Silní Boží muži – existujú vôbec?

Často sa hovorí o tom, že hodnota dievčat nespočíva v kráse tela, ale v kráse duše. Problémom dnešnej doby však je, že sociálne siete nám podsúvajú názor, že na odhaľovaní vlastného tela nie je nič zlé. Hm, snáď mi to odpustíte, ale nie je to celkom tak.

Autor: Lenka Vatrtová

Určité časti tela patria iba očiam tvojho manžela. Nechcem povedať, že sú zlé, to vôbec nie. No ani tie najvzácnejšie šperky predsa nenosíme každý deň, máme ich schované na špeciálnom mieste, lebo sú určené na špeciálne príležitosti. Myslím, že aj telo sa dá prirovnať k šperkom. Je ako poklad, dostupný iba pre toho, s ktorým si si sľúbila vernosť pri oltári.

Nesmieme si však pomýliť, ako sa vraví, „pojmy s dojmami“. Nemáme sa zahaľovať preto, lebo muži nevedia kontrolovať svoje pocity. Je viac než isté, že môžu. Áno, aj v tomto modernom svete posadnutom kultom tela sa nájdu muži, ktorí majú čistú myseľ (netvárte sa všetci tak šokovane, prosím).

Tvrdiť či propagovať myšlienku, že muži sa nedokážu ovládať, je ponižujúce, urážajúce a v neposlednom rade deštruktívne.

 

 

Prečo?

1. Uráža to mužov

Síce nie som muž, ale stavím sa, že keby mi niekto neustále vtĺkal do hlavy, že ja ako slušná ľudská bytosť mám nekontrolovateľné živočíšne pudy a potreby, proti ktorým sa nedá racionálnou cestou bojovať… hm, v každom prípade, trochu by som sa urazila. Muži sú silní, statoční a schopní. Pochopme to a nedovoľme, aby dnešný svet robil z našich mužov deti alebo, ešte horšie – zvieratá.

 

2. Uráža to samotného Boha

Keď Boh stvoril muža a ženu, bol to práve muž, koho ustanovil nad všetkým ostatným. Nad čím asi tak Boh premýšľal?! Zjavne nepochopil, že muži nedokážu ovládať ani vlastné pocity, nieto ešte starať sa o rodinu či cirkevné spoločenstvo! No podľa mňa Boh veľmi dobre vedel, čo robí. Vo Svätom písme nám dal hromadu príkladov, aký silný a odvážny dokáže muž byť, ak sa úplne odovzdá do jeho rúk.

Vezmime si takého Mojžiša, Jozueho, kráľa Dávida či apoštola Pavla… A mnoho iných statočných (aj keď určite nedokonalých) mužov. Zobuďme sa! Zabudli sme, že všetci (a nielen iba muži alebo iba ženy) sme povolaní k Božím veciam? K Otcovmu plánu? Že všetci môžeme žiť taký život, aký sa páči jemu? Nie. Boh na to nezabudol. A verte mi, on veľmi dobre vie, čo robí.

 

3. Je to deštruktívne

Ak máme postoj „muži sa nevedia kontrolovať, preto sa musíme zahaľovať a zaobchádzať s nimi ako s nesvojprávnymi hlupáčikmi, ktorým treba stále hovoriť, čo majú robiť alebo čo robia zle“, no, zjavne ničíme potenciál, ktorý vložil do nich Boh.

Samozrejme, muži sa nad našou kritikou pozastavia, sadnú si a budú premýšľať: „Je to tak. Neviem sa ovládať. Som na tom v podstate rovnako ako nejaké zviera. A chyba je vlastne aj tak v ženách, pretože ma dostatočne nechránili pred vlastnými živočíšnymi pudmi, neobliekali sa tak, aby mi to neublížilo…“

Poznáte to príslovie, že stokrát opakovaná lož sa stane pravdou? Áno, presne to sa stane. Muži stratia sebaúctu a dôveru sami v seba.

 

 

Ženy, dievčatá:

Potrebujeme novú generáciu mužov. Ako to však docieliť? Musíme im pripomínať, akí majú byť. K čomu ich povoláva Otec. Byť mužmi čestnými, statočnými, čistými, plnými sily, odvahy a lásky. A našou úlohou je vidieť v nich všetky tieto kvality.

Ak chceme silných Božích mužov, vytvorme si ich! Podceňovaním to však nedosiahneme, skôr nám bude prekážať, akí sú malí, slabí a neschopní.

Nehovorím však, že by sme teraz mali hodiť celú zodpovednosť na mužské plecia, to vôbec nie. Len sa pozrime na vec z iného uhla pohľadu. Dovoľme mužom byť SKUTOČNÝMI mužmi. Nie nejakými lacnými napodobeninami.

Úlohou nás žien je – podporovať ich a ukázať, že im dôverujeme. Prestaňme očakávať malé veci od veľkých Božích mužov, nezaslúžia si to. Naopak, dokážu všetko, čo si zaumienia. Verme im a nechajme ich – byť MUŽMI.