Byť dobrou svokrou znamená stratiť predstavy, aký má byť zať/nevesta a milovať

Nie každá svokra je ako starozákonná Noemi, od ktorej sa nevesty nevedeli odtrhnúť. Nájsť dobrú svokru nie je jednoduché ani medzi našimi „svätými“ dušami. Ale ak takú ženu do rozhovoru odporučí jej zať s najlepšími hodnoteniami, asi stojí za to ju „preveriť“. A tak sme si recept na tento perfektný rodinný vzťah vypýtali od Ľubice Piknovej (55) z Bratislavy.

 

NECHCELA SOM BYŤ SVOKROU, KTORÁ JE DOBRÁ, KEĎ JE ĎALEKO

 

Ste svokrou. Mali ste nejaké predstavy o tejto „stavovskej pozícii“?

Mám len dve deti, tešila som sa, že sa rodina rozšíri o ďalšieho člena. Vedela som, že sa chcem vyvarovať chýb, ktoré som videla v iných rodinách. A tiež som nechcela byť svokrou, ktorá je najlepšia vtedy, keď je ďaleko.

 

Človek zažije kadečo: akú svokru ste mali vy?

Po svadbe sme bývali u svokrovcov v trojizbovom byte dva a pol roka. Manželova matka tam bola doma, tak som sa snažila prispôsobiť chodu jej domácnosti a zaužívaným pravidlám. Nejaké menšie problémy sme mali, až keď sme sa odsťahovali. Ale vždy sa to dalo do poriadku. Aj vďaka manželovi, ktorý mal racionálny a niekedy možno až kritický postoj voči svojim rodičom. Musím povedať, že moja svokra bola tolerantná a rešpektovala naše rozhodnutia.

 

Od čoho sa odvíjali vaše ideály, ako sa správať k niekomu, kto sa stane manželom vášho dieťaťa?

Od narodenia mojich detí sa modlím za správnu voľbu životného povolania a životných partnerov. Snažím sa hľadať Božiu vôľu cez modlitbu, sviatosti, Sväté písmo a učenie Cirkvi. Ideálom je pre mňa Ježiš a jeho obetavá láska až po smrť. Kedykoľvek sa s ním porovnám, vždy mám rezervy a to ma vedie k pokore, vytrvalosti a trpezlivosti. Vo výchove vlastných detí som sa snažila postupne budovať ich zodpovednosť za vlastné konanie a dávať im osobnú slobodu. A budúci partneri mojich detí sú pre mňa hotovými ľuďmi s vlastnou minulosťou. Môžem ich len prijať a rešpektovať.

 

PROSÍM O MÚDROSŤ, TRPEZLIVOSŤ A LÁSKU

 

Ide to vždy jednoducho a prirodzene?

Nie. Mám aj svoje skúsenosti a ľudské predstavy, ktoré nie vždy súhlasia s tým, čo mladí robia. Ale som skôr racionálny typ človeka, takže sa snažím emócie usmerniť a v modlitbe svoj rozum a city odovzdávať Bohu. Prosím vždy Pána o múdrosť, trpezlivosť a lásku.

 

Čo musíte vy ako svokra inak robiť, hovoriť, vidieť?

Záleží mi na ich šťastí a veľmi trpím, keď trpia oni. Ale tiež si uvedomujem, že každá rodina je iná, má svoje špecifiká a svoju intimitu. Do všetkého nikdy nebudem (a ani nechcem) vidieť, a preto mám len poradný hlas. Ich rozhodnutia musím rešpektovať aj vtedy, keď s nimi celkom nesúhlasím. Môžem sa len modliť za to, aby sa správne rozhodli. A pristupovať k nim s patričnou úctou a skôr ako partner, nie ako „patent na rozum“.

 

Človek niekedy chce predsa len pomôcť. Použili ste niekedy tento či iný argument na presviedčanie či tlak voči mladým?

Chcem pomôcť vždy. (smiech) Snažím sa preto vycítiť, kedy je to vhodné, ale najmä aký spôsob vyhovuje mladým. Nesnažím sa tlačiť ani presviedčať. Avšak sme spolu veľmi často a ani ja nie som dokonalá svokra. Takže iste sa vyskytli aj situácie, keď som ich svojím správaním zranila. To by však museli povedať oni.

 

Ako sa teda dívate na svoju dcéru a jej zaťa?

Stvoril ich Boh, chcel ich na tomto svete, miluje ich takých, akí sú. Takže sa na nich dívam s veľkou láskou a úctou. Ale aj ľudsky ich mám veľmi rada, lebo sú dobrí a veľmi sa snažia žiť podľa evanjelia. Boria sa s ťažkosťami a veľa si vytrpeli, ale Boh ich požehnáva za ich vernosť.

 

MOJOU ÚLOHOU JE VIAC SA ZA NICH MODLIŤ, AKO SA DO NICH STARAŤ

 

Mladí sa najviac sťažujú na to, ako sa im svokra mieša do ich spôsobu života. Vám tiež možno niekedy vlasy z nich stoja dupkom. Ako si nezarúbať k nim cestu?

Mne sa hovorí ľahko, lebo mám dobré deti. (smiech) Rešpekt, úcta, komunikácia a odpustenie sú cestou k úspechu. Lenže nie všade to funguje. V niektorých prípadoch sa už neprijatím nového člena do rodiny začína boj. Svokra by mala v prvom rade prijať svojho zaťa (nevestu) a nemať žiadne predstavy o tom, aký/aká má byť. Riešením každej situácie je modlitba, v ktorej odovzdám Bohu svoje predstavy a plány. Tiež môžem za mladých obetovať svoje starosti, malé i veľké bolesti a pôst. A keď sa vyskytne konflikt, čím skôr sa snažiť o zmierenie a odpustenie.

 

Jeden extrém je svokra, ktorá do všetkého strká nos, druhý taká, ktorá ani deti nepostráži. Vy to robíte ako?

Zlatá je stredná cesta. Mám svoje životné heslo: Vždy je na prvom mieste človek.  A ešte iné heslo: Nikdy nepoviem „nedá sa to“. Keď sa to premení na drobné, tak sa snažím uprednostniť službu rodine a ľuďom pred inými činnosťami. Keď napríklad dcéra potrebuje postrážiť deti, tak nemyslím na to, že mám vo vlastnom dome horu neožehlenej bielizne alebo som sa chcela stretnúť s kamarátkou. To spravím, keď bude na to čas. Vždy sú činnosti, ktoré môžu počkať, ale keď treba niečo spraviť pre dobro blížneho, vždy sa čas a spôsob nájde.

Snažila som sa vo výchove svojich detí o to, aby vládla medzi nami úprimnosť. Takže dcéra nemá problém na rovinu poprosiť o pomoc a ja nemám problém povedať „nie“, keď naozaj nemôžem. To, čo naozaj nemám rada, je formalizmus, keď človek musí namáhavo pátrať po tom, čo tomu druhému vyhovuje a keď sa urazí kvôli maličkosti.

Ďalšia dôležitá vec je diskrétnosť a udržanie dôvery. Keď sa mi deti (alebo aj zať) s niečím zdôveria, je to „ako v hrobe“ a nikdy to nepoužijem proti druhému. Odovzdám to zase v modlitbe a viem, že tam je to v najlepších rukách.

 

DOBRÁ SVOKRA SA RODÍ PRESTRIHNUTÍM PUPOČNEJ ŠNÚRY S DIEŤAŤOM PO SVADBE

 

Čo je podľa vás najdôležitejšou úlohou svokry, teda druhej „získanej“ mamy?

Čiastočne to zahŕňa slovo „mama“ vo vašej otázke. Mama je len jedna. Avšak to platí pre dieťa. Je ťažké prijať za mamu cudziu osobu. Ale do materinského srdca sa zmestí oveľa viac ľudí, ako len jej vlastné deti. A teda svokra by mala byť mamou pre svojich zaťov a nevesty, ale neočakávať, že oni budú chcieť byť ako jej deti. Mama má byť navyše múdra a nechať svojim deťom slobodu dýchať a žiť.

 

Asi najviac pikantných vtipov je o Rómoch, blondínkach a svokrách. Dá sa to zmeniť?

Vtipy sú väčšinou reakciou spoločnosti na určité javy. Žiaľ, poznám viacero prípadov, keď svokra doslova rozbila manželstvo, lebo nedokázala prestrihnúť pupočnú šnúru so svojím dieťaťom. Kým sa toto bude stávať, vtipy o svokrách budú stále aktuálne.

 

Takže: ako sa stať dobrou mamou pre svojho (možno budúceho) privydatého/priženeného dieťaťa?

Zo skúsenosti viem, že medzi nevestami/zaťmi a svokrami boli často napäté vzťahy, ale vydržali, lebo tam bola skutočná kresťanská láska aspoň z jednej strany. Každá žena, ktorá vychovala vlastné deti, veľmi dobre vie, čo je obeta, sebazaprenie a odpustenie. Ak to dokázala so svojimi deťmi, dokáže to aj s ich partnermi. Hovorí sa, že vždy krok vpred vo vzťahu urobí ten, kto má viac lásky. Možno to znie ako klišé a bolo to už toľkokrát povedané a napísané, ale to, čo robí všeobecne človeka dobrým, je neustály rast v láske. A platí to aj pre budúce svokry. (smiech)