Ako by sa zachoval Ježiš? (3): Dať či nedať almužnu?

Ako by sa zachoval Ježiš? (3): Dať či nedať almužnu?

Stala sa vám už situácia, keď ste na parkovisku pri supermarkete nakladali svoj nákup do kufra auta a niekto vás požiadal o drobné z košíka? Dá sa povedať, že takéto okolnosti sú bežnou súčasťou života. Žobráci sa často zdržiavajú na verejných miestach, kde je predpoklad väčšieho pohybu ľudí, ako sú námestia, stanice verejnej dopravy a v neposlednom rade vchody do obchodov a kostolov. Pre mnohých býva stret so žobrákmi nepríjemný a stresujúci, a to hlavne v prípadoch, ak sú dotieraví či podgurážení. Naše zmysly sú jednoducho nastavené tak, aby na takéto podnety reagovali obrannou funkciou. V mnohých prípadoch sa však v nás pohýna svedomie a chceme takýmto ľuďom pomôcť. Ako, komu a koľko? V ďalšej časti seriálu Ako by sa zachoval Ježiš budeme hľadať odpoveď práve na tieto otázky.

V Lukášovom evanjeliu Ježiš hovorí: Dávajte a dajú vám: mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú vám dajú do lona. Lebo akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám (Lk 6, 38). Faktom je, že dávanie almužny patrí medzi skutky telesného milosrdenstva. Zároveň ide o jedno z hlavných svedectiev bratskej lásky, ktorá sa páči Bohu. Nie je však v našich silách pomôcť všetkým. Svet predsa už spasil Ježiš. Ako teda postupovať v konkrétnych prípadoch? Zamýšľa sa jezuita, páter Ján Benkovský.

„Najdôležitejšiu vec v takýchto prípadoch zohráva duchovné rozlišovanie. Nejde pritom o privilégium svätých alebo výnimočných kresťanov. Každý kresťan je pozvaný, aby rozlišoval, a týka sa to aj dávania almužny. Cieľom tohto daru je, aby sa našla Božia vôľa – to čo je dobré, milé a dokonalé. Hľadať to lepšie, ako o tom hovorí sv. Pavol v liste Filipanom: A modlím sa za to, aby vaša láska čoraz viac rástla v pravom poznaní a vo všestrannom chápaní, aby ste vedeli rozoznať, čo je lepšie… (porov. Flp 1, 9-10)“

LÁSKA K BLÍŽNEMU

„Rozlíšiť to lepšie a vždy vo vzťahu k hlbokej skúsenosti lásky. Skúsenosti, ktorá nepochádza od človeka, ale má svoj základ a pôvod v Bohu a je nasmerovaná k láske k bratom a sestrám. Práve skúsenosť takejto lásky, ktorá vychádza zo srdca veriaceho, vedie k tomu, aby sme boli schopní objaviť to, čo musíme urobiť v konkrétnej situácii, napríklad vtedy, keď máme rozlíšiť, či dať alebo nedať niekomu almužnu. Sv. Ignác z Loyoly hovorí, že pri rozdeľovaní almužny je v prvom rade dôležité, aby láska, ktorá nás pohýna a vedie nás k darovaniu almužny, pochádzala zhora, od lásky Boha, nášho Pána.

Hlavným kritériom rozdeľovania almužny nie je pre kresťana ľudská solidarita ani filantropia, ale nadprirodzená láska a dokonalosť v službe na väčšie oslávenie Boha. Preto je dôležité duchovné rozlišovanie, hľadanie toho, čo je Pánova vôľa a to nielen inteligenciou, ale srdcom. Vtedy sa nám ukáže aj správna miera, akou môžeme rozdeľovať almužnu blížnemu. Precítime a budeme si želať to isté, čo by urobil Pán na našom mieste (porov. Flp 2, 5).“

DARY DUCHA SVÄTÉHO

„Dať niekomu almužnu je v skutočnosti službou a Božím povolaním. Sám Boh vkladá do srdca veriaceho kresťana túžbu rozdeľovať dobrodenia v správnej miere tým, ktorí to najviac potrebujú. Je to Duch Svätý, ktorý pôsobí v srdci veriaceho človeka a vedie ho po cestách Pánových aj v prípade, či dať alebo nedať almužnu a koľko. My si potrebujeme vyprosiť od Boha skutočnú múdrosť, ktorá je zhora, ktorá je plná milosrdenstva a dobrého ovocia, ktoré sa potom prejavuje v účinnej láske k slabým a opusteným (porov. Jak 1, 26-27). Tento prejav milosrdenstva ide ruka v ruke s duchovným rozlišovaním, pri ktorom je hlavným kritériom láska k Bohu a k blížnemu. Ak bude Boh s nami a v našom srdci, jeho láska sa bude realizovať medzi nami a vo vzťahu k našim blížnym. Ak Boh v našom srdci nebude, bude absentovať aj skutočná láska medzi nami a všetko vyjde nanič. Sv. Pavol hovorí: Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal… (porov. 1 Kor 13, 1-3) Toto je základným kresťanským postojom pri dávaní almužny. Takto nás to učí Ježiš.“

Znie to ako klišé, ale ak sa v blízkej budúcnosti stretnete so žobrákom, počúvajte hlas svojho srdca, ktorým sa k vám prihovára Boh. Proste ho o múdrosť a dary Ducha Svätého. Potom možno budú takéto stretnutia obohacujúce aj pre vás.

Autor: František Baláž

Snímka: unsplash.com

Viera+

Najnovší podcast+

Invalid Date

0:00