Chodí Mikuláš aj medzi dospelými?

Dnes sa počas sviatku svätého Mikuláša zameriavame najmä na sladké dobroty pripravené pre deti a mládež. Aj my dospelí si navzájom podarujeme nejakú obľúbenú čokoládu. Ale naplníme tým zmysel tohto sviatku?

Keď deti v školách a škôlkach navštevuje „svätý Mikuláš“, spravidla ho sprevádzajú aj čert a anjel a väčšinou je oblečený do biskupského odevu (niekde sa už síce čoraz väčšmi začína podobať na Santa Clausa – v červenom, s veľkým bruchom a vrecom plným darčekov).

Teda kdesi v podvedomí vníma naša spoločnosť tohto rozdávača sladkostí ako dobrého biskupa, ktorý spolupracuje s Božím anjelom a pomáha chrániť ľudí pred diablom. Obdarúva ich a má dobré a štedré srdce. Keď sa však pozrieme do života svätého biskupa Mikuláša, môžeme z neho „vytiahnuť“ o niečo viac a inšpirovať sa tak (najmä my dospelí) k väčšiemu nasledovaniu jeho príkladu. To je totiž azda najdôležitejší dôvod, prečo nám Cirkev ponúka svojich svätých – aby sme si od nich brali vzor a skrze ich príklad kráčali k svätosti.

 

Kto bol svätý Mikuláš?

Mikuláš z Myry sa narodil okolo roku 285 v Lýcii (dnešné Turecko). Rodičia ho veľmi dobre vychovali, ale zomreli, keď bol ešte mladý. Už počas svojej mladosti dvakrát do týždňa zachovával pôst a posilňoval svoju lásku k Bohu v chudobných. Rodičia mu zanechali veľký majetok, ale Mikuláš k nemu nikdy nepriľnul natoľko, aby sa ho nedokázal zriecť pre potreby núdznych. Dôkazom je aj azda najznámejšia príhoda, ktorá sa medzi ľuďmi traduje už od skorých storočí.

 

Mikuláš, patrón chudobných

Istý občan jeho rodného mesta mal tri dcéry. Jedného dňa prišiel o všetky svoje peniaze a dcéry nemohol vydať, pretože nemal pre ne veno. Keď si už od zúfalstva nevedel dať rady, rozhodol sa pre krajné riešenie a dievčatá chcel dať na prostitúciu. Keď sa to Mikuláš dozvedel, pod rúškom noci dal nenápadne mužovi do okna mešec zlata. Bolo v ňom dostatok na veno pre najstaršiu z dcér.

Neskôr sa to zopakovalo ešte dvakrát a muž mohol svoje dievčatá šťastne vydať bez ujmy na ich fyzickom, duševnom i duchovnom zdraví. Pri treťom raze ale už dotyčný muž očakával štedrého darcu, a keď v ňom spoznal Mikuláša, vyjadril mu svoju nesmiernu vďačnosť. Netrvalo dlho a zvesť o jeho nezištnej pomoci sa rozšírila medzi ľuďmi. Mikuláš však nedbal na ľudské pocty a i naďalej zostal verný nenápadnej a tichej pomoci chudobným a potrebujúcim. Táto vlastnosť mu zostala aj počas jeho pôsobenia ako biskupa v meste Myra.

Dôležitý pre našu Cirkev je aj pre jeho vytrvalosť a vernosť Kristovi počas prenasledovania kresťanov, ako aj pre neoblomnosť v boji proti arianizmu (bludu šírenému vo štvrtom storočí, ktorý popieral pravú božskú prirodzenosť Ježiša Krista) a bol zrejme prítomný aj na prvom ekumenickom koncile v Nicei v roku 325.

 

Sladkosti s pridanou hodnotou

Nás však teraz, samozrejme, najviac zaujíma jeho spomínaná láska k chudobným. V súčasnosti sa tradícia zredukovala iba na sladké odmeny a prípadne presvedčenie detí, že keď Mikulášovi napíšu zoznam svojich želaní, nájdu si od Ježiška pod stromčekom to, po čom túžia.

 

Je to zaiste krásna tradícia, ale skúsme jej pridať trochu na hĺbke. Porozprávajme svojim deťom tiež o tom, že sú na svete aj také deti, ktoré možno nikdy čokoládu neochutnali, pretože sú chudobné. Môžeme sa spolu s nimi pomodliť za tých maličkých, ktorí hladujú a nemajú čo jesť, s vďačnosťou za to, že nám nič nechýba – naučíme tak deti vďačnosti i súcitu s tými, ktorí majú menej. Takisto sa ich nebojme poučiť, že Mikuláš nám dáva sladkosti nielen preto, aby nám urobil radosť, ale aj preto, aby sme mali príležitosť urobiť radosť iným.

Môžeme ich povzbudiť, aby nejakú lízanku alebo čokoládu darovali kamarátom v škôlke alebo škole. Keď uvidia radosť v očiach tých, ktorých obdarujú, určite sa naučia do života dôležitú lekciu zo schopnosti darovať iným z toho, čo máme. Aj myšlienku „sprostredkovania“ môžeme povzniesť na ešte krajšiu úroveň. Pomodlime sa spolu s deťmi k svätému Mikulášovi, aby okrem zoznamu s darčekmi zaniesol Ježiškovi aj naše úmysly a prosby, ktoré nosíme vo svojich srdciach. Aby nám vyprosoval lásku, obetavosť, ochotu pomôcť a mnohé iné čnosti, ktorými on sám vynikal.

 

Ani my dospelí nezaostávajme

Napokon sa pozrime na to, čo si zo vzoru svätého Mikuláša môžeme vziať my dospelí. Samozrejme, aj medzi nami panuje tradícia obdarúvania sladkosťami a nevidím dôvod, aby sme ju menili. Avšak nezostaňme len pri tom. Máme okolo seba zaiste mnoho potrebujúcich a núdznych (po akejkoľvek stránke). Majme otvorené oči tak ako Mikuláš a podeľme sa s nimi nielen z nášho nadbytku. Všimnime si chudobnú rodinu, ktorá bude mať skromné darčeky v čižmičkách na okne i neskôr pod stromčekom a pokúsme sa im (možno aj nenápadne) pomôcť.

Nájdime si čas na tých, ktorí sú v našom okolí sami a nemajú nikoho, kto by im dal do topánok čokoládu – prinesme im niečo dobré a najmä strávme s nimi pár chvíľ v priateľskom rozhovore. Navštívme ľudí v nemocnici (možno aj tých, ktorých nepoznáme), za ktorými nikto nechodí a pomaly zomierajú – buďme im oporou v posledných chvíľach života a pokúsme sa vyčariť im úsmev na tvári. Tých možností je veľmi veľa a keď budeme mať otvorené oči ako svätý Mikuláš, určite nájdeme aj mnoho spôsobov, ako v tieto dni zmierniť biedu a utrpenie ľudí okolo nás. Možno to je dobrý nápad na adventný kalendár – naplánujme si na každý deň nejaký konkrétny dobrý skutok a vložme všetky svoje sily do toho, aby sme ho uskutočnili.

 

Svätý Mikuláš z Myry, milovník chudobných a patrón tých, ktorí nezištne a nenápadne pomáhajú iným, oroduj za nás!