Čitateľský dotazník o smrti, večnom živote a vzkriesení (apríl 2023)

Do nášho aprílového dotazníka, ktorého téma súvisela aj s Veľkou nocou, sa zapojilo vyše dvesto čitateľov, vekovo veľmi pestrá a vyvážená skupina. Už tradične to bolo viac žien (takmer 80 %), no svoje vzácne príspevky nám poslalo aj 47 mužov. Z viacerých odpovedí vyplynulo, že o smrti, večnom živote a vzkriesení mnohí až tak často nepremýšľajú. Dokonca nám mnohí z vás vyjadrili vďačnosť, že tak mohli vďaka nášmu dotazníku urobiť. Ako celkovo dopadol?

Keďže predpokladáme, že naši čitatelia sú veriaci, začneme možno trochu prekvapivo. Na otázku, či veríte vo večný život sa našlo 5 z vás, ktorí úprimne vyjadrili, že si tým nie sú úplne istí.

 

 

Ďalej sme sa pýtali, čo pre vás večný život znamená. Jednoznačne najčastejšou odpoveďou bolo slovko nádej. Mnohí k nemu pripísali, že ide o nádej, že smrťou náš život nekončí, ale práve naopak, iba začína. Ponúkame aj ďalšie vaše odpovede, ktoré poukázali na dva rôzne pohľady, akými sa možno na večný život pozerať. Ten prvý pohľad hovorí o večnosti ako takej. Ako ju teda vidíte a čo očakávate?

• Po odchode z tohto sveta, zažiť tú PRAVÚ LÁSKU, BOHA z tváre do Tváre… a žiť už naveky v šťastí, blaženosti a pokoji so všetkými svojimi milovanými.
• Zjednotiť sa s Kristom.
• Verím, že budem žiť Božiu prítomnosť naplno a opäť prežívať aj blízkosť so svojimi drahými, ktorí ma na tejto ceste predišli. Tiež mám nádej na stretnutie s niektorými svätými, ku ktorým mám blízko. Inak si to veľmi predstaviť neviem, takže veriť vo večný život pre mňa znamená aj uznávať, že niektoré tajomstvá budú odkryté, až keď ich budeme žiť v novej realite, nie tejto pozemskej…
• Radosť, láska, spokojnosť a pokoj v duši.
• Navždy v Bohu a nekonečné šťastie: Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevstúpilo, čo nám pripravil Pán.
• Náš domov je tam, nie tu.
• Veriť v Božiu moc, že on môže premeniť moje smrteľné telo na nesmrteľné a v nebi má pre mňa pripravené miesto, ako sľúbil.

Ten druhý pohľad na večnosť zahŕňa jeho vplyv na náš život tu na zemi. Vaše odpovede ukázali, že nad nebom premýšľate ako nad niečím, o čo je potrebné sa pričiniť už tu na zemi. Večnosť preto vnímate takto:

• neustále sa na ňu pripravovať,
• pozerať na denné okolnosti, ťažkosti s nadhľadom, že to raz skončí,
• žiť a správať sa tak, aby som vo večnosti netrpela a za moje terajšie hriechy nemuseli trpieť moji blízki,
• každý deň mať nádej, že čo je ťažké, sa raz skončí a čo je krásne, bude raz krásne v absolútnej plnosti,
• žiť už tento život v spojení s Pánom,
• plniť Božie prikázania, ktoré ma povedú po ceste do večného života,
• útechu, že keď na tomto svete nie je všetko v poriadku, nie je to stav konečný.

 

Pýtali sme sa aj, ako často myslíte na smrť. Mnohí z vás odpovedali, že takmer každý deň. Ďalej sa najčastejšie opakovali odpovede: keď je niekto chorý; pri pohrebe; počas Veľkej noci, krstu, či iných sláveniach v Cirkvi; pri bolesti; pri zlobe, neprávosti a hlúposti; na „dušičky“; pri tragédiách a podobne. No našli sa aj odpovede respondentov, ktorí priznali, že na smrť myslia málo alebo iba občas.

Na otázku, či máte zo smrti strach, viac než polovica respondentov (51,1 %) odpovedala, že nie. Vyše 30 % sa smrti bojí a približne 15 % odpovedajúcich nad tým nepremýšľa.

 

 

Svoje obavy zo smrti ste pomenovali najčastejšie takto:

• z nedostatku svojej viery,
• či to bude naozaj tak, ako učí Cirkev,
• z umierania a bolesti,
• zo strachu z toho, že ak zomriem, moji blízki sa budú trápiť a mám silné obavy o to, kto sa za mňa pomodlí na získanie odpustkov, napríklad na Sviatok všetkých svätých (+ pamiatka zosnulých). A na druhej strane sa bojím smrti mojich blízkych, lebo viem, že im sú sviatosti viac-menej ľahostajné,
• že som žila zlý život a budem musieť za svoje hriechy pykať vo večnosti,
• že už viac neuvidím svojich milovaných,
• že zomriem nepripravený s ťažkým hriechom.

 

Pýtali sme sa aj to, ako si predstavujete okamih smrti a stretnutie s Ježišom. Napriek tomu, že mnohí odpovedali, že nevedia alebo nad tým ešte vôbec nepremýšľali, v dotazníku nám prišli aj takéto odpovede:

„Podobne, ako sú opísané stretnutia pri klinickej smrti, ako niečo nádherné, čo prevyšuje naše momentálne ľudské chápanie.“

„Bude to pecka, ale asi skloním hlavu a pôjdem dobrovoľne do očistca (ak vôbec).“

„Túžim po tom, aby som nemala strach vrhnúť sa mu do náručia.“

„Ako stretnutie priateľov, ktorí si doteraz iba volali a písali.“

„Bude to nesmírně těžké a bolestné, úzkostný okamžik, kdy opustím vše, co znám. A pak uvidím svého Pána v pokojném světle a dám mu svůj život. Vrhnu se mu k nohám a budu žadonit o Boží milosrdenství, abych směla se s Ním radovat navěky.“

„Verím, že ma obklopia anjeli, Mária ma chytí za ruku a privedie ma pred tvár Boha.“

„Chcela by som, aby som sa mohla slobodne a bez hanby pozrieť Ježišovi do očí a zažiť jeho láskyplný pohľad.“

„Že vydýchnem posledný raz a potom uvidím svetlo a s ním aj Ježišovu tvár. Že si ma vezme do náručia a konečne sa s ním budem môcť objať.“

 

Podobne nás zaujímalo, ako si predstavujete nebo. Opäť sa často opakovali odpovede: neviem a nepremýšľal som nad tým, no viacerí z vás opísali nebo ako miesto pokoja, radosti, lásky, ktoré bude krásne a plné svetla. Nebude v ňom žiadna bolesť, starosti ani hriech. Bude to miesto spoločenstva s Bohom a svätými. Viacerí ste sa zhodli aj v tom, že to miesto bude farebné, nebudú v ňom chýbať kvety, hudba… jednoducho dokonalé miesto, kde budú všetci skutočne šťastní.

 

V aprílovej téme sme hovorili o tom, že aj v našich životoch sú oblasti, ktoré sú „mŕtve“ alebo nám prinášajú „smrť“. V dotazníku sme sa preto pýtali: Máte aj vy v živote takéto oblasti? Ktoré sú to? Najviac z vás (70,5 %) označilo, že ide o hriechy, ďalej zlozvyky (54,5 %) a túžby a predstavy (28,6 %). Okrem týchto oblastí ste nám napísali, že smrť vám prináša napríklad aj strach, nesprávne postoje, málo modlitby, depresia či iné choroby, nezdravé vzťahy, vracanie sa do minulosti a obavy z budúcnosti, zanedbávanie dobra, či nedôvera a podobne.

 

 

Ako prežívate tajomstvo Veľkej noci? Uvedomujete si a viete aj prakticky prežiť radosť zo vzkriesenia? Až 70,7 % z vás uviedlo, že áno, tešíte sa z toho, 16 % odpovedalo, že túto radosť nevie prakticky uchopiť a 13,3 % uviedlo inú odpoveď. Z týchto odpovedí vyberáme:

„Rozumovo to chápem a stále čakám na ten moment, kedy ma to viac dobehne a viac to prežijem.“

„Áno, veľmi sa teším, no trvá to veľmi krátko a ako keby hluk tohto sveta (starosti, problémy,…) mi tú radosť vezmú.“

„Na jednej strane si uvedomujem aj sa z toho teším, no mám taký pocit, že to neviem úplne precítiť a pochopiť.“

„Niekedy sa mi darí prežívať radosť z Veľkej noci, ale niekedy to nejde. Vtedy si aspoň upevňujem vieru premýšľaním nad udalosťami Veľkej noci a čítaním Písma.“

„Učím sa to.“

„Čím som staršia, tým viac ma každoročne dojíma toto tajomstvo a tento neuveriteľný dar, ktorý sme dostali.“

 

 

V závere nášho dotazníka sme sa pýtali, ako ste prežili tohtoročnú Veľkú noc a či ste počas nej zažili okamih špeciálneho dotyku Boha. Vaše odpovede boli krásne, silné i bolestné. Niektoré opisovali veľmi osobné svedectvá, vyberáme aspoň pár z nich:

„Keďže som po úraze na dlhodobej PN a doteraz som takmer vôbec nechodila, tak sa mi splnil sen ísť na Veľkú noc aj „naživo“ na sv. omšu a prežiť Tajomstvo naživo, nielen z TV. Ale tých momentov bolo oveľa viac…“

„Pri obnovovaní krstných sľubov na Bielu sobotu som cítila skutočnú radosť a úplné sústredenie.“

„Prvýkrát som sa mohla zúčastniť všetkých obradov, bolo to veľmi silné… V mladosti som vieru až tak neprežívala, chodili sme do kostola len vo štvrtok, lebo boli obrady najkratšie a boli sme vedení k tomu, že stačí ísť na jeden obrad z Trojdnia, nič hlbšie… A keď som sa dostala k hlbšiemu prežívaniu, tak najskôr boli deti príliš malé, potom boli pandemické obmedzenia…“

„Celý Veľký týždeň bol v znamení detskej choroby, ale počas Veľkonočného trojdnia sa mne aj dcére polepšilo a mohli sme sa tešiť a spievať Aleluja.“

„Na adorácii pri Božom hrobe som pocítila, že Ježiš svoju obetu za nás/za mňa priniesol rád a že by to urobil znova…“