Ch. West: Ako ma antikoncepcia dostala mimo Cirkvi a potom naspäť do nej

Nemal som najmenšiu šancu predstaviť si, ako ďaleko to dotiahne môj blog na pomyselnom rebríčku obľúbenosti. Ale stalo sa. Vychádzal z presvedčenia, že nikdy nevyriešime problém potratov (a už tobôž nie celkovú kultúru smrti spolu so šíriacim sa chaosom zvaným „gender“), kým nevyriešime problém antikoncepcie. Z diskusie, ktorá nasledovala, bolo úplne jasné, že mnohí úprimní ľudia majú o tejto záležitosti množstvo úprimných otázok.

Autor: Christopher West

V nasledujúcich blogoch by som vám chcel porozprávať o svojej vlastnej ceste súvisiacej s problémom umelej regulácie počatia. Nad týmto dnešným som sa hádal s Bohom (a hádajte, kto zvíťazil). Možno, ak si vypočujete, čím som si prešiel a čo zmenilo moje srdce, vrhne to trochu svetla na daný problém aj pre iných ľudí.

Dovoľte, aby som sa s vami preniesol na začiatok roka 1987. Mal som sedemnásť a chodil som so svojou priateľkou už asi päť mesiacov. V jedno popoludnie mi zavolala, že jej rodičia budú v ten večer preč. Takže to mala byť „tá noc“. Cestou do ich domu som sa zastavil v drogérii a prvýkrát v živote som kúpil balík kondómov.

Keď som ich položil na pokladňu, niečo sa vo mne pohlo. Akosi som vedel, že sa chystám urobiť konkrétne rozhodnutie, ktorým sa odvrátim od Boha. Niežeby som bol do toho okamihu svätý alebo čo. Ak som vôbec mal nejaký vzťah s Bohom, visel doslova na vlásku. Ale tam, presne v tom čase, som si pri platení za kondómy uvedomil, že tento krehký vzťah ja sám pretrhávam. Svedomie na mňa kričalo: „Nerob to!“ No ja som naň zvrieskol, aby mlčalo, lebo ja si aj tak urobím po svojom.

 

 

Otázky: Čo si vy myslíte o mojej ceste? Prešli ste si aj vy takou nejakou? S ktorým cirkevným učením ste mali najväčšie problémy?

 

Napriek rozšírenému tvrdeniu, že použitie kondómu je „zodpovedné“, v mojom živote to spustilo množstvo nezodpovedných prejavov. Moje nečisté správanie ma dobehlo počas vysokoškolských rokov a nakoniec som musel pripustiť, že učenie Cirkvi o sexe je správne – s výnimkou otázky antikoncepcie. Vzdal som sa predmanželského sexu, ale veril som, že až sa raz ožením, mal by som mať prístup k sexu, kedy sa mi zachce a bez toho, aby som si robil starosti o výchovu pätnástich detí. Veď predsa aký je rozdiel medzi používaním antikoncepcie a prirodzeným plánovaním rodičovstva, ak obe bránia počatiu?

Čím viac som rástol v katolíckej viere, tým viac bola táto záležitosť pre mňa ozajstným kameňom úrazu. Jedným z poznávacích znakov katolíka má byť predsa to, že verí a vyznáva všetko, čo verí a vyznáva Cirkev. Tí, ktorí sa stanú katolíkmi neskôr v priebehu svojho života, musia túto vieru vyznať konkrétne a verejne. Naopak, tí, čo sú katolíkmi od narodenia, ľahko upadajú do pokryteckého vyberania si „hrozienok z koláča“. Vedel som, že ak sa nevyrovnám s týmto „mizerným“ učením, bolo by čestnejšie byť protestantom (veď už som protestoval proti učeniu Cirkvi – a to je predpoklad, aby ste boli „protestantom“, či nie?). Hľadal som teda odpovede.

Rozprával som sa s niekoľkými deformovanými kňazmi, ktorí ma ubezpečovali, že sa tým nemám trápiť, lebo Cirkev jedného dňa aj tak zmení túto svoju zastaranú teóriu. Hovoril som aj s katolíckymi pármi, ktoré som pokladal za oddané ich viere, a z rozhovoru vyplynulo, že ich pastier im dal požehnanie, aby sa nechali trvalo sterilizovať. Stále som však bol nespokojný, až som sa napokon dostal ku knihe zvanej Katolícka sexuálna etika (v origináli Catholic Sexual Ethics; pozn. prekl.). Po prvý raz som našiel niečo, kde sa jednak rozumne vysvetľovala náuka Cirkvi, no pomohlo mi to aj pochopiť históriu tohto problému.

 

 

Niečo vo mne sa zaťalo. Cirkev mi dokázala môj mylný názor už toľkokrát, že som nechcel ustúpiť z tejto svojej poslednej bašty. Bolo treba ešte viac štúdia, modlitby a pokory, aby mi šupiny naozaj padli z očí. Pýcha ustupuje ťažko.

Keď sa obzriem späť, udivuje ma, že tá istá sporná otázka, ktorá mi kedysi bránila vo vzťahu s Bohom (a Cirkvou), bola tiež cestou, ktorá ma priviedla nazad – a to úplne. Keď som toto učenie prijal, zmenilo to môj pohľad na všetko. Totiž, tu sa všetko láme, stretávame sa s dramatickým, hoci často neviditeľným konfliktom medzi silami dobra a zla, medzi zásadným rozhodnutím človeka milovať alebo nemilovať, vybrať si život alebo sa postaviť proti nemu. Postupne som zistil, že celá kresťanská predstava o tom, čo je to byť mužmi a ženami stvorenými na obraz Boží, stojí alebo padá na tomto bode… a s ňou aj civilizácia samotná.

Znie vám to podivne? Kedysi som si to myslel aj ja. No potom som sa začítal do dejín a do názorov niektorých významných mysliteľov z počiatku 20. storočia, ktorí predpovedali, čo sa stane, ak sa antikoncepcia stane normou.

Vo svojom ďalšom blogu sa o to s vami podelím.

 

Tento príspevok z blogu vychádza s láskavým dovolením The Cor Project.