Chcete byť dobrým manželom? Musíte sa viac milovať!

Áno, priznávam, že nadpis môže niekomu znieť dvojzmyselne. Zároveň však treba dodať, že oba možné významy sú čnostné a dôležité. Či už ide o lásku k sebe samému alebo o intímne manželské spolužitie.

Podľa svätého Pavla „sú muži povinní milovať svoje manželky ako vlastné telá. Kto miluje svoju manželku, miluje seba samého“ (porov. Ef 5, 28–29).

 

Ako vlastné telá

Pavol tu používa výraz, ktorý označuje naše fyzické telo. A už tým je povedané veľa. My, muži, totiž svoje telá milujeme! Povedať nám, aby sme niekoho milovali ako vlastné telo, je pre nás veľmi dobré a veľmi zrozumiteľné prirovnanie. Keby to Pavol povedal ženám, to by sme dopadli! Bohužiaľ, ženy mávajú voči svojim fyzickým telám veľmi často odmietavý postoj, nezriedka až nenávisť.

 

Telo je veľmi dobré a veľmi dôležité. Nie je to iba akási dočasná schránka duše. Človek nie je iba duša. Svätý Pavol píše: „Sám Boh pokoja nech vás celých posvätí, aby sa zachoval váš duch neporušený a duša i telo bez úhony, keď príde náš Pán Ježiš Kristus“ (1 Sol 5, 23). Bez tela nie si človek. Bez tela nie si celý. Bez tela to nie si ty!

 

Naše telo je chrámom Ducha Svätého a bude vzkriesené a oslávené. Svätý pápež Ján Pavol II. dokonca vytvoril celú teológiu tela, teda to, čo nás o Bohu učí naše telo a naša sexualita. Vrelo odporúčam!

 

Na svoje telo máme hľadieť s veľkou úctou: „Telo človeka má účasť na dôstojnosti Božieho obrazu. Človek teda nesmie pohŕdať telesným životom, ale naopak, musí považovať svoje telo za dobré a hodné úcty, lebo ho stvoril Boh a má byť vzkriesené v posledný deň“ (porov. KKC 364).

 

Čistota nie je popieraním a odmietaním nášho fyzického tela. Naopak, „čistota znamená úspešnú integráciu sexuality do ľudskej osoby a tým vnútornú jednotu človeka v jeho telesnej a duchovnej skutočnosti“ (KKC 2337).

 

Slová svätého Pavla o tom, že máme milovať svoje manželky ako vlastné telá, nás vedú k tomu, aby sme mali zdravý postoj k svojmu telu. Aby to bol vzťah pozitívny a úctivý, radostný a vďačný. A našim manželkám môžeme poslúžiť tým, že aj im pomôžeme zaujať takýto pozitívny postoj k vlastnému telu.

 

Jedným zo znakov zdravého postoja k telu je radosť z manželského intímneho spoločenstva. Katechizmus to opäť hovorí jasne: „Úkony, ktorými sa manželia intímne a čisto medzi sebou spájajú, sú čestné a dôstojné a vyjadrujú a napomáhajú vzájomné darovanie sa, ktorým sa navzájom radostne a vďačne obohacujú. Sexualita je prameňom radosti a potešenia. Sám Stvoriteľ ustanovil tiež, aby manželia v tejto úlohe plodenia nachádzali rozkoš a šťastie tela i ducha. Manželia teda nerobia nič zlé, keď túto rozkoš hľadajú a tešia sa z nej. Prijímajú to, čo im Stvoriteľ určil“ (KKC 2362).

 

Miluje seba samého

„Kto miluje svoju manželku, miluje seba samého.“

 

Pre kresťana sú normou jeho vzťahu k blížnemu Ježišove slová: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“ (Mk 12, 31). Manželka bezpochyby mojim blížnym je. A tak ju mám s určitosťou milovať ako seba samého.

 

Milovať ako seba samého.  A teda milovať aj seba samého. Podľa katechizmu katolíckej cirkvi je „láska k sebe samému základným princípom morálnosti“ (KKC 2264). Láska k sebe? Prečo nie?! Ako mám milovať všetkých ostatných? No predsa ako seba samého! Ak mám problém s láskou k sebe samému, potom nutne pokrivkávam aj v láske k blížnemu. „Ku komu bude dobrý, kto je sám k sebe zlý?“ (Sir 14, 5 SEP).

 

Nemálo katolíkov si myslí, že čím menej milujem seba, tým viac milujem blížnych a naopak. Boli tak vychovaní. Ale boli vychovaní zle! Svätý Tomáš Akvinský píše, že „človek je povinný viac sa starať o svoj život ako o cudzí“. Pravá a zdravá láska k sebe neprekáža láske k blížnemu, ale podporuje ju. Medzi správnou láskou k sebe a sebectvom, egoizmom, je zásadný rozdiel. Správny milovník miluje seba a tak isto chce milovať aj ostatných. Sebec nechce milovať nikoho iného a tak nakoniec nemiluje v skutočnosti ani seba. Jeho sebaláska je iba smutno-smiešnou karikatúrou lásky.

 

Ak chcete milovať svoju manželku, musíte správne milovať seba samého. Kto nemá rád seba, nebude môcť správne milovať ani svoju manželku. Úplne pomýlené je myslieť si, že čím negatívnejšie sa budem stavať k sebe, tým viac budem milovať svoju manželku. Boží spôsob je iný: milovať seba, milovať teba.

 

Doteraz sme uvažovali o manželke ako o „blížnom“, ako o „tom druhom“. Manželka však pre manžela nie je a nemá byť „ten druhý“. Pretože „už nie sú dvaja, ale jedno“ (porov. Mk 10, 7). Manželka je súčasťou môjho „ja“.

 

Počas dvadsiatich rokov manželstva som postupne zistil, že keď poviem „ja“, tak to už neznamená to, čo to znamenalo, keď som bol slobodný. Neznamená to už len „Rišo“, ale znamená to „Rišo a Martuška“. Moja manželka je už neoddeliteľnou súčasťou môjho „ja“. A tak je úplne prirodzené, že o nás platí to pavlovské: „Keď milujem manželku, milujem vlastne sám seba.“

 

Zjednotenie manželov je obrazom jednoty Najsvätejšej Trojice. Ježiš hovorí Otcovi: „Všetko, čo je moje, je tvoje, a čo je tvoje, je moje“ (Jn 17, 10). Keď sa niečoho zrieknem a dám to manželke, tak som vlastne o nič neprišiel! Ak milujem teba, milujem vlastne seba. Lebo ty a ja sme jedno. Preto stráca význam akékoľvek počítanie, porovnávanie sa či „pravotenie“. Všetko ostáva predsa „vo firme“.

 

Moja manželka je môj blížny. Môj „najblížnejší“. Mám ju preto milovať ako seba samého. Aby som ju mohol milovať ako seba samého, musím milovať seba samého. Nakoniec prichádzam k tomu, že to vlastne môžem robiť spolu v jednom. Milujem seba a tak isto milujem aj teba. Milujem teba a tým vlastne milujem seba.

 

* * *

 

Oveľa viac o tom nájdete v knihe „Muži, milujte svoje manželky / Ako dosiahnuť, aby bola vaša žena spokojná“. Ešte si ju stihnete objednať aj k Vianociam!