Cirkev a slobodné mamičky: čo s nimi?
Nie je ich málo medzi nami, a to ani medzi veriacimi. Žijú svoj zvláštny status a náročný život, kde chýba jeden zodpovedný: manžel a otec rodiny. Ako sa práve na takéto (ne)manželky, nielen mamy, ale aj rodiča na 200 % (aj za neprítomného otca) dívajú tí, ktorí sa s nimi bežne ako kňazi stretávajú v pastorácii, či majú starostlivosť o nich vo svojej „pracovnej“ náplni?
Slobodné matky s deťmi si zasluhujú našu úctu a obdiv už len preto, lebo sa (väčšinou) v neľahkej osobnej situácii rozhodli pre život. Ak je rodič na výchovu dieťaťa sám, vždy je to pre neho ťažšie. Netreba tajiť, že takáto výchova prináša aj pre dieťa viaceré riziká, ktoré sa nedajú úplne eliminovať. Slobodná (ale aj rozvedená) matka s dieťaťom či deťmi potrebuje podporu rodiny, farnosti aj širšieho okolia. Majú to ťažké, lebo sa môžu spoliehať iba na seba, chýba im manžel, z čoho pramenia aj mnohé problémy a vnútorné zápasy. Ak sa s takouto matkou stretnem, snažím sa ju povzbudiť, aby sa nevzdávala. A druhá dôležitá vec, vždy apelujem, aby sa rovnako nevzdávala túžby po partnerskom vzťahu a hľadala si potenciálneho manžela. Dnes je veľa mužov po štyridsiatke, ktorí sú slobodní a ochotní vziať si za manželku aj ženu s dieťaťom. Kým sme v plnej sile, môžeme si navrávať, že si vystačíme sami. Avšak s pribúdajúcim vekom partner chýba viac. Keď ho niet, u ženy jestvuje nemalé riziko, že sa nezdravým spôsobom upne sa svoje dieťa, najmä ak ide o syna.
Anton Ziolkovský, riaditeľ Katolíckeho biblického diela
Neúplné rodiny patria do oblasti pastorácie rodín a dostávajú tú istú starostlivosť ako rodiny úplné. Môžu mať účasť na tých istých službách a aktivitách, ktoré sa ponúkajú všetkým – liturgické slávenia, modlitbové stretnutia, farské aktivity pre rodiny, deti a mladých a tiež poradenstvo v centrách pre rodinu. Je na farskom spoločenstve, ako si
rodiny navzájom dokážu pomôcť. Určite aj farské charity vytvárajú priestor pre takúto pomoc – najmä v materiálnom nedostatku.
Na otázku, či potrebujú niečo iné, najlepšie odpovedia ony samy. Zdá sa mi, že ich potreby nie sú iné, ako potreby úplných rodín, kde napríklad pracujú obaja rodičia, prípadne niektorí aj ďalej od domova, v zahraničí a podobne. Väčšinou neprítomného manžela pri starostlivosti o deti nahrádza širšia rodina: starí rodičia, ujovia, tety, priatelia, čo je správne.
Viera Václavová, sekretariát Rady pre rodinu pri KBS
Skupina slobodných mamičiek je vážna vec, pretože za posledné desaťročie nám percentuálne stúpol počet detí narodených mimo manželstva z asi 7 % na súčasných vyše 40 %. – v prílohe graf zo štatistického úradu. (zdroj: slovak.statistics.sk)
Príčin vidím viacero: Nepotvrdenie dievčaťa ako ženy zo strany otca v čase jej dospievania – pretože otcovia doma neboli z dôvodu odchodu za prácou, rozvodu alebo rodinnej krízy – z toho vyplýva strach zo záväzku a nechopnosť uzatvoriť ho. Taktiež ako príčinu vidím sociálnu politiku ľavicových strán, ktoré zvýhodňujú slobodných a nezosobášených a nie manželov a rodiny. Ďalšie príčiny sa dajú rozobrať v samostatnej prednáške, ktorou by sa mohlo zhrnúť celé 19. a 20. storočie ako čas, keď sme uverili v silu materialistického pokroku a neveríme v dôležitosť tajomstva lásky a života. Priemyselná revolúcia, feminizmus, marxizmus, sexuálna revolúcia sú súčasťou tohto zápasu o ľudskú identitu, ktorú už viac neodvodzujeme zo zásnubného tajomstva, ale z materiálneho blahobytu. Evanjelium v tomto smerovaní je fakultatívna ponuka. V skutočnosti evanjelium a rodina neprestáva byť dobrou zvesťou, a preto si myslím, že pre slobodné maminky Cirkev nemá prečo pripravovať osobitné programy.
Samozrejme, duchovný rast je postupný, a tak v rámci komunít a hnutí ako Modlitby matiek postupne dozrievajú. Sústrediť pozornosť kňazov na pastoráciu slobodných mamičiek však nevidím konštruktívne. Z farskej pastorácie vidím, ako slobodné maminky často prenášajú na kňazov nadmerné očakávania vo forme rôznych služieb, ktoré však s pastoráciou nesúvisia. Snaha úprimne pomôcť rozvedeným ženám vo viacerých prípadoch mojich spolubratov skončila opustením kňazstva. Samozrejme, tam sa otvárajú aj ďalšie súvislosti. Kauzálne riešenie vidím v transformácii pastorácie mládeže z pastorácie voľného času na realizáciu programov vzdialenej a blízkej prípravy na manželstvo. Absencia tejto priority v starostlivosti o mládež sa neskôr len ťažko dobieha (ak vôbec), pretože z snašej strany ako Rady pre rodinu vstupujeme s mladými do kontaktu až vo fáze bezprostrednej prípravy pred manželstvom, ale vo
väčšine prípadov je to neskoro.
Marek Iskra
Ako obyčajný dedinský farár by som u takýchto kresťaniek jasne oddelil ich minulosť a prítomnosť. Často v minulosti urobili nejaké chyby, kvôli ktorým ostali v tomto životnom stave. Väčšinou sa však s touto minulosťou vyrovnali a teraz sa snažia žiť kresťansky.
Pri ich pastorácii sa obvykle dopúšťame dvoch chýb:
- Pripomíname im starý život, bez ohľadu na pokánie a nový život, ktorý vedú. To nie je veľmi evanjeliové.
- Urobíme hrubú čiaru za minulosťou, avšak nedbáme na to, či pokánie naozaj prebehlo a tieto kresťanky sa s minulosťou naozaj vyrovnali (t. j. odpustili iným aj sebe a rozhodli sa pre nový spôsob života v Kristovi). Ak minulosť nie je poriešená, riskujeme, že sa nejakým spôsobom vráti s dopadom na danú ženu aj jej okolie.
Ondrej Chrvala