Boh Otec (1): Čo nedostaneš od otca, môžeš dostať od Otca

Každý deň oslovujeme Boha ako Otca, keď sa modlíme Otčenáš. Nie pre všetkých má však toto slovo rovnaký význam. V seriáli o Bohu Otcovi budeme hovoriť o tom, ako naše vzťahy ovplyvňujú aj ten s Otcom.

Prvým vzťahom, ktorý výrazne ovplyvňuje náš pohľad na Boha, je ten s naším pozemským otcom. Tejto téme sa venuje Dave Patty, autor knihy Boh Otec.

Je všeobecne známe a očividné, že to, ako vnímame sami seba, aký máme vzťah voči sebe a koniec koncov aj k svojmu okoliu, je poznačené vzťahmi doma. Slovo poznačené má, aspoň pre mňa, trošku negatívnu konotáciu. Teraz to však nemyslím negatívne. Ak vyrastáme v milujúcom a harmonickom prostredí, je pravdepodobné, že z nás vyrastú sebavedomí ľudia, ktorí poznajú svoju hodnotu, slabé a silné stránky a nájdu si v živote svoje miesto. Tí, ktorí žijú v prostredí, kde sa im nedostalo pochvaly, nepocítili lásku a bezpečie, budú pravdepodobne v živote zápasiť s problémami.

Dave Patty, protestantský misionár a pastor, pracuje predovšetkým s mládežou. Spolu so svojou manželkou Connie založili organizáciu Josiah Venture, ktorá sa venuje mládeži v strednej a východnej Európe. Pochádzajú zo Spojených štátov, no už v roku 1993 prišli do Európy a odvtedy žijú v Českej republike. Počas rokov svojej práce si Dave všíma dôležitú vec. Aké vzťahy majú títo mladí so svojimi rodičmi, špeciálne so svojím otcom. Boha oslovujeme Otec vždy, keď sa modlíme Otčenáš. Každý, kto osloví Boha Otec, pravdepodobne spojí oslovenie s emóciou, ktorú má k slovu otec priradenú. Potom máme tendenciu vnímať Boha ako takého otca, ktorého poznáme tu, na zemi. Patty venoval veľmi veľa úsilia tomu, aby pozoroval správanie mladých ľudí a prepojil ho s tým, v akom prostredí konkrétni mladí vyrastali.

V knihe s názvom Boh Otec popisuje to, k čomu ho priviedli skúsenosti a rozhovory s veľkým počtom mladých, ale aj starších. Vzťahy s pozemským otcom máme rôzne, no dobrá správa je, že predstava o dokonalom a bezchybnom otcovi nie je iba predstava, ale veľmi konkrétna realita. Dielo Boh Otec je snahou ukázať, ako tohto Otca nájsť, a čo presne sa stane, až ho nájdeme.

Štyri dary od otca

V knihe rozpráva Patty príbehy rôznych ľudí, s ktorými sa stretol. Ich príklad slúži ako svedectvo. Títo ľudia si prešli cestu od zranení z vlastného domova, kým nenašli naplnenie svojich potrieb v otcovskom náručí Boha. Samozrejme, aj keď titul a téma to môžu naznačiť, nemôžeme a ani nechceme povedať, že otec môže za zlé veci, ktoré sa nám udiali, ani nechceme svojich otcov obviňovať. Je však veľmi zaujímavé pozorovať, do akej veľkej miery formuje tento vzťah našu osobnosť.

Štartovacou čiarou je veta, ktorou identifikoval Boh Ježiša, keď sa pred učeníkmi premenil na vrchu: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.“ (Mt 17,5) Keď sa Patty zamýšľal nad týmito slovami, identifikoval v nich štyri dary, ktoré Ježiš dostal od Otca. Sú to identita, láska, zaľúbenie a miesto. Tým, že Ježiša priamo označil za svojho syna, dal mu identitu, ktorá mu patrí. Slovom milovaný vyjadril lásku k nemu. Sám povedal, že v ňom má zaľúbenie a tým, že prikázal učeníkom, aby ho počúvali, odovzdal mu moc, a tak určil jeho miesto.
Keď sa nad tým Patty ďalej zamýšľal, zistil, že tieto štyri dary sú niečo, čo dostáva (alebo nedostáva) od svojho pozemského otca každý z nás. Môžeme ich nazvať aj potrebami. Sú to veci, po ktorých túžime. Vďaka nim si od malička dieťa utvára predstavu o sebe a o svojich schopnostiach. Dave mal so svojím otcom veľmi pekný vzťah. Tieto potreby boli do veľkej miery naplnené. Keď sa však stretával s mladými ľuďmi, videl, kto bol o štyri dary obratý, a ako to ovplyvnilo a pokrivilo obraz mladého človeka o sebe.

Identita od otca prisudzuje hodnotu. Láska od otca prináša bezpečie, zaľúbenie poskytuje zdravú energiu a motiváciu a otcovské miesto prináša česť. Ak tieto oblasti nie sú naplnené alebo sú dokonca zranené, prichádza problém. Od otca môžeme podľa Pattyho dostávať tri veci– buď dostaneme dary, vákuum alebo zranenie. Dary sú asi jasné. To je vtedy, keď sú štyri potreby naplnené. Vtedy sme schopní vnímať seba so zdravým sebavedomím a ďalej odovzdávať dary, ktoré sme prijali. Vákuum je vlastne prázdnota. To znamená, že v niektorej potrebe sme nezažili nič. Môže sa zdať, že sa tým nemá čo pokaziť, no nie je to pravda. Ak neviete, či vás váš otec má rád, ak ste to nikdy z jeho úst nepočuli, nezažili ste pocit, že ste milovaní, môže sa stať, že to nebudete vedieť dať najavo ani vy. Jedným z príznakov toho, že ste zažili otcovské vákuum, je strnulosť. Strnulosť vo vzťahoch, v pochopení a prijatí svojej skutočnej identity. Treťou vecou, ktorú môžeme dostať, je zranenie. Vo výsledku sa zranenie odráža tak, že zaujmeme postoj sebaobrany alebo sa skresľuje naše vnímanie reality. Tu by som chcela spomenúť aspoň jeden konkrétny príbeh, ktorý Dave v knihe opisuje.

Čo sa stane, keď neprijmem otcovské dary

Chlapec sa volal Alex. Jeho otec bol známy bankár. Alex bol naňho veľmi hrdý a obdivoval ho. Túžil byť pri ňom, keď pracoval. Prišiel za ním do kancelárie, tíško sedel na stoličke a otca s nadšením pozoroval. Po chvíli na neho otec vrhol pohľad a spýtal sa ho, čo chce. Chlapec nevedel, čo má povedať, pretože nechcel nič. Len byť tam. Otec mu odvrkol, že ak nič nechce, nech odíde, pretože ho vyrušuje. Alex so slzami v očiach odišiel. Podobné odmietnutie pocítil od otca viackrát, v rôznych situáciách života. Alex dospel a viedol úspešnú a inovatívnu službu. Žil však neustále v strachu, akoby mu ju chcel niekto zobrať. Stále mal potrebu niečo si dokazovať. Bol úspešný, no akoby to stále musel dookola potvrdzovať. Dohnal seba aj ostatných spolupracovníkov k totálnemu vyčerpaniu. Tento príbeh má na konci dobrý koniec, no pre ilustráciu začína autor takto.

Jedným z dôsledkov zranenia je, že človek skresľuje predstavy o tom, čo sa naozaj deje. Zveličuje. Aj drobnosť, ktorá nič neznamená, môže pre takého človeka predstavovať hrozbu. Stavia sa do pozície sebaobrany.

Naplnenie v Otcovi

Dave sa snaží pomáhať práve ľuďom, ktorí za ním prichádzajú s podobnými príbehmi, ako je príbeh Alexa. Jediné východisko vidí v tom, že dary, ktoré nedostali od svojho pozemského otca, budú hľadať a nachádzať u toho nebeského. Hovorí, že otcovstvo neprišlo samo od seba, ale bolo otcom zverené zhora. Každý človek je poznačený hriechom, preto žiaden otec nebude nikdy dokonalý. Od svojho otca nikdy nedostaneme všetko, čo potrebujeme. Nech by bol akokoľvek úžasný. Aj v tom môže byť, mimochodom, hrozba. Existujú dva extrémy – buď je náš vzťah s otcom naštrbený, zlý, nedostatočný, a potom takto vidíme aj Boha, alebo je ten vzťah skvelý, milujúci, naplňujúci a vtedy vidíme Boha takto. V druhom prípade je to problém preto, lebo Boha uzavrieme do ľudskej škatuľky. Nemáme potrebu prijímať niečo viac. Pritom ak by sme boli schopní prijímať krásne dary od svojho pozemského otca a dokonalé dary od nebeského, mali by sme tak omnoho viac.

Patty v knihe ponúka presný postup, ako uzdraviť to, čo potrebuje byť uzdravené. Samozrejme, nejde to len tak, prečítať si knihu a všetko je v poriadku. Chce to veľa práce, premýšľania a odpúšťania. No hlavné kroky sú tri. Uvedomenie (kde je pôvod a zdroj môjho problému) – očistenie (najdôležitejší, najťažší a najdlhšie trvajúci krok) – obnova. V procese obnovy sa začali diať veci, v ktoré ľudia ani nedúfali. Také boli výsledky, ktoré Patty videl pri práci s mladými ľuďmi.

Kniha plná myšlienok sa nedá zhrnúť do pár riadkov. Môže však slúžiť ako inšpirácia a podnet k premýšľaniu. Čo pre mňa znamená, že Boh je mojím Otcom? Vzbudzuje to vo mne pozitívne alebo negatívne emócie? Je niečo na mojom vzťahu k otcovi alebo Otcovi, čo potrebuje uzdravenie?

Autor: Katarína Rendošová