Chalani zo skupiny Till I Get Home: Život je naša cesta Domov

Sú traja, kreatívni a pochádzajú z Nového Mesta nad Váhom. Hudba pre nich nie je len spoločnou záľubou, ale aj prostriedkom, cez ktorý môžu vnášať Boha medzi všetkých ľudí. Nielen tých z kresťanských kruhov. So Samuelom Červeňanským (25) a bratmi Dávidom (26) a Pavlom (31) Valovičovcami sme sa rozprávali o poslaní ich hudobného zoskupenia, albume Hory, ale aj o tom, prečo je dobré neživiť sa tvorbou hudby.

Predstavte si, že vás čaká koncert na veľkom pódiu a vy si môžete vybrať ktorúkoľvek skupinu, aby vám robila „predkapelu“. Ktorá by to bola?

Samuel: Ak si môžem vybrať rovno tri, tak určite Switchfoot, Coldplay a 21 pilots.

Dávid: Ak by to mala byť kapela s podobným nastavením, tak by som asi povedal Rivers & Robots, Kings Kaleidoscope alebo Isla Vista Worship. A mám pocit, že predkapelou by bola naša kapela a nie tieto. (úsmev)

 

Čo presne znamená názov Till I Get Home (TIGH)?

Dávid: V preklade je to „Kým prídem domov“. Jeden známy mojej manželky si chcel raz vytetovať na ruku nápis: Till I Get Home, napokon tak nespravil. Avšak jeho plán mať toto heslo vytetované na ruke, kým nezomrie a nedostane sa Domov, ma inšpiroval k názvu našej kapely.

 

Hudba, akú hráte, nie je úplne bežná. Ani na Slovensku, a už vôbec nie na kresťanskej hudobnej scéne. Prečo práve tento hudobný štýl?

Pavol: Vo svojej tvorbe spájame elektronicko-akustické zvukové prvky a inklinujeme k elektronickej hudbe s jemným nádychom dream a indie rocku. Vyvinulo sa to postupne a z rôznych príčin. Ja osobne mám veľmi rád, keď sa pri robení hudby experimentuje. Už niekoľko rokov som veľmi fascinovaný rôznymi elektronickými nástrojmi, zariadeniami a sekvencérmi. Toto je iba časť celkového zvuku, chalani tiež prinášajú svoj podiel do tvorby.

Samuel: Ja preferujem akustické nástroje – fyzické piano, gitaru, elektrickú gitaru a podobne. Pali preferuje elektronické nástroje. Snažíme sa to nejako spojiť dokopy. Elektroniku s akustikou – elektronický „synťák“ s akustickou gitarou. Znie to potom veľmi zaujímavo.

Pavol: Chceme, aby naša hudba pozývala k tancu, pretože tanec je najprirodzenejšou ľudskou reakciou na hudbu.

 

Ako máte v kapele rozdelené úlohy?

Samuel: Väčšina pesničiek je textovo aj hudobne od Paliho. On to donesie, spolu to potom po kúskoch skladáme. Okrem toho hrá Pali na klavíri a venuje sa rôznym elektronickým zvukom. Dávid spieva a hrá na bicie. Ja hrám na elektrickej a akustickej gitare a venujem sa syntetickým zvukom na klavíri.

 

 

KAŽDÁ PIESEŇ BOLA PRE NÁS HORA, KTORÚ BOLO TREBA ZDOLAŤ

Začínali ste hraním na anglických evanjelizačných táboroch. Kým sa z vás vyformovalo hudobné zoskupenie, chvíľu to však trvalo…

Samuel: Áno, niekoľko rokov sme hrali na táboroch svoje vlastné anglické piesne, ale po nich sa naše cesty na chvíľu rozišli. Vždy sme však vnímali, že to bolo pre nás skvelé, keď sme sa stretávali a hrali. Preto sme s Dávidom po čase oslovili Palina a znovu sme začali cvičiť, s cieľom priniesť svoju hudbu medzi ľudí.

Pavol: Odkedy som bol tínedžer, túžil som mať vlastnú hudobnú zostavu, v ktorej by sme vytvárali nové veci. Ale vždy som v tom bol sám. Keď teda po rokoch osamelej vízie prišiel impulz od Dávida a Sama, veľmi som sa potešil, že sa našlo viacero ľudí s podobnou vášňou. Hneď som na to povedal: „Áno, poďme do toho“. Bol to začiatok realizácie môjho najväčšieho sna.

 

 

 

Vaším prvým singlom je pieseň Otec, hory a ja, ktorú ste nahrali v roku 2019. Ako vznikala?

Samuel: Táto pieseň bola našou prvou, ktorej sme dali profesionálnejšiu podobu. Vďaka Jožkovi Nováčekovi, ktorý nám doteraz nahráva pesničky, sa nám to aj podarilo. Nahrávanie trvalo skoro pol dňa. Hoci my sme si mysleli, že je to tak na tri-štyri hodiny. (úsmev) Nahrať Otec, hory a ja bol pre nás veľký míľnik, pretože vzniklo niečo oficiálne. Potom sme postupne dali dokopy sedem pesničiek. Aby sme mohli vydať album, rozhodli sme sa urobiť kampaň na StartLabe. Jednak to pre nás znamenalo, že ak bude úspešná, získame na neho peniaze, jednak to bolo dobrou motiváciou dokončiť album. Kampaň sa podarila a práca na albume s názvom Hory pomaly finišuje.

 

 

Prečo práve názov Hory?

Pavol: Má to hneď niekoľko rovín. Každá pieseň je pre nás horou, ktorú bolo treba zdolať. Zároveň aj veci, o ktorých spievame, sú akoby oblasti – hory, ktoré v živote prekonávame.

Samuel: Ďalšou rovinou je skutočnosť, že hory sú veľmi krásne, ale aj nebezpečné. Keď v nich človek nemá sprievodcu, môže sa tam stratiť. Dokonca môže aj zomrieť. Zároveň sú hory vysoké. Každý, kto chodí na túry, vie, čo všetko na to potrebuje a čo všetko to stojí… Koľkokrát má chuť to vzdať a otočiť sa.

 

 

Na albume bude aj zaujímavá pieseň Spoznaj vlastnú nahotu o človeku, ktorý sa volá Billy Crowd. Z textu vyplýva, že je to osoba, ktorá musí padnúť na dno, aby prijala Boha do svojho života. Je tento song inšpirovaný konkrétnou osobu?

Pavol: V čase, keď som tvoril túto pesničku, som robil v Častej – pomocného kuchára na detskom tábore. Neviem, či je to úplne o mne, možno sčasti, a sčasti je to o každom jednom z nás. Vytvoril som postavu Billyho Crowda, aby sa na nej ilustrovalo to, čo sa deje v našich životoch. Nikto nemôže prísť k Bohu bez toho, aby zistil, že je mizerný, že to sám „nedáva“, že ho potrebuje. Jednoducho, bez pokory sa k Bohu nedá dostať.

 

 

KEĎ JE EVANJELIUM ŽIVÉ, STAČÍ SPIEVAŤ O ŽIVOTE

Vždy ste mali v úmysle tvoriť hudbu s kresťanským textom?

Pavol: Všetci traja sme veriaci, takže to tak prirodzene plynie. Snažíme sa robiť také piesne, aby oslovovali aj sekulárnych ľudí. Podľa mňa, ak je niekto naozaj veriaci, tak sa to tam musí prejaviť. Keď je evanjelium živé, stačí spievať o živote. A to evanjelium sa tam dostane, lebo je do života vmiešané.

Samuel: Nerobíme worship, na to sú o dosť lepší a šikovnejší ľudia na Slovensku, ale snažíme sa hovoriť k ľuďom na pomedzí kresťanstva. Evanjelium chceme žiť, ale ho aj vkladať do hudby.

Dávid: Sme kresťania, viera v Boha je našou identitou, skladáme však aj piesne o rôznych témach z nášho života, napr. v mojom prípade láska k mojej žene Kike, v piesni Prokristinujem (v danej dobe ešte nevydaná pieseň).

 

Ktoré skupiny vás v tom inšpirujú?

Pavol: Z kresťanskej sféry Kings Kaleidoscope, Rivers and Robots. Kresťanská alternatíva. Veľakrát sú to len také individuálne výbuchy inšpirácií od rôznych autorov. Aspoň v mojom prípade to tak je.

Dávid: Dodal by som The Jungle, Harry Styles, Glass Animals, Damon Albarn (Gorillaz).

Samuel: A trochu možno aj Coldplay, 21 pilots, Imagine Dragons, Switchfoot, Relient K.

 

Čo je víziou TIGH?

Dávid: Víziou je robiť to, čo robíme, najlepšie ako vieme, tam kde sme a s tým, čo máme.

Pavol: Dali sme si také heslo – „Life is our way to home“ – Život je našou cestou domov. Všetko to, čo žijeme tu na zemi, smeruje do nebeského domova. Práve to nás motivuje tvoriť a rozprávať o tom Domove. Kým tam prídeme, chceme žiť plný život a chceme to rozprávať formou hudby.

Samuel: Robiť hudbu by malo pre nás zmysel aj vtedy, ak by to oslovilo čo i len jedného človeka. Baví nás to a je to niečo, v čom sa cítime dobre, v čom môžeme byť kreatívni, kde môžeme povedať niečo o sebe aj o Bohu.

 

Ak by si mal človek – poslucháč zapamätať z vašej tvorby iba jednu vetu, aká veta by to mala byť?

Pavol: Nevzdávaj sa a bojuj až do konca.

 

 

KEĎ SA ČLOVEK NEŽIVÍ HUDBOU, CÍTI VÄČŠIU SLOBODU

Tento rok ste začali aj koncertovať. Ako sa vám to páči?

Pavol: Náš hudobnícky život by som rozdelil do dvoch fáz. Mali sme prvú, v ktorej sme veci tvorili a album je jej vyvrcholením. Teraz prichádza druhá, kedy chceme to, čo sme vytvorili, zobrať a priniesť ľuďom naživo. Vyrástla v nás túžba a veríme, že je to riadené „zhora“. Akoby sme postupne do toho dorástli a teraz vidíme, že Pán Boh na to dáva čas a prostriedky. Veľmi sa z toho tešíme a napĺňa nás to po každej stránke.

Dávid: A živý kontakt s publikom je skvelý.

 

Aké sú vaše ďalšie plány?

Samuel: Keď vydáme album, ako po dobrom boji by sme to chceli osláviť. (úsmev) Budeme sa tešiť z toho, že sa to podarilo, a potom si sadneme a porozmýšľame, čo ďalej.

Pavol: Tiež chceme pripraviť jeden špeciálny singel. Traja ľudia si totiž vybrali v StartLabovej kampani ako odmenu, že si s nami môžu zaspievať. V takej pomyselnej zásuvke máme ešte veľmi veľa vecí, ktoré čakajú na rad. Ide o slovenské piesne, anglické piesne, aj vystúpenia. Chceli by sme zapojiť do našich vystúpení tanečníkov a pod. Naše posolstvo, ktoré chceme podať ľuďom, nie je len o hudbe, ale má to viac kanálov, ktoré sú k dispozícii a ktoré čakajú, aby sme cez ne hovorili svoje príbehy.

Dávid: Stotožňujem sa s chalanmi. (úsmev)

 

Samuel je doktorand, Dávid pracuje v rádiu a Pavol sa venuje grafickému a web dizajnu. Chceli by ste sa raz živiť hudbou?

Samuel: Ak by som si mohol vybrať, tak určite áno. Ale žijem v realite, takže momentálne to nie je možné.

Pavol: Som spokojný s tým, ako to je teraz. Zarábam si inak. A hoci by to bolo pekné, myslím si, že je na tom aj jedna veľmi dobrá vec. Človek nie je pod tlakom, že sa musí niekomu zapáčiť, aby zarobil. Cíti väčšiu slobodu a voľnosť. Teraz môžeme viac experimentovať, nemusíme niečo masovo produkovať. Keď sa tým človek živí, cíti tlak, koľko toho musí vydať. Páči sa nám, že aj keď tvorba ide pomalšie, tak to môžeme robiť slobodne a do hĺbky.

 

 

Snímky: DávidMathé