Brat Felix Mária OFM: My kresťania sa často skrývame za väčšinu a nemáme svoj názor
Na františkánskej pôde, presnejšie v kláštore hlavného mesta, sa 24. októbra 2018 udialo netradičné stretnutie. Diskusia s názvom Smädní po pokoji prebehla s troma hosťami – s rabínom Mishom Kapustinom, imámom Mohamadom S. Hasnom a františkánom Felixom Mária OFM. Posledný menovaný nám za organizátorov približuje toto podujatie.
Sú kňaz, rabín a imám rovnako smädní po pokoji? Ako vznikla myšlienka takejto diskusie?
Myslím, že náš smäd po pokoji je veľmi silný. V tejto zostave sa stretáme už niekoľko mesiacov. Podujatie v Bratislave nie je ojedinelé na Slovensku. U františkánov sme zorganizovali stretnutie zamerané na pokoj tretíkrát. Vždy ho organizujeme pri príležitosti veľkého medzinárodného stretnutia, ktoré sa uskutočnilo v roku 1986 v Assisi. Bolo to na podnet dnes svätého pápeža Jána Pavla II. On tento termín nevybral náhodne. Bolo to v mesiaci, keď sa podpísala deklarácia II. vatikánskeho koncilu o postoji Katolíckej cirkvi k nekresťanským náboženstvám (deklarácia Nostra Aetate, 28. 10. 1965).
Prečo ste spojili práve týchto hostí? Poznali ste ich už skôr?
Posledné dva roky organizuje OZ Fórum náboženstiev sveta rôzne diskusie vo verejných priestoroch a na školách, ktorých cieľom je znižovať sociálne napätie, rasizmus, nenávisť a náboženskú neznášanlivosť. Toto napätie vzniká v posledných rokoch zo strachu a predsudkov voči „neznámemu svetu a kultúre“. Keďže mnoho napätí vzniká z náboženskej neznášanlivosti, bolo zámerom, aby sa na podobných stretnutiach stretli duchovní troch „abrahámovských“ náboženstiev – čiže monoteistických. Takže s rabínom Kapustinom a imámom Hasnom sa poznáme už z iných stretnutí. Išlo teda nie o ekumenické stretnutie (o kresťanské cirkvi), ale o medzináboženské stretnutie.
Čo bolo cieľom diskusie?
V prvom rade bolo cieľom dať priestor ľuďom položiť otázku. Médiá často prezentujú veci tendenčne a poukazujú len na vyhrotené veci. Ak sa niečo dočítame o týchto náboženstvách, takmer vždy je to v kontexte nejakého vojnového konfliktu či vojny. Teraz tu bol čas odpovedať na to, na čo sa chceli ľudia pýtať. A tiež vidieť osobne duchovných týchto troch náboženstiev. Naša skúsenosť je, že ľudia ešte nestretli osobne moslima a často ani žida, ale už majú svoj názor na ich konanie.
Rovnako bolo mojím zámerom pripomenúť dve dôležité udalosti – vyššie spomenuté podpísanie deklarácie Nostra Aetate a stretnutie v Assisi. Rovnako sme poukázali na medzináboženské stretnutie, ktoré zorganizovala Komunita Sant’Egidio spolu s arcidiecézou Bologna, ktoré bolo nedávno, v októbri 2018. Z tohto stretnutia vzišiel Apel za mier, ktorý sa nedostal do médií. Pritom išlo o veľké medzináboženské a medzinárodné stretnutie s účasťou viac ako tristo predstaviteľov rôznych náboženstiev a spoločenského života.
Stretnutie prebiehalo na pôde františkánskeho kláštora. Stretlo sa s pochopením, že to bola taká „pomiešaná“ kombinácia hostí?
Musím povedať, že som zostal milo prekvapený z účasti na tomto stretnutí. Prišlo viac ako päťdesiat ľudí. To je dobré znamenie. Ľudia majú záujem o tieto témy. Potvrdzuje sa to aj z iných miest. Ale čo ma zaskočilo, že pri toľkých ľuďoch bolo málo tých, ktorí sa odvážili položiť otázku. Mladí na školách sa veľa pýtajú. Vždy je málo času. Tu u nás bolo málo tých, ktorí sa chceli opýtať. Akoby sme neboli pripravení diskutovať; nie pozvaní traja hostia, tí nemali problém odpovedať. (úsmev) Často sa my kresťania skrývame za väčšinu a nemáme svoj názor. Som presvedčený, že keby bola možnosť položenia anonymnej otázky, bolo by ich viac. Ale to potom nie je otvorený dialóg. Verím, že časom dokážeme aj tieto bariéry prekonávať.
Ako reagovali účastníci diskusie? Čo ich najviac zaujímalo?
Čo ma teší, že účastníci boli pozorným publikom. I keď sme skôr chceli viesť dialóg. Tam treba aj hovoriť, aj počúvať. Ale naozaj vyzdvihujem, že tí, ktorí prišli, chceli naozaj počúvať. Bolo vidno na ich tvárach, že reagujú na slová, ktoré sme im chceli povedať. Otázky smerovali k tomu, ako sa môžeme rešpektovať. Rovnako, či nehrozí úpadok záujmu o náboženský život. Alebo čo si vážime na iných náboženstvách. Všetky otázky sa nedajú popísať, ale myslím, že tento čas priniesol viac pozitívnych skúseností.
Ako vy osobne hodnotíte tento čas? Čo nové ste sa dozvedeli?
Ja každý dialóg pokladám za veľký dar pre mňa. Vždy ma to „núti“ premýšľať o mojom živote a náboženskom žití. Chcem ho žiť úprimne a práve táto konfrontácia s veriacimi iných náboženstiev ma posúva k tomu, že môžem svoje náboženstvo – vieru v Boha a ako člen Katolíckej cirkvi – žiť úprimnejšie. A pritom môžem žiť v tejto našej krajine aj medzi inými ľuďmi, ktorí nezdieľajú môj názor. Dôležité je, aby sme žili podľa svojho svedomia a snažili sa budovať dobro.
Vždy zdôrazňujeme, že nám nejde o zmiešavanie náboženstiev – čo by bol synkretizmus. A rovnako nám nejde o to, aby sme sa hádali o to, kto má pravdu. V našich náboženských tradíciách hľadáme to, čo nám Boh zjavuje. A priznám sa, vďaka týmto stretnutiam objavujem veľké pravdy v kresťanskej viere a náuke. Lebo ich skúmam a overujem práve aj v tejto konfrontácii. Som vďačný za Božie zjavenie skrze Ježiša Krista, Božieho Syna. Ale to ma nikde neučí a neoprávňuje byť agresívny a odsudzovať iných.
Bude mať táto akcia aj nejaké pokračovanie?
Verím, že o rok znovu budeme môcť privítať na našej františkánskej pôde našich vzácnych hostí. Ale rovnako verím, že budú na Slovensku pribúdať miesta, kde sa bude diskutovať o pokoji a spoločnom porozumení medzi ľuďmi. Je to dôležité. Nie je totiž možné vytvoriť jednoliatu spoločnosť. Náboženská sloboda povoľuje veriť v rôzne náboženstvá. Preto nám všetkým musí záležať na vzájomnom porozumení a spoločnom budovaní nášho krásneho Slovenska. Pritom však nemôžeme zabúdať na prisľúbenia Božieho zjavenia o večnom živote v Božom kráľovstve. Verím, že Boh – Láska nás bude viesť všetkých k pokoju a porozumeniu. Pokoj s vami.
Viac o stretnutí sa dozviete na stránke www.frantiskani.sk/spos, kam pribudne aj záznam z diskusie a materiály, ktoré boli spomenuté v rozhovore.
Foto: Facebook / Mohamad Safwan Hasna