Chceš byť dobrou matkou? Uč sa od Márie

Je to v nás, ženách. Každá máme túžbu byť tou najlepšiu mamkou pre svoje deti. No často si robíme aj výčitky, keď túto úlohu nezvládame tak, ako by sme chceli. Ktorá z nás si ešte nič nevyčítala? Byť matkou je náročná úloha. Vzorom nám môže byť Mária, Ježišova matka. Síce nevieme o jej materstve veľa, ale môžeme sa pozrieť aspoň na dve krátke zmienky vo Svätom písme, ktoré nás naučia niečo dôležité. Akou matkou bola Mária?

Rozoberieme si dva Ježišove zázraky – prvý a posledný, a prenesieme si niečo z nich do nášho života. Akú úlohu v nich zohrávala Mária? A čo to znamená pre mňa ako matku?

 

Prvým Ježišovým zázrakom bolo premenenie vody na víno na svadbe v Káne.

„Na tretí deň bola v Káne Galilejskej svadba. Bola tam aj Ježišova matka. Na svadbu pozvali aj Ježiša a jeho učeníkov. Keď sa minulo víno, povedala Ježišovi jeho matka: „Nemajú vína.“ Ježiš jej odpovedal: „Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina.“ Jeho matka povedala obsluhujúcim: „Urobte všetko, čo vám povie!““ (Jn 2, 1-5)

 

• Poznaj svoje dieťa a dôveruj mu

Nemáme zmienky o tom, ako Ježiš vyrástol v muža, ale vieme, že keď začal svoje verejné účinkovanie, Mária bola pri tom. Na svadbe sa minulo víno. Mária oslovuje Ježiša, pretože vie, že on je ten, ktorý s tým môže niečo urobiť. Pozná ho. Verí mu. Jeho odpoveď vyznieva možno ako necitlivá, no Mária neprotestuje. Prijíma. Vzdáva svoje snahy o nápravu situácie a pokorne hovorí: „Urobte to, čo povie Ježiš.“

Základom každého dobrého vzťahu je vzájomne sa poznať. Ak dobre poznám svoje dieťa, viem, čo môžem od neho očakávať. Ale aj napriek tomu nastanú situácie, keď mi pripadá to moje dieťa nejaké cudzie. Urobí niečo, čo mi k nemu „nepasuje“. Prijmi to a uč sa dôverovať mu. Dôverovať jeho rozhodnutiam, pocitom, myšlienkam.

 

 

• Nechaj ho konať. Nerob, čo nemusíš

Mária to mohla vziať do svojich rúk. Keď Ježiš akoby odmietol vyriešiť situáciu s chýbajúcim vínom, sama mohla skúsiť niečo s tým urobiť. Ona však vedela, že to nie je jej úloha. Daj si pozor, aby si nerobila veci za svoje dieťa. To, čo dokáže urobiť samo, nech robí samo. Uč ho to odmala.

Začni malými vecami – uložiť si hračky, odniesť niečo, ísť do obchodu. A pokračuj väčšími, nech z neho vyrastie samostatná bytosť. Uč ho zodpovednosti. Voláva si s kamarátmi? Tak prečo zaň voláš doktorovi? Objednať sa zvládne aj samo. Nerob zaň veci, ktoré by zvládlo aj samo. Daj mu priestor.

 

• Dieťa nie je mojím vlastníctvom

Aké ťažké je pre nás mamy prijať niektoré rozhodnutia našich detí. My by sme to chceli inak. Mali sme iné plány. Máme viac skúseností, tak snáď vieme, čo by bolo pre ne lepšie. Učme sa od Márie. Poznávajme svoje deti a nechajme ich byť samými sebou – ľuďmi, ktorí robia vlastné rozhodnutia.

Nemanipulujme. Aj keď by sme to my chceli inak. Povedať svoje si môžeme, to áno. Aj Mária upozornila Ježiša, že chýba víno. Nechala mu však priestor urobiť si svoje. A pokorne ho v tom podporila. Nechýba nám občas pokora voči našim deťom? Staviame sa do pozície nad ne, akoby boli naším vlastníctvom. Našou úlohou však nie je rozhodovať za naše deti. Našou úlohou je sprevádzať ich, byť pri nich a podporovať ich v rozhodnutiach, ktoré robia.

 

Druhý text má v Písme titulok Ježiš a jeho matka.

„Pri Ježišovom kríži stála jeho Matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“ Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“ A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe“ (Jn 19, 25-27).

 

 

• Buď prítomná v jeho živote

Mária bola tam, keď Ježiš trpel, keď umieral. A hoci sa jej určite chcelo zachrániť ho, bola tam ticho, uplakaná. Trpela s ním. Veľkú bolesť prežíva každá matka, keď vidí svoje dieťa trpieť. Zvlášť, ak ho vidí umierať. Nejedna matka si pýta preniesť tie bolesti na seba, len nech nevidí svoje dieťa trpieť. Aká je vtedy úloha matky? Dať dieťaťu svoju prítomnosť. Prejaviť lásku službou. Aj Mária bola tam, pod krížom. Blízko pri Ježišovi, svojom synovi.

Dávaj dieťaťu súcit. Prežívaj s ním plač, bolesť, radosť, očakávanie… Buď pri ňom. Teš sa z jeho úspechov a buď medzi prvými, kto ho podporí, ak potrebuje slová povzbudenia. Ak už má tvoje dieťa vlastnú rodinu, to neznamená, že mu máš zmiznúť zo života. Maj otvorené dvere. Občas mu zavolaj a navštív ho.

 

• Buď matkou všetkým, nie iba svojim deťom

Ježiš sa s nami delí o svoju matku. Na kríži ju odovzdal aj nám, nie iba Jánovi. Mária je matkou nás všetkých. A tak aj my – nemáme byť matkami iba svojim deťom. Materstvo je úlohou každej ženy, aj bezdetnej. Spočíva v rozdávaní sa druhým. Sprevádzať núdznych, chorých, slabých… Aj tak môžeme byť matkami. Prakticky sa môžeme správať ako matka ku každému. Okrem svojho muža. =) V starobe môžeš byť matkou dokonca aj svojim rodičom. Rozdávaj sa pre druhých, Boh ti dá na to silu.

Učme sa od Márie a buďme mamkami, ktoré sú vždy blízko svojim deťom. Matkami, ktoré nechajú priestor druhým a v tichosti a pokore sú vždy prítomné – sú „poruke“ tam, kde treba pomáhať. Buďme matkami, ktoré sú súcitné a srdcia majú vždy otvorené pre druhých.