Chyby v manželstve: Čomu sa chcem v ďalších rokoch vyhnúť

Moje drahé mladšie ja,

prešlo už takmer pätnásť rokov, čo si vo vysnených bielych šatách stála pred oltárom a hovorila áno. Bola si mladá, plná ideálov a presvedčenia, že zvládneš, čokoľvek príde. Odvtedy ti pribudla nejedna vráska a dokonca sa ti objavili aj prvé sivé vlasy. Prežila si niekoľko tehotenstiev i pôrodov, nespočetne veľa prebdených nocí, vymenila stovky plienok, obviazala niekoľko (desivých) rán. Nebola si však na to sama. Vždy bol pri tebe ten, ktorý ti pred tým istým oltárom tiež povedal áno.

Nebolo to s ním vždy ružové. Niekedy si sa vážne zamýšľala nad tým, že ti ani vo sne nenapadlo, čo všetko to „áno“ bude znamenať. A čomu všetkému preto budeš musieť povedať „nie“. Ale povedz si úprimne, ani s tebou to nebolo vždy jednoduché. Bez mihnutia oka vieš vyrátať aspoň sedem vecí, ktorým by si sa v ďalších (minimálne) pätnástich rokoch mala vyhýbať alebo ich zlepšiť. Ak ich teraz priznáš verejne, možno to pomôže ostatným manželkám (a manželom), aby sa im vyhli. Možno to pomôže nejakým mladým nevestám tak, ako by to pomohlo tebe, keby si to pred mnohými rokmi počula. A tak trochu dúfaj, že keď budeš znovu o päť, desať alebo pätnásť rokov hodnotiť svoju cestu manželstvom, už ich na nej neuvidíš.

 

Komunikuj zrozumiteľne, jasne a bez zbytočných emócií.

Komunikácia je dôležitá v každom vzťahu. Ani manželstvo nie je výnimkou. Rozprávať zrozumiteľne, jasne a bez zbytočných emócií je pre ženu celoživotnou výzvou. Príliš často sa totiž uchyľuje k dvom extrémom – buď sa uzavrie do seba a mlčí, alebo toho hovorí až príliš. Dokonca aj to, čo vypovedané vôbec byť nemusí. Aj to, čo tak vlastne nemyslí. Ten druhý spôsob sa ti darí, moje mladšie ja, realizovať veľmi často. Musíš sa naučiť ovládať a prehodnocovať svoje emócie. Lebo nie sú dobrými radcami a majú tendenciu ničiť. A aj preto, lebo nie všetko, čo cítiš, je aj pravdou.

Zahryzni si do jazyka.

Druhá vec je, že niekedy to, čo cítiš, pravdou naozaj je. Otázka však je, či ju aj musíš povedať…? Ďalšie roky tvojho života budú jednoduchšie a krajšie, keď sa naučíš, že nie všetko, čo cítiš, musí tvoj muž aj počuť. A ak vnímaš, že to predsa potrebuje počuť, aby mohol rásť a napredovať, nauč sa mu to povedať v pravej chvíli a správnym spôsobom.

Nehovor o svojom manželovi pre druhými zle.

„Môj manžel nevie pribiť ani hlúpy klinec.“ „Meškáme, lebo sa na poslednú chvíľu musel sprchovať.“ „On nikdy nepomáha.“ „Musím ho prosiť, aby mi obliekol deti.“ „Nikdy si nič nezapamätá.“… Počuješ sa? Malé alebo aj veľké veci. Pravda, aj zveličenie. Niekedy to hovoríš v úplnej vážnosti, dokonca aj v hneve. Niekedy to nemyslíš zle. Niekedy to používaš ako druh humoru a vtipkovania. Niekedy to môže byť tvoj spôsob ventilovania vecí, ktoré sa ti na manželovi nepáčia. Ver či nie – nič z toho nepatrí na verejnosť. Tvojho manžela to zraňuje, ponižuje a v tebe samej to znižuje úctu k nemu. Ak potrebuješ všetky tie manželské záležitosti zdieľať, nájdi si priateľku, tiež manželku, ktorá ich vypočuje, poradí, zasmeje sa či poplače si s tebou. No zároveň ostanú hlboko ukryté v jej srdci.

Povedz mu priamo, čo od neho chceš, bez očakávania, že to zistí len podľa výrazu v tvári.

Akokoľvek frustrujúce to môže byť, musíš sa naučiť žiť s faktom, že väčšina mužov jednoducho nevie čítať myšlienky. Spoliehať sa na to, že pochopia náznaky, je veľakrát márne. Chcela by si k narodeninám tú peknú koženú kabelku? Tak nečakaj, že to pochopí len z toho, ako na ňu túžobne hľadíš cez výklad. Jednoducho mu to povedz. Alebo ešte lepšie – napíš. (Aj s adresou obchodu a cenou.) Nepopieram, moje milé mladšie ja, že po svete chodia aj exempláre, ktoré zoznam nepotrebujú, ale tvoj taký nie je. Prijmi to.  

Buď viac vďačná.

Tento bod úzko súvisí s tým predchádzajúcim. Počas uplynulých rokov si sa viac zameriavala na to, čo nemáš a čo si nedostala. Túžila si po prekvapeniach a spontánnosti… Upierala si svoje oči na veľké veci, ktoré sa však nestali. Ostala si preto smutná a tvoje srdce zahorklo. Akoby zrazu prestalo vidieť všetky tie „maličkosti“, ktoré však nie sú bežné. Chvíľka spánku navyše, kytička len tak pre radosť, vyvesenie bielizne na balkón, pozvánka na večernú prechádzku… Zdá sa ti to málo? Nie je. Svedčí to o jeho neustálej snahe byť pozorným a milujúcim manželom. Čo viac vlastne chceš?

Všímaj si všetko, čo robí a chváľ ho.

Tvoj manžel nestojí o lacné pochvaly ani komplimenty. Ale tých skutočných, od srdca, nie je nikdy dosť. Buď teda pozorná na to, čo robí a nešetri milými slovami. Neupriamuj pozornosť na to, čo mu nevyšlo. Nekomentuj neúspech alebo zlyhanie. Buď úprimná, ale láskavá.

 

Moje drahé mladšie ja, pätnásť rokov je dlhá doba. Bola to pekná cesta, hoci nie vždy si bola tou najlepšou verziou manželky. Nevyhla si sa chybám. Možno si sa niektorým z nich mohla vyhnúť, ak by ti ich niekto povedal ešte predtým, ako si kráčala k oltáru. No keď na nich popracuješ aj teraz, tie nasledujúce roky môžu byť omnoho lepšie. Modlím sa, aby si vždy mala silu a odvahu bojovať za svoje manželstvo aj napriek sebectvu, neochote, únave, frustrácii… Či už vlastnej alebo manželovej. Vkladaj svoje manželstvo do Božích rúk a o pätnásť ďalších rokov budeš určite zbierať bohaté ovocie.