#Čnosti: Svätosť – je pre nás lákavá?
Svätosť je ako biele oblečenie. Ak sa zašpiní a už nie je biele, neznamená to, že jeho pôvodný stav je špina. Stále je to beloba. A tento pôvodný stav sa navráti tým, že sa bielizeň operie. Ako si to máme pripomínať, nám povie aj františkánka sestra Helena Torkošová.
Kým sa dostaneme k svätosti, povedzme si najprv, čo je to integrita. Jednou vetou povedané: odvaha je čnosť, ktorá človeka chráni, aby sa nerozpadol, a integrita mu bráni, aby sa nerozbil na kúsky. Diabol je exemplárnym stvorením neintegrity, aj v Písme je nazývaný ako „pluk“. Keďže najprv žil v nebi, vie veľmi dobre, ako sa má tváriť, aby vyzeral lepší, než v skutočnosti je. Osobná neautenticita ako výsledok nevenovania pozornosti svojej integrite nás postupne oslabuje a urobí nás zraniteľnými voči diablovým nástrahám. Integrita, aj keď nám neprinesie uznanie väčšiny, nás nasmeruje na cestu, ktorá vedie k Bohu. Integrita je prirodzená ucelenosť, ktorá nám otvorí dvere k nadprirodzenej plnosti, svätosti.
Svätosť je teda formou integrity. Človek integrity sa snaží o to, aby v jeho charaktere bola zhoda medzi jeho slovami a skutkami, medzi tým, v čo verí, a tým, čo praktizuje. Integrita, aj keď v dokonalom zmysle, predpokladá moc a pomoc Boha, je čnosť, ktorá je výsledkom disciplíny človeka a jeho snahy a žitie v pravde. Svätosť je integrita vyššieho poriadku. Svätosť predpokladá jednotu s Bohom, je úplne zameraná na Boha a pre ňu nie je nič dôležitejšie než jednota s Bohom v myšlienkach, túžbach, snahách. Svätosť od človeka požaduje, aby sa úplne podriadil Bohu, jeho podstate a jeho vôli.
VZDAŤ SA SEBA
Exhortácia pápeža Františka Gaudete et exsultate (O povolaní k svätosti) obsahuje mnoho zaujímavých a podnetných myšlienok. Podľa neho nie je svätosť nič iné než naplno žitá láska. Preto svätosť sa meria podľa výšky, ktorú Kristus dosahuje v nás, a podľa toho, ako pomocou sily Ducha Svätého modeluje celý náš život podľa svojho života. Posväcujeme sa, ak sa snažíme dať zo seba to najlepšie, telom aj dušou.
Hovorí, že sa nemáme báť svätosti. Nepripraví nás o silu, život či radosť, práve naopak. Keď sa stávame tým, čo pre nás Boh Otec pripravil, budeme práve verní svojmu bytiu. To, že sme závislí od neho, nás oslobodzuje z otroctva a pomáha nám spoznať vlastnú dôstojnosť. Ponúka nám iný život, svätejší a šťastnejší.
Najlepším vyjadrením motta človeka, ktorý sa snaží o svätosť, je slovo
„sebakapitulácia“. Tento postoj kapitulácie pred Bohom a totálne odovzdanie sa Bohu je
často výsledkom dlhej cesty a náročnej púte cez túžbu po raste, budovanie disciplíny, dosahovanie svojich cieľov… No aj keď človek uspeje, nemusí sa cítiť vnútorne naplnený a niekedy je až frustrovaný. Ak však na svojej ceste získava múdrosť, dopracuje sa ku kapitulácii pred svojimi plánmi a jeho jediným cieľom sa stane skúmanie a plnenie Božej vôle. Ako hlavný hrdina Jason z filmu The Ultimate Gift (12 podmienok dedičstva), ktorý dostal po smrti svojho starého otca sériu darov, ktoré mu zmenili pohľad na život, ľudí, veci a peniaze.A keď v závere filmu dostal aj obrovskú sumu dolárov, sám povedal, že čakal viac – väčšiu radosť, eufóriu alebo niečo podobné. A rozhodol sa všetky svoje získané peniaze venovať iným.
K IDEÁLU CEZ PÁDY
Pojem svätosti sa neobjavuje len v kresťanstve alebo židovstve, ale aj v pohanstve. Aj podľa Sokrata je prvotným zdrojom svätosti božstvo. Zastával názor, že svätosť je absolútne prvoradá čnosť, že je pred všetkým, no aj to, že svätosť je vec úplne fundamentálna a nie je len dôsledkom schválenia kohosi. Svätosť si vyžaduje lásku, uznanie a česť. Svätosť je nádherná už len tým, že je prirodzená presne taká, aká je. Čo je krásne, je jednoducho krásne.
No ľudia si definovali vlastnú svätosť. So zatienením Boha a s úpadkom náboženstva ľudia už neprijímajú skutočnosť, že večným a neuhasiteľným prameňom múdrosti a dobra je Boh a že iba on je potom mierou a zmyslom každej svätosti. Svätosť je pre človeka dneška na smiech. Moderná doba, v ktorej žijeme, dokázala prevrátiť mnoho hodnôt hore nohami, a čo je sväté, označiť za hlúposť, čo je špinavé, za ideál.
Hovorí o tom aj Biblia: ,,Ale čo je svetu bláznivé, to si vyvolil Boh, aby zahanbil múdrych, a čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil silných; čo je svetu neurodzené a čím pohŕda, to si vyvolil Boh, ba aj to, čoho niet, aby zmaril to, čo je, aby sa pred Bohom nik nevystatoval“(1 Kor 1, 27 – 29).No každý si ten svoj ideál stanovuje sám. Môžeme sa k nemu, aj za cenu pádov, každý deň postupne približovať. Popri volaniu k ideálu máme volanie aj k pokániu. Potrebujeme ho, aby sme povstali a znova vykročili.
SVÄTOSŤ JE PRE KAŽDÉHO
K svätosti sme povolaní všetci. Nie je to iba privilégium niekoľkých.
Svätí sme všetci od krstu, len nedokonalí.
Keď apoštol Pavol píše vo svojich listoch veriacim v prvej Cirkvi, všetkých oslovuje „svätí“. A pritom vieme, koľko hriechov bolo v Korinte či Efeze. Takže svätosť nie je o dokonalosti, ale je to každodenná snaha a úsilie podobať sa vo všetkom Ježišovi, dovoliť mu, aby on ako Pán premieňal naše životy, aby sme mu boli podobní.
Svätá Terezka patrí medzi svätcov, ktorí dokazujú, že svätosť je povolaním každého jedného kresťana. Napriek jej krátkemu životu (dožila sa 24 rokov) nám zanechala veľmi inšpirujúcu malú cestu svätosti. Terezka vo svojich spisoch píše, že cítila, že sa stane veľkou sväticou. Dokázala to aj skrze vedomie vlastnej slabosti a Božej moci. Ako píše: „Stále cítim tú istú odvážnu dôveru, že sa stanem veľkou sväticou, lebo sa nespolieham na svoje zásluhy, veď žiadne nemám, ale dúfam v toho, ktorý je Cnosť a Svätosť sama. On jediný sa uspokojí s mojím slabým úsilím, pozdvihne ma až k sebe, zahrnie ma svojimi nekonečnými zásluhami a urobí ma svätou.“
Čo ja robím, keď padám? Snažím sa nepodľahnúť smútku a depresii, ale odovzdávam svoju slabosť Bohu, aby to on premenil. Spokojne môžem povedať, že chcem byť svätou. Vyplýva to z môjho krstného povolania a mám identitu Božej kráľovskej dcéry. Toto vedomie mi veľmi pomáha.
(Sestra Helena Torkošová, františkánka)
Svätosť patrí predovšetkým Bohu. Nech človek vlastní akýkoľvek stupeň svätosti, jeho svätosť nie je o ňom samotnom, ale je výsledkom napojenia sa na Boha. Svätosť nie je klam. Je to objektívna skutočnosť, ktorú je vidno na živote toho, kto zo seba vyžaruje Božiu lásku. Nech žiari aj z nás!
Úlohy (nielen) nadnes:
- Všetci potrebujeme vzory svätosti, máte nejaký? Viete niečo o svojom krstnom či birmovnom patrónovi? Skúsme sa s nimi lepšie zoznámiť.
- Dajte si výzvu ,,týždeň bez sťažovania“. Ak je to veľa, začnite jedným dňom a postupne skúšajte viac. Skúsme prijať ťažkosti s pokorou a hľadajme aj v negatívnych situáciách niečo pozitívne.
- Keďže svätosť je aj o službe druhým, vedome vyhľadajte osobu alebo skupinu ľudí, ktorá vo vašom okolí potrebuje pomoc. Ak sa na to cítite, pusťte sa aj do dobrovoľníctva.