Bývalá pornoherečka Johanka: To, že si užívame, je klamstvo

Takmer päť rokov natáčala porno. Zničená psychicky i fyzicky z tejto brandže odišla a hľadala Boha. Boh si ju našiel a dnes nemá problém hovoriť, čo prežila a čo sa jej zdá dôležité pre pornoherečky či mužov závislých na pornografii. Bývalá pornoherečka, dnes kresťanka, mama a mladá žena plná radosti. Johanka.

Robíme spolu rozhovor o ťažkej téme, súhlasili ste aj s fotením. Prečo chcete ísť s kožou na trh?

Vnímam to tak, že je potrebné hovoriť o porne. Dnes sa berie ako normálne, že dvaja spolu idú do hotela, že existujú náhodné vzťahy. Najmä v nekresťanských kruhoch. Mladí majú pocit, že sa môžu vyspať s kýmkoľvek a je v poriadku každý týždeň zbaliť iné dievča. Je potrebné otvárať tieto témy a nebáť sa pýtať: Čo pornografia robí s ľuďmi? Ako pôsobí na mozog? Čo robí s psychikou človeka?

 

Aká je odpoveď?

Z pornografie sa dá vytvoriť skutočná závislosť. Ako keď napríklad pijete alkohol, vzniká závislosť na návykovej látke. Pri sledovaní pornografie vzniká hormón dopamín, ktorý vytvára pocit šťastia, a človek je na tom pocite závislý. Dávky musíte neprestajne zvyšovať, pozerať porno stále častejšie alebo si vyhľadávať čoraz intenzívnejší obsah. Prestane vám stačiť ľahké porno, vyhľadávate viac brutality. Človeka to začne obmedzovať, začína sa strániť svojho okolia a dostáva sa do izolácie. Rovnako ako keď ste závislý napríklad na automatoch. Strácate sebavedomie, nemáte potrebu nadväzovať vzťahy.

 

PORNOHEREČKY SI NEVÁŽIA SAMY SEBA

Je pri tejto „kariére“ dôležité rodinné pozadie?

Vždy to nejako vyplýva z toho, ako človek vníma sám seba a tiež z akých rodinných pomerov pochádza. Dievčatá, ktoré účinkujú v porne, majú vždy problém, nikdy nie sú zdravé a sebavedomé. Možno sa tak tvária alebo si to nechcú priznať. Každý si však nasadzuje nejakú masku. Často to súvisí s tým, že veľa dievčat je zneužívaných. Mnohé si nevážia samy seba, nepoznajú svoju hodnotu.

 

Ako to bolo u vás?

Keď som sa narodila, moji rodičia boli veľmi mladí. Mama mala šestnásť rokov a otec sedemnásť, v podstate boli ešte deti. Nebolo to zázemie, aké človek potrebuje pre rast. Vyrastala som bez otca. Myslím, že je tiež problém, že dievčatá vyrastajú v rozvrátených rodinách, mnohé nemajú otca alebo s ním nemajú dobrý vzťah. Nepoznajú svoju vlastnú hodnotu. Otec výrazne určuje hodnotu dievčaťa, jeho prijatie a to, aby si vážilo samo seba. Aby vedelo, že nie každý sa ho môže dotýkať, ako chce.

Preto vnímam ako potrebné chodiť do škôl a otvárať týmto dievčatám oči. Upozorňovať ich a podporovať v tom, aby hľadali svoju cestu. Možno sú v zúfalej situácii a nemajú peniaze, ale robiť v porne nie je cesta. Natočíte jeden film a dostanete desať až pätnásťtisíc českých korún a myslíte si, že vám to vo vašej situácii pomôže. Urobíte to raz a rýchlo sa chytíte do pasce, ako promptne sa dajú zarobiť peniaze znova. Nanovo chcete zarobiť a ešte raz zarobiť. Nikdy sa to neskončí pri jednom filme a pri jednej skúsenosti. Keď do toho vstúpite, lapí vás to. Cesta odtiaľ vôbec nie je jednoduchá.

 

U vás to tiež boli peniaze?

Viac-menej áno, chcela som sa osamostatniť. Odišla som z Brna do Prahy, mala som dvadsať rokov, pracovala som klasicky v parfumérii. Chytila som sa partie, s ktorou som začala chodiť na párty, a mali sme divoký život. A veľa sme „pařili“, bol to drahý život v Prahe. Bola som sklamaná zo života a zo vzťahu, vôbec som nemala sebavedomie a neprijímala som sa.

Tak som sa po zlej skúsenosti zo vzťahu, v ktorom ma partner podvádzal, rozhodla, že skúsim chat. Takto začína väčšina dievčat, pretože si myslia, že sa to nikto nedozvie, lebo sú skryté v miestnosti a nie je tam žiadny kontakt. No práve tam stratíte zábrany a hanbu, keďže sa odhaľujete. Ak nemáte zábrany byť pred niekým nahá, je to už krok k ďalším veciam.

Napríklad nafotiť nejaké fotky, natáčať. Ponuky začnú postupne prichádzať, stretávate sa s inými dievčatami a tie vám začnú dávať ďalšie kontakty. Rozbehne sa kolotoč ponúk. Na začiatku sa k vám správajú veľmi milo, robia z vás modelku a princeznú a tie dievčatá vidia, že sa o ne niekto stará a má o ne záujem, že budú hviezdy. Je to však mylná predstava.

 

Je prostredie pornobiznisu vypočítavé?

Určite. Každému ide iba o peniaze. Ste produkt na výrobu peňazí, určite to nie je o tom, že by vám chcel niekto pomôcť.

 

 

V ČASE INTERNETU NEMÁTE ŠANCU ROBIŤ TO TAJNE

V jednej prednáške ste spomenuli, že ide akoby o slučku, ktorá sa pomaly sťahuje. Aj u vás to tak bolo?

Na začiatku ste očarení. Omámia vás peniaze a môžete si dovoliť veci, ktoré ste si predtým dovoliť nemohli. Ja som veľa cestovala – mnohé dievčatá cestujú. Zaplatia vám cestu, ste napríklad štrnásť dní pri mori. Veľmi si ho neužijete, lebo ste zamknutí v nejakej vile a pustia vás opaľovať sa k bazénu len preto, aby ste chytili bronz na natáčanie. Je to však zlatá klietka. Máte pocit, že si užívate, no ste malý otrok.

Musíte poslúchať ich pokyny, nie je to o žiadnej slobode. Ak niekam idete a letíte napríklad tisíc kilometrov, nemáte pri sebe pasy, musíte ich odovzdať a robiť to, čo od vás chcú. Ak nechcete, nemáte veľa možností protestovať. Tam nastupuje manipulácia.

 

Uvedomujú si dievčatá, že s nimi manipulujú?

Ja som si to uvedomovala postupne. Najprv vás omámia peniaze, no časom si začnete uvedomovať, že viac strácate, ako získavate. Začínate prichádzať o vzťahy a priateľstvá. Začína vás to sťahovať dole, zistíte, že ste sa dostali niekam, kam ste nechceli. Začnete sa za to hanbiť. Máloktoré dievča ide do porna s tým, že chce byť slávne. Skôr to robia tajne a majú pocit, že sa o tom nikto nedozvie. Keď som robila v tejto brandži, internet nebol v takom rozmachu ako dnes, mysleli sme si, že sa to nik nedozvie. Do Čiech prichádzali produkcie z Ameriky a ubezpečovali nás, že všetko pôjde do zahraničia a k nám sa nič nedostane. Samozrejme, neskôr sa sem všetko dostalo. A teraz, v dobe internetu, nemáte šancu.

 

Sú prípady dievčat, ktoré boli hrdé na to, čo robia?

Určite áno, mali pocit, že si na tom budujú svoju kariéru a osobný život, že budú pornohviezdy a slávne. Stále je to však iba maska, to dievča si neváži samo seba a na tomto si postavilo imidž.

 

Nie je účinkovanie v porne obmedzené do nejakého veku? Neexistuje tam dôchodok?

Myslím si, že sa to dá robiť maximálne päť rokov, ak je to dlhšie, ide o zúfalstvo. Dievča nevie, do čoho iného by sa pustilo, už je takto chytené. Mnohé dievčatá, o ktoré nie je záujem pri natáčaní, začnú robiť napríklad prostitútky alebo ostanú zapojené do obchodovania so ženami.

 

 

ĽUDIA SÚ VĎAČNÍ, ŽE O TOM HOVORÍ NIEKTO, KTO V TOM BOL

S pornom ste sa rozhodli skončiť a založiť v Česku organizáciu Porno je lož (na Slovensku existuje pod rovnakým názvom). Prečo názov, ktorý hovorí, že ide o klamstvo?

Chce poukázať na to, že to, čo vidieť na obrazovke, nie je realita. Keď sa na tie scény pozeráte, mnohí si myslia, že tak by mal vyzerať sex v reálnom živote. Je to však klamstvo. Na scéne sa objavujú drogy a alkohol, aby to tí ľudia boli vôbec schopní robiť. Ženy sa dostanú do stavu mimo reality, aby tie veci vôbec dokázali natočiť.

Druhá vec je tá, že si to tam nikto neužíva. Aj muži bývajú nadopovaní rôznymi prípravkami, aby boli schopní proces vydržať až do konca. Sú to niekoľkohodinové scény a je to fyzicky veľmi náročné. Ženy myslia na niečo úplne iné. Je to tak, že sa niečo natočí na kameru, stopne sa to, idete si oddýchnuť, zapáliť alebo si dáte ďalšieho panáka. Potom si upravíte tvár, aby ste vyzerali zdravo, a všetko pokračuje, nahodíte slastný výraz, aby sa to dalo použiť. Nič v tom nie je realita. Preto ten názov, lebo tam nejde o pravdivé situácie.

 

Keď chodíte prednášať, sú aj ľudia, ktorými táto skutočnosť nepohne?

Ľudia na prednáškach sú najmä vďační, že môžu veci počuť od niekoho, kto v tom bol. Málokto má takú príležitosť. Môžu klásť rôzne otázky a ja na ne odpovedám. Myslím, že im to dosť otvára oči. Keď začnem hovoriť o tom, ako sú tam ženy ponižované, čo tieto dievčatá prežívajú, ako šliapu samy po sebe a zničené odchádzajú z tohto biznisu závislé na drogách a alkohole, začne to ľuďom otvárať oči a začnú sa na tento biznis pozerať inak.

Keď na prednáškach hovorím svoje svedectvo, poviem aj to, čo porno spôsobuje v ich životoch, keď ho sledujú. Je to malé semienko, ktoré v nich môže rásť. Možno o tom budú premýšľať, či majú dobré vzťahy, či sú schopní nadviazať kontakt so ženou a iné kamarátske vzťahy, či nemajú problémy v rodine alebo psychické problémy.

 

Je ťažké rozprávať o pornografii?

Je prirodzené, že sexualita spôsobuje hanbu alebo ostych. O pornografii sa mnohí vôbec boja hovoriť alebo sa tvária, že neexistuje. V mnohých cirkvách sa tvária, že táto téma nie je. Je však známy fakt, že práve tam je mnoho ľudí závislých na porne a že je to problém aj tam. Je to satanovo územie, pretože kým to nevyjde na svetlo, satan sa môže rozširovať.

Počas prednášok niekde cítim, že mám otvorené dvere, inde o tom vôbec nechcú hovoriť a vtedy si poviem, že tam je najväčší problém. No Pán Boh pomaly otvára srdcia a ja mám na srdci založiť organizáciu Porno je lož v Česku. Česká republika je veľmoc v natáčaní pornografie, sme v rebríčku v prvej desiatke. Veľmi veľa žien je u nás do toho zamotaných.

 

 

JE TO NAJMÄ O OTCOCH A RODIČOCH

Poznáte ženy, ktoré majú podobný príbeh ako vy?

Poznám ženy, ktoré s tým skončili, no nepoznám nikoho, kto by sa obrátil k Bohu a zmenil svoj život. Nikoho takého nepoznám ani na Slovensku. Zatiaľ to vnímam tak, že som trochu priekopník, že musím túto cestu pre ostatných vytvoriť.

Mám kamarátku, ktorá bola v rovnakej brandži a bývame blízko seba, už dlhšie to však nerobí. Ukončili sme to približne v rovnakom čase. Je však poznať, že ona nemá za sebou žiadnu zmenu, nespoznala nič nové, iba sa v živote zmieta. Ťahá ju to dole, je to maminka s dieťaťom, samoživiteľka, a nedávno mala tendenciu vrátiť sa späť. Vynadala som jej, že si neváži samu seba a že predsa nechce, aby nad ňou znova niekto slintal. Povedala som jej to na rovinu a ona sa rozplakala. Stále nepozná svoju hodnotu, stále sa musí ukazovať a obnažovať. Potrebuje, aby ju niekto ocenil, a pritom je to veľmi šikovná žena.

 

Čo je pre tieto ženy najdôležitejšie? Aby si vážili samy seba?

Určite. Myslím si, že je to, ako som už hovorila, najmä o otcoch a rodičoch. Aby boli chlapci sebavedomí, aby boli žene oporou, aby ju chránili. Keď to ženy nemajú, hľadajú kohokoľvek, kto sa o ne bude starať. Aj u mňa to bolo akoby obrátené, necítila som oporu, všetkých chlapov som živila ja. Ja som im robila maminku a chcela som si niečo dokázať. Bola som aj sklamaná, tak som do toho biznisu vstúpila.

 

Kedy prišiel ten zlom, že s tým chcete skončiť?

Malo to priebeh. Pracovala som v pornobiznise asi štyri a pol roka. Posledný rok som premýšľala nad tým, že chcem prestať. Počas toho, ako som natáčala, som mala vzťah. Vôbec nefungoval, nevedeli sme sa rozísť, stále sme sa rozchádzali a schádzali. No tie štyri roky sme boli spolu. Vedela som však, že v takejto brandži nemôžem mať normálny vzťah. Partnerovi to, samozrejme, prekážalo, neustále sme sa hádali a on si spriaznenú dušu našiel inde.

Skončila som s natáčaním a nevedela som, čo ďalej. Problémom sa stal príjem. Priateľ bol rok bez práce, celý ten čas som nás ťahala, aj drahý nájom v Prahe. Začala som robiť inde a nedokázali sme to všetko platiť. Okrem toho som si nevedela predstaviť, čo budem robiť v živote ďalej, lebo som mala pošliapané sebavedomie. Napríklad, čo mám hovoriť ľudom a čo si napísať do životopisu, keď tam mám päť rokov medzeru? Vymýšľala som si a dostala som sa do pasce klamstiev. Bála som sa, že sa to niekto dozvie.

 

Presviedčali vás, aby ste neprestali natáčať?

Ani nie. Občas ešte zavolali, ale všetko som odmietala. Psychicky som na tom bola zle, vzťah nefungoval, život išiel dolu vodou. Fajčili sme marihuanu, bola som veľmi chudá. Ocitla som sa pod tlakom a všetko sa rúcalo. Plakala som, že už nevládzem a že to bude už posledné natáčanie.

Našla som si prácu v parfumérii, presťahovala sa do lacnejšieho bytu a zrazu som ostala sama bez všetkých priateľov a začala som hľadať duchovnú cestu. Vždy som verila, že Boh je, ale bolo to iba sprostredkované. Nemodlila som sa, veľa som sa zaberala okultizmom, vykladaním kariet a rôznymi filozofiami. Potom som hľadala pokoj vo východných veciach, v hinduizme. Našla som si hinduistického učiteľa, čítala som veľa knižiek a veľa čerpala. Bolo to dobré obdobie, keď som sa veľmi upokojila. No stále som to celé nezvládala.

 

 

KĽAČALA SOM NA KOLENÁCH A PLAKALA

Čo nasledovalo?

Pracovala som v parfumérii a zverila som sa majiteľke, čo prežívam, že som na tom zle a nezvládam život. Lepili sa na mňa jogíni, rôzni sektári, muž, ktorý zneužíval ženy (a len teraz nedávno ho chytili na Filipínach).

Potom som narazila na nejakého liečiteľa. Tá pani mi povedala svoj príbeh, bola herečka a uverila, rozprávala mi o Bohu. Bol to zlom, dotklo sa ma to a ja som uverila, že toto je ono. Prišla som domov a na internete začala hľadať všetky možné informácie o Bohu, čítala som svedectvá. Veľmi ma to oslovilo. Kľakla som si na kolená a plakala som a plakala. A prichádzal ten pokoj a ja som nevedela, čo to je. Vrátila som sa domov do Brna, dva roky som bývala u babičky. Potom som si našla prácu v kresťanskom prostredí, našla vlastné spoločenstvo a všetko začalo do seba zapadať.

 

Prišli aj ťažšie chvíle?

Určite, psychiku som ešte nemala v poriadku. Tak veľmi sa mi zmenil pohľad na svet, až som nevedela, čo s tým. Videla som, čo všetko zlé som v živote robila, a zrazu som chcela žiť kresťanský život, bola som z toho zmätená.

Žila som medzi kresťanmi, no prišiel čas, že som sa musela vrátiť medzi ľudí. Začala som robiť normálnu prácu, navrhovať skrine. Robila som s kolegami a zrazu sa to medzi nich dostalo. Videla som, že si niečo medzi sebou šuškajú a čosi riešia. Až kamarátka mi prišla povedať, že medzi nimi koluje nejaká moja videokazeta… a vy zrazu viete, že s tým musíte bojovať.

Neskôr som zažila aj nepochopenie a neprijatie v cirkevnom zbore, tak som odtiaľ odišla. Od Boha som však neodišla, potrebovala som sa vzdialiť od ľudí. Potrebovala som aj normálny vzťah. Mala som ho s neveriacim partnerom, ktorý nás opustil a ostali sme s dcérou samy, lebo to nedopadlo dobre. Vnímam však, že aj tento krok ma veľmi posunul. Keďže mám dieťa, musela som sa k mnohým veciam postaviť čelom. Predtým som nebola schopná bojovať a presadiť sa vo svete. Tým, že som začala byť mamou, Pán Boh mi v tejto veci veľmi pomohol.

 

Môžete dnes povedať, že ste za všetko – počnúc natáčaním, končiac trpkými udalosťami s partnermi – vďačná?

Myslím, že hej, že som to spracovala. Začínam chápať svoju identitu a to, čo odo mňa Boh chce. Pomaly idem po tejto ceste.

Neľutujem to. Mala som, samozrejme, problém, že pôjdem po ulici a niekto ma spozná. Ľudia ma stále vnímajú ako pornoherečku. Dnes som slobodná hovoriť o tom. Stretla som napríklad známeho muža, ktorý bude mať štyridsať rokov. Poznáme sa odmalička a on zrazu vytiahol túto tému. Stála som tam s pokojom a hovorila mu, že robím prednášky. Úplne sa obrátila reč na moju stranu a videla som, že má s tým problém, že je závislý. A zrazu som vnímala tú Božiu milosť, že mi o tom začal hovoriť a nebál sa túto tému otvoriť. Vôbec som sa nehanbila, ani sa necítila trápne. Práve naopak, on sa mi ospravedlňoval, že s tým začal. Ja už som v tom slobodná.

 

V BIBLII MÁM NAJRADŠEJ IZAIÁŠA

Existuje nejaký odkaz, čo by ste adresovali mužom, ktorí sú závislí na pornografii?

Ak budú sledovať porno, nenájdu si reálnu partnerku, a ak ju majú, určite sa im tým neupevní vzťah, ani si nezlepšia svoj sexuálny výkon. Bude ich to sťahovať dole. Vôbec to nie je niečo, čo im zlepší sexuálny život. Počula som, že u nás sexuológ Radim Uzel odporúčal, aby partneri pozerali porno, že to spestrí vzťah, no nesúhlasím s tým. Je to podľa mňa celé naopak, škodí to. Partner sa pri milovaní nesústredí na partnerku, partnerka je tam ako nástroj aktu a stráca sebavedomie. Ja sama som sa cítila ponížená, keď môj partner sledoval porno, pretože som vedela, že mu nestačím. Určite to nikomu neprinesie do života nič dobré.

Muži by sa mali zamerať na to, čo z nich urobí mužov, porno to určite nie je. Mali by posilňovať svoju vôľu, učiť sa ovládať.

 

Čo najviac zaujíma ľudí na prednáškach?

Väčšinou sa pýtajú na peniaze, koľko sa dá zarobiť. A či si pri tom užívame. Nepovedala som však ešte o jednej veci ohľadom užívania si. V tejto brandži je obrovské riziko chorôb, nakaziť sa môžete pri každom natáčaní. Je to obrovský stresový faktor. Nikto si neuvedomuje, že tieto ženy a všetci, ktorí natáčajú, prežívajú veľký stres, aby niečo nechytili. Samozrejme, veľa ľudí sa nakazí.

 

Aj vy ste sa báli?

Každý mesiac. Každý mesiac musíte absolvovať základné testy na základné choroby. Tie testy vám však nič nepovedia, lebo sa môžete nakaziť nasledujúci deň a veľa chorôb sa prejaví až po určitom čase. Je to tak trochu klamstvo, aby vás upokojili. A nehľadiac na to, že všetko sa dá sfalšovať. Kvapavka je na dennom poriadku, prenáša sa denne.

 

Máte obľúbenú pasáž z Biblie?

Veľmi rada čítam Izaiáša. Je tam veľmi veľa mojich obľúbených veršov, ktoré sa ku mne prihovárajú. Mám rada napríklad verš: “Veď ako opustenú ženu a duchom skleslú povolal ťa Pán. Nuž či môže byť zavrhnutá žena mladosti? – hovorí tvoj Boh.” (Iz 54, 6). Izaiáša mám najradšej, čítam ho od obrátenia.

Fotografie: Mária Jakušová