Celibát neznamená automaticky zneužívanie mladistvých
Vo svete často počuť, že keby sa zrušil celibát, kňazi by už nezneužívali (nielen) mladistvých. No je to naozaj tak?
Viacerí odborníci aj štatistiky sa zhodujú v tom, že sexuálne zneužívanie maloletých sa deje úplne primárne v rodinách (rodič, príbuzný), potom nasledujú tréneri, učitelia a v malom percente sa to deje aj v náboženských komunitách.
Iste, to nie je dôvod zľahčovať skutočnosť zneužívania maloletých duchovnými autoritami a v Cirkvi, ide skôr o poukázanie na to, že medzi celibátom a sexuálnym zneužívaním sa nepreukázala súvislosť.
Hovoril o tom aj nedávny článok, ktorý priniesla Catholic News Agency. Píše sa v ňom: „Celibát nie je priamou príčinou sexuálneho zneužívania v Cirkvi. Rizikovým faktorom sa môže stať služba, ktorá sa zle žije,“ povedal jezuita Hans Zollner, ktorý sa venuje boju proti sexuálnemu zneužívaniu v Cirkvi.
Upozorňuje na to, že celibát sám osebe nevedie k zneužívaniu, preto nedáva zmysel ani argument, že ak by bol zrušený, tak by už v Katolíckej cirkvi nedochádzalo k žiadnemu zneužívaniu. „Sexuálne zneužívanie vzniká predovšetkým zo zneužitia moci,“ pokračuje Zollner. Poukazuje však aj na to, že aby kňaz a rehoľník mohol správne žiť svoj celibát, potrebuje ľudskú, duchovnú a pracovnú rovnováhu.
CELIBáT AKO DAR
Žitie celibátu je dar, ktorí kňazi prijímajú už pri diakonskej vysviacke alebo pri sľuboch v reholi. Nezriekajú sa pritom svojej sexuality, ale obetujú ju Bohu. Ak človek úprimne žije toto darovanie – hoci neraz zápasí, lebo sexualita človeku nie je sľubom čistoty ani celibátom odňatá –, nebude ju zneužívať voči slabším a tým, ktorým je duchovnou autoritou. Nezneužije svoju moc.
Výzvou je nepozerať sa na celibát len ako na niečo negatívne, ako na fakt, že muž sa zrieka manželstva a sexuálneho konania voči druhým osobám i voči sebe, ale ako na skutočnosť, že takýmto spôsobom kňaz doslova telesne nasleduje Krista, ktorému zveril svoj život. Súčasne má celibát aj svoj eschatologický rozmer – je predobrazom neba, kde sa ľudia „neženia ani nevydávajú“ (Mk 12, 25). Svetu, ktorý hlása domnelú slobodu a bezbrehé uctievanie a zbožštenie sexuality a svojho tela, celibát kričí: Sám Boh stačí! Sme viac ako len naše telo, máme aj dušu!
celibát integrovaný do duchovného života
Redemptorista Rastislav Dluhý hovorí: „Tí, ktorí majú a žijú dar celibátu, vedia svetu ukázať, že to Boh je prvý, on má prvenstvo. V milosti prežívané manželstvo chce tomuto svetu presvedčivo hlásať radostnú zvesť: Boh je verný! S Božou milosťou prežívaný celibát ľuďom oznamuje Boží primát: Boh má byť na tróne tvojho srdca. On má byť v centre. Ľudia žijúci v rôznych povolaniach sa navzájom potrebujú,“ vysvetľuje rehoľník svoje vnímanie daru celibátu a dodáva: „Často obyčajné stretnutie s rehoľnou sestrou, rehoľníkom či s kňazom vedie ľudí k zamysleniu sa: Je Boh na prvom mieste v mojom živote?“
Netreba pritom zabúdať ani na to, že sexualita je darom, ako to krásne ukázal vo svojej Teológii tela aj svätý pápež Ján Pavol II. Je našou súčasťou, ale nemôžeme osobu zužovať len na sexuálne prežívanie – sme jednota tela, duše, Ducha, zároveň chrám Ducha Svätého, nie sme len tým, čo nám hovoria naše pudy. Súčasne sme všetci – tí, ktorí žijú v celibáte či panenstve, ale aj v manželstve alebo sú slobodní – sebaovládaním povolaní panovať nad svojím telom, lebo kto sa ovláda, je pánom seba samého, ako píše Katechizmus Katolíckej cirkvi.
Toto je iste aj výzvou formácie v kňazských seminároch či rehoľných domoch, aby budúci kňazi nevnímali celibát, respektíve sľub čistoty len ako niečo, čo im niečo zakazuje, niečo, čoho sa musia zrieknuť, ale ako láskyplnú obetu pre službu Bohu, Cirkvi a ľuďom a zároveň nasledovanie Ježiša Krista. Hovorí o tom aj Kongregácia pre katolícku výchovu v Smernici pre formáciu ku kňazskému celibátu: „Celibát je možný iba tomu, kto ho integroval do svojho duchovného života.“
Pretože ak budú do kňazskej služby vstupovať muži, ktorí svoju sexualitu nepopierajú, ale darujú, nasledujúc Ženícha – Ježiša –, budeme vo svete stále viac vidieť ovocie tejto darujúcej sa lásky, ktorou chce Kristus naplniť svoju Cirkev. A isté je, že tieto plody vidno v hojnej miere aj dnes.