#Čnosti: Miernosť a striedmosť – vlastním seba samého?

#Čnosti: Miernosť a striedmosť – vlastním seba samého?

Slovami svätého Tomáša Akvinského, miernosť je čnosť, ktorá je viac než čokoľvek iné prejavom, že človek vlastní seba samého. Aj keď sa všeobecne miernosť považuje za slabosť, práve naopak, ústupčivosť, poddajnosť je v skutočnosti silou. Slovo, ktoré používa spomínaný svätec, je termín na označenie vlastnenia seba: compos sui. Tento pojem vyjadruje myšlienku pozbierania sa a uvedomenia si svojej vnútornej sily. Compos doslova znamená „mať kontrolu“ alebo „mať moc“, vnútornú moc, pomocou ktorej človek vlastní seba samého. To, čo je v živote ľudským motorom a čo na druhej strane brzdou, nám priblíži otec Peter Gazda.

Miernosť a ústupčivosť nie sú stotožnené s pomstou, podráždenosťou, prehnanou precitlivenosťou, ale so sebaobranou, s pokojným a pevným trvaním na svojich právach áno. Je to vnútorná sila, ktorá človeku pomáha znášať zlo alebo ťažkosti bez frflania a znechutenia, pomáha spútavať jeho prchavé vášne, ktoré nahradí múdrosť a láska.

Zachovali sa aj slová arcibiskupa z Achrisu z 11. storočia – Theophylakta, ktorý tvrdil, že tichými, miernymi a ústupčivými nie sú tí, ktorí nie sú nikdy nahnevaní, pretože to by nebolo možné. Sú to tí, ktorí aj keď majú hnev, no tento hnev ovládajú, ktorí sú nahnevaní – no len vtedy, keď je na to dôvod. Aj Ježiš prežíval spravodlivý hnev v chráme, keď videl, že miesto modlitby ľudia premenili na miesto obchodovania. Jeho hnev odsudzoval konanie zlého a smeroval k náprave a poznaniu. Hnev Boha je nasmerovaním človeka na správnu cestu.

NEMAŤ MIERU NÁM UBLIŽUJE

Miernosť má byť vnútorným usmernením túžob tak, aby neboli ani veľké, ani malé. Aby sme túžili, ale aby nás túžby neovládali. Aj Aristoteles hovoril o tom, že miernosť nám určuje akýsi zlatý stred v rozkoši, preto sa prekrýva aj s inou čnosťou – so striedmosťou.

Ide o to, aby sme sa naučili správne prežívať pôžitok. Nie je to askéza, ktorá je odopieraním si všetkého potešenia, a nie je to ani vedenie nudného života. Miernosť nám prináša v skutočnosti dvojnásobný pôžitok – z toho, že uspokojíme svoju túžbu, a zároveň z toho, že sme sa v čnosti cvičili a rozhodli sa pre miernosť. Nemiernosť sa končí v podstate tak, ako nechceme – nepríjemnosťou alebo smútkom. Na začiatku to tak nevnímame, pretože nás pôžitok omámi, no v konečnom dôsledku trpíme.

Keď to preženieme s jedlom, pitím, je nám (prinajmenšom) nevoľno. Keď nežijeme vo vzťahoch čisto, spôsobujeme si rany na srdci a duši, ktoré sa raz dostanú na povrch. Keď dieťa dostane naraz príliš veľa darčekov, nedokáže sa z nich tešiť alebo si ich prestane vážiť a stanú sa preň samozrejmosťou. Čo keby sme skúsili nájsť silu kvality namiesto kvantity? Aspoň v niektorých oblastiach. Naučiť deti nielen prijímať, ale aj dávať. Urobiť si navzájom radosť nie predraženými Vianocami, ale darom, ktorý ukáže, že svojich blízkych poznáme a chceme im vyčarovať úsmev na tvári.

MIERNOSŤ A STRIEDMOSŤ KRÁČAJÚ SPOLU

Miernosť a striedmosť majú spoločný základ slova. Latinské slovo temperatio znamená správny pomer, správnu mieru. Preto sa samotná striedmosť niekedy prekladá ako miernosť. Pôvod slova nám odkrýva jeho koreň: temp – miera. Slová s týmto základom nesú v sebe rovnakú myšlienku: tempo – miera času, temperatúra – miera chladu, tepla; temperament – miera emócií v človeku; templum (chrám) – miera neba prenesená na zem.

Striedmosť sa nevylučuje so životom, ktorý srší energiou, alebo s vychutnávaním si dobrôt. Pre niektorých je striedmy človek taký, ktorý sa takmer neusmieva, za nič sa nenadchne, ničím nezahorí, nič nevychutnáva. Toto je človek v kŕči. A to nie je čnosť. Svätý Irenej povedal, že slávou Boha je človek sršiaci životom. Preto je dobré vedieť sa radovať, sršať energiou, horieť nadšením, vychutnávať radosti života, dobré jedlo, príjemnú hudbu, možnosť pohybu, hry, zábavy, rozptýlenia. Striedmosť nie je negatívna rovnako ako ani iné čnosti. Na striedmosť sa môžeme pozerať ako na pozitívne usmernenie svojich telesných chúťok smerom k dobru. Striedmosť uprednostňuje disciplínu pred rozkladom, poriadok pred chaosom, vyváženosť pred jednostrannosťou.

Benjamin Franklin vyslovil peknú myšlienku: „Striedmosť kladie drevo do ohňa, jedlo do špajze, múku do komory, peniaze do peňaženky, dôveru vo vlasť, spokojnosť do domova, šaty na deti, vitalitu do tela, inteligenciu do mozgu, ducha do celého systému.“ Keď chýba miera, jedna časť života človeka je presýtená, iná hladuje. A nakoniec sa organizmus zrúti ako celok. To platí pre jednotlivca, rodinu alebo akúkoľvek komunitu či spoločnosť.

Tradiční moralisti považovali striedmosť za výnimočnú čnosť, jednu zo štyroch takzvaných kardinálnych čností. Slovo kardinálny je odvodené od slova cardine, čo znamená pánt. Kardinálne čnosti sú ako pánty, ktoré umožňujú dverám otvoriť sa pre množstvo iných čností. Kde nenájdeme striedmosť, tam nebude ani čistota, zdržanlivosť, pokora, ani vnútorný pokoj, ani žiadna iná čnosť.

MI PIACE – MI FA BENE

Dávid okrem odvahy a statočnosti, ktorú dokázal v boji s Goliášom, disponuje aj miernosťou a sebakontrolou. Saul ho prenasleduje. Dávid má možnosť zabiť Saula až dvakrát, no neurobí to. Nesiahne na Pánovho pomazaného. Po Saulovej smrti za ním dokonca plače, nenechá, aby ním lomcovala pomsta, hnev, a tým dokazuje, že sa vie ovládať. Na rozdiel od neho Adam pri príležitosti striasť sa viny Bohu odpovedal: „Žena, ktorú si mi dal na pomoc, tá mi dala zo stromu a ja som jedol“ (Gn 3, 12).  Človek, ktorý sa ovláda, vie, čo chce. Neprenáša vinu na niekoho iného, uvedomuje si, čo robí a za čo je zodpovedný.

V živote človeka je akoby takým motorom mravná sila, statočnosť a brzdou je zasa miernosť a sebakontrola. Ako sa vraví v taliančine mi piace – mi fa bene, je rozdiel v tom, čo sa mi páči a čo je pre mňa dobré. Vzorom vyváženosti nám má byť Kristus. Ježiš vedel tráviť čas s priateľmi, na svadbe v Káne Galilejskej, kde sa istotne so spolustolujúcimi zabával. No vedel povedať ,,nie“ zástupu, utiahnuť sa do samoty a modliť sa v skrytosti. Miernosť, miera, sebakontrola, zdržanlivosť, umiernenosť, vnímanie celou mysľou, sebaovládanie… sa má prejavovať v starostlivosti o seba, v našom stravovaní, v jedlách, nápojoch, ale aj vo vzťahoch, pretože aj všetko, čo je dobré, ak je mimo istej miery, človeku škodí.

V Pise nájdeme zaujímavú kazateľnicu z kameňa, ktorej autor je umelec Nicola Pisano. Stojí na štyroch stĺpoch, ktoré predstavujú štyri kardinálne čnosti (miernosť, rozvážnosť, mravnú silu a spravodlivosť). Nad nimi sú vyobrazené výjavy zo života Krista. Symbolizuje to fakt, že hoci je koncept čností ešte predkresťanský, duchovný život stojí na nich. Je akoby ich nadstavbou. Pretože čnostný človek je zrelý človek. Ak chceme byť zrelí po duchovnej stránke, musíme mať osvojené základné ľudské čnosti, ktoré boli znakom dobrého človeka od dávnych čias.

o. Peter Gazda

Sme na konci nášho seriálu o čnostiach, no to nie je koniec tohto ,,zoznamu“. Existuje množstvo ďalších príbuzných čností, ktoré keď sa snažíme v živote rozpoznať a vedome ich budovať, nám pomáhajú byť stále lepšou verziou seba samého. A tým prispievame k budovaniu Božieho kráľovstva na zemi.

Ak vás táto téma zaujala, odporúčame prečítať si knihu Čnosti, 28 prednášok otca Milana Bubáka, ktorá bola jedným zo zdrojov pri tvorbe tohto seriálu. Zamyslenia sú v nej obohatené o zaujímavé životné príbehy známych aj menej známych ľudí.

Snažme sa byť čnostnými ľuďmi na obraz nášho Boha, ktorý je zdrojom každej čnosti a všetkého dobra.

Úlohy (nielen) nadnes:

  1. Vlastním seba naozaj? Viem ,,skrotiť“ svoje vnútorné ja, viem rozlíšiť, kedy sa ozvať, kedy nie, viem reagovať s chladnou hlavou? Dajte si výzvu ,,prívetivých“ reakcií počas sviatočných dní – príležitostí na to bude určite dostatok.
  2. ,,Viem sa aj uskromniť a viem aj v hojnosti žiť. Už som vo všetkom možnom pocvičený: sýty byť aj hladovať, hojnosť mať i núdzu trpieť“ (Flp 4, 12). Platia tieto slová Písma pre mňa? Skúsme sa nad sebou zamyslieť a prehodnotiť niektoré svoje postoje.
  3. Nájdime niekoho, kto v našej blízkosti nemá práve ,,hojnosť”, ukrojme zo svojho a citlivo im podajme pomocnú ruku. Učme aj najmenších nestarať sa len o svoju pohodu. Obdarovať druhých, nielen byť obdarovaný.

Foto: pexels.com

Viera+

Najnovší podcast+

Invalid Date

0:00