalšie neistoty necháme v popredí, zabúdame na jadro a podstatu vernosti. Oddanosť záväzku vernosti nezávisí od vonkajších okolností. Za veľkými vecami, úspechmi alebo svedectvami vždy vidíme vernosť. Keď žijeme svoj záväzok, neprichádzame o slobodu, zistíme totiž, že sloboda samotná nie je konečnou a najvyššou hodnotou. Sloboda je len prostriedkom. Jej zmysel je v tom, že nás vedie k niečomu väčšiemu.
Manželský sľub, ktorý si snúbenci hovoria verejne slovami, je darom seba. Darom, ktorý sa dáva v slobode. V češtine to veľmi pekne prehlasujú slová v sobášnom obrade, kde namiesto ,,beriem si teba” je použitý tvar ,,odevzdávám se tobě”. Tento sľub by nemal byť jednorazový, ale mal by sa každý deň obnovovať, obzvlášť v ťažkých chvíľach je nutné si ho pripomínať. To všetko však nie je jednoduché a vyžaduje si naozaj vysoký stupeň slobody.
Zo skúseností, z histórie však vieme, že nie každá vernosť je dobrá. Nie každý záväzok je hodný nasledovania. Preto je potrebné pred zložením sľubu alebo záväzku s Božou pomocou, vedený jeho Slovom a svojimi schopnosťami skúmať, či sa púšťame do niečoho dobrého, alebo nie. Preto je aj pred zasvätením veľmi dôležitá formácia, rozhovory, alebo pred vstupom do manželstva čas randenia či snúbeneckej prípravy na spoločný život. Keď sa pre niečo, niekoho slobodne rozhodneme, hoci by prišlo obdobie tmy, kríz a osamelosti, vernosť nás bude držať. Práve vtedy najviac, pretože zmysel vernosti spočíva presne v takýchto nepríjemných chvíľach. Vernosť je tu na to, aby sme dokázali pokračovať, nezastavili sa a došli k cieľu.
RECEPT NA VERNOSŤ
O vytrvalej vernosti a oddanosti hovorí film The Vow (Manželský sľub), natočený podľa skutočnej udalosti. Počas jedného zimného večera sa manželia stanú účastníkmi dopravnej nehody. Muž vyviazne bez škrabanca, ale úraz hlavy pripraví ženu o všetky spomienky na vzťah s manželom. Nespoznáva ho a on musí bojovať o jej priazeň a lásku znova, celkom od začiatku, akoby sa stretli po prvýkrát.
Ako manželskú vernosť vníma doktorka filozofie a pedagogička Iveta Sopková, si môžeme prečítať v nasledujúcich riadkoch:
Moje a tvoje áno – dve kvapky na hladinu, tam prsty svoje prepletú a k oceánu plynú… Motto z nášho svadobného oznámenia spred dvadsiatich ôsmich rokov… „Áno“ čomu všetkému? Ozaj všetkému. Životný oceán priplavil radosti i strasti, úsmevy aj smútky, rozčarovania. A ono to znie občas ako klišé, ale mať pri sebe človeka – stálicu, ktorý pevne drží v ambivalencii udalostí, môžeme považovať za vzácne darované. Je milou záhadou, ako sa v tom veľkom svete stretnú práve tie dve duše…A keď súzvuk spriaznenosti pretrvá, ďakovať zaňho každý deň.
Ale nie je to len sladká love story. Odolať nástrahám pascí zvláštnych pokušiteľských okamihov je taký malý boj. Práve tu nastupuje sila dôvery a sľubu. „Pred oltárom nášho Pána Ježiša Krista prisahám, že ti budem vernou manželkou…“ Nesmierny dôraz na každé slovo. Zaviazať sa odvážnym sľubovaním, nezamieňať si blúznivé s reálnym, pravú lásku s pomýleným rozptýlením. Na celý ďalší život. Chce to znalca v odbore. A vytrvalca. Ale podkutie vzájomnou dôverou jeden v druhého, pestovanie a rozvíjanie obojstrannej úcty a pochopenia sa stáva znalectvom i vytrvalosťou. Z lásky.
Keď sa jemne vytratí prvotná ružová zaľúbenosť a bežný chod prinesie sivú všednosť, je neuveriteľne podstatný esprit spoločnej radosti z prípravy a mixovania nových odtieňov na palete manželského vzťahu. A svoje umelecké dielo chrániť. Lebo k tejto kompozícii a farebnosti často dokladajú farebnú škálu či rozpačité prvky aj tí, ktorí do maliarskeho ateliéru nepatria. Ľudská spoločnosť je nepochybne svojsky všímavá a rada epizuje. Ani 21. storočie sa nevyhlo rýchlemu rozsudku pripísania šarlátového písmena. Stačí spozorovať naoko dlhší pohľad z očí do očí, cestu na zastávku MHD s kolegom alebo „iba“ nechápať ozajstné priateľstvo medzi mužom a ženou. Výklad si žije vlastným životom. Zasiať len semienko pochybnosti, ktoré sa môže nekontrolovane rozrásť do rozkonárenosti. Ak mu to dovolíme.
Úsmev a nadhľad zvládnu veľa. Stopercentne zaručený recept na stály a verný vzťah asi nejestvuje. Má tisíc podôb. Ten náš je plný osobitých, odskúšaných a nám chutiacich ingrediencií, ktoré variujeme z plodov toho oceánskeho prílivu životných prísad tak, aby sme vyčarovali chuť vždy originálneho jedálnička filácie. Jeho základným korením je dôvera, opora, rešpekt, vnímavosť, pozornosť, spoločný čas, vzájomná blízkosť i humor. Vďaka tomu naša špeciálna kuchyňa manželstva nesie certifikát kvality vzťahu, na ktorý sme obaja hrdí, no vždy s pokorou strážime jeho budúcnosť.
Dnes je obľúbeným marketingovým ťahom vernostná karta s množstvom výhod a obľúbených využiteľných bodov. Vzletne v štýle in prirovnané – my takú máme. S originálnym dizajnom. 28 rokov verne svoji. Stručné lebo – stačí milovať, dôverovať a veriť.
Úlohy (nielen) na dnes:
Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom, a kto je nepoctivý v malom, je nepoctivý aj vo veľkom. (Lk16, 10)
- Postavte sa dnes nanovo svojmu najväčšiemu životnému rozhodnutiu, záväzku a obnovte si ho dnes vedome (a možno nahlas) s otvoreným srdcom na plnohodnotnejší nový začiatok.
- Či už máte svoje životné povolanie, alebo nie, čomu ste verný/verná v bežnom, každodennom živote? Skúste sa zamerať na jednu ,,vec” a pripomínajte si váš sľub každý deň.
Autor: Karolína Smolinková
Snímka: pexels.com