Biskupské srdcovky: Pozorovanie hviezd, turistika v týždni či vojenské operácie

Aj otec biskup je tiež človek, môžeme povedať. Naši biskupskí pastieri sú muži so svojimi záľubami a s aktivitami blízkymi ich srdcu. S niektorými slovenskými biskupmi hovoríme o tom, čo je ich srdcovkou, ako sa k nej dostali a v čom daná aktivita či záľuba oživuje ich srdce.

Biskup Peter Beňo: Skalka pri Trenčíne a čas s ľuďmi bez náhlenia sa

Pomocný biskup Nitrianskej diecézy pôsobil od roku 2016 ako rektor Diecéznej svätyne svätých Andreja-Svorada a Beňadika. „Títo svätci ma osobne oslovujú vyváženosťou života medzi prácou a modlitbou, schopnosťou mlčať, vážiť slová a hľadaním Božieho pokoja,“ približuje otec biskup a dodáva: „Na tomto mieste som dostal najväčšiu milosť v plnosti kňazskej hodnosti pri biskupskej vysviacke, ale bol som tam Pánom obdarovávaný aj mnohými inými spôsobmi. Naučil som sa tam venovať čas ľuďom bez náhlenia, byť im k dispozícii najmä pri vysluhovaní sviatosti zmierenia. Bol som svedkom mnohých hlbokých svätých spovedí, keď ľudia odchádzali s hlbokým pokojom v srdci.“

Skalka je najstaršie slovenské pútnické miesto, na ktorom žili naši prví národní svätí. Prečo by tam mali Slováci putovať? „Andrej-Svorad a Beňadik posvätili toto miesto svojím životom, modlitbou a prácou a pred osemsto rokmi tu vyrástlo benediktínske opátstvo. Modlitbu a duchovno, ktoré tam boli prítomné po celé stáročia a formovali toto miesto, tam môžu pútnici cítiť aj dnes,“ uzatvára otec biskup Peter Beňo.

…

Biskup Milan Lach: Skauting a nočné pozorovanie hviezd

Pomocný biskup Bratislavskej eparchie patrí k skautom. V čom ho oslovil skauting? „Je to najlepšia formačná metóda pre deti a mládež, akú poznám. Formuje ducha, dušu i telo. Dnes je veľmi aktuálna, v súčasnosti viac než kedykoľvek predtým,“ priznáva otec biskup Lach a vrelo ju odporúča všetkým katolíckym farnostiam. „Federácia skautov Európy, ktorej som členom, ponúka úplnú a podrobnú metodológiu mimoškolskej formácie detí a mládeže v mužskej a ženskej kategórii zvlášť, od 8 do 21 rokov – podľa učenia Katolíckej cirkvi.“

Otec biskup najradšej oddychuje v prírode, najčastejšie prechádzkou v lese. „Najobľúbenejším miestom pre mňa sú slovenské hory a lesy, pre mňa srdcu najbližšie sú Spišská Magura a Belianske Tatry.“ Aké skautské zážitky si nesie najsilnejšie vo svojom srdci? „Nočné pozorovanie hviezd patrí k jedným z najuchvacujúcejších zážitkov v prírode…“

…

Vladyka Jonáš Maxim: Raz týždenne z arcibiskupského úradu do prírody

Medzi najväčšie záľuby otca biskupa patrí turistika: „Keďže pochádzam z dedinky Oľšavica, ktorá je obklopená krásnou prírodou, tak už od detstva som chodil rád do hôr. Mám rád naše Tatry, výstupy na hory, odkiaľ je pekný výhľad na Bohom stvorenú prírodu.“

Od uvedenia do úradu arcibiskupa sa vladyka snaží aspoň raz týždenne vyjsť niekam do prírody. Naposledy strávil celý deň obdivovaním krás Slovenského raja. Keď bol na Ukrajine, rád vzal ruksak a išiel do Karpát. „S bratmi sme každý rok niekam chodili na štyri dni. Neďaleko Ľvova sú vyššie vrchy, na tie sme vybehli tiež,“ vysvetľuje otec biskup.

V mladosti sa vladyka Jonáš učil hrať na heligónku, v seminári na gitaru. Počas štúdií v Ríme začal s hrou na fujare, ktorú mu aj spolubratia z kláštora podarovali k 40. narodeninám.

…

Biskup František Trstenský: Sväté písmo každý deň, neustále dookola

Srdcovkou biskupa Františka je, nielen ako biblistu, Sväté písmo: „Čítam ho každý deň. Okrem odborných článkov a prípravy homílie čítam na pokračovanie jednu až tri kapitoly od prvej Knihy Genezis až po Jánovu apokalypsu. Keď ho dočítam, začnem znova od začiatku.“

Neprekáža mu, že nie vždy všetkému rozumie. „Platí zásada, že jeden úryvok vysvetlí iný úryvok, ale je potrebné trpezlivé čítanie,“ dodáva otec biskup Trstenský. Jeho srdcovou knihou je starozákonná kniha Pieseň piesní, pretože ide o ľúbostnú poéziu, v ktorej sa prostredníctvom vzťahu muža a ženy objasňuje vzťah Boha k človeku.

Vďaka biblickým štúdiám v Jeruzaleme ovláda otec biskup biblické jazyky, v ktorých bolo Sväté písmo napísané: hebrejčinu, aramejčinu a gréčtinu. „Je to dar, lebo vnímam pôvodnú atmosféru svätopiscov, ktorú preklad nedokáže vždy vystihnúť.“

Z biblických postáv obľubuje Abraháma, Samuela, Ester, Jozefa a Pavla. „Záleží to aj na mojej konkrétnej životnej situácii, ktorú v danej chvíli osobitne vnímam,“ dodáva otec biskup František.

…

Vladyka Cyril Vasiľ: Vojenské operácie a veľké bitky

Málokto o tom vie, ale košický eparchiálny biskup má okrem skautingu aj jednu „nebiskupskú“ záľubu: „Je to štúdium stredovekých vojenských operácií a histórie veľkých bitiek. Záujem u mňa vyvolala naša dejepisárka na základnej škole opisom bitky pri Slanej medzi Tatármi a Belom IV. a tiež aj bitky pri Rozhanovciach. A z detsko-romantického vnímania sa stala záľuba,“ hovorí vladyka Cyril.

Čo konkrétne znamená venovať sa takejto záľube? „Jedna vec je čítanie historickej literatúry, aj memoárovej, ako sú Cézarove Zápisky o vojne v Galii, čínsky manuál generála Sun-c’ Umenie vojny alebo vojnová história od generála Montgomeryho, popri už von Clausewitzovej klasike O vojne, dnes sú k dispozícii vynikajúce animované videá na historických kanáloch s popisom stratégií a priebehom bitiek (v covidovej karanténe som si ich stihol pozrieť desiatky, najmä týkajúcich sa obdobia vojen s Otomanmi).“

Vladyka Cyril vysvetľuje, že záľuba sa dá rozvíjať aj návštevou miest spojených s historickou udalosťou: „Jedna vec je pamätať si nejaký údaj zo školských hodín dejepisu, niečo iné je preštudovať si napríklad históriu napoleonských bitiek v knižnici a opäť niečo iné konfrontovať získané informácie napríklad pri návšteve Slavkova alebo Waterloo. Alebo si pozrieť film Zachráňte vojaka Ryana a iné je túlať sa pobrežím Normandie, zájsť na miesto vylodenia – pláže Omaha alebo Utah.

Ktoré miesta takto už vladyka navštívil? „Len tak spontánne spomedzi navštívených bojísk by som uviedol miesta ako Haastings, kde normandské knieža William Dobyvateľ porazilo posledného anglosaského kráľa Harolda v roku 1066, ale aj Monte Casssino s bojiskom z 2. svetovej vojny, Kahlenberg, odkiaľ sa vrhli husári Jana III. Sobieského na Turkov obliehajúcich Viedeň 12. septembra 1683, alebo miesta ako Al-Jubarrota, kde v roku 1385 Portugalci ubránili svoju nezávislosť pred Španielmi.

Arcibiskup Cyril Vasiľ zdôrazňuje, že vojnu považuje za hroznú vec a stredoveké bitky za krvavú mäsiarčinu a nie je na nich nič príťažlivé. To, čo ho zaujíma, nie je odporné vzájomné vraždenie, ale „akási abstrahovaná predstava konfrontácie (aspoň teoreticky vnímaného) dobra a zla, prípadne hodnotenie stratégií a vzťahov, ktoré existujú medzi takticko-strategickým plánovaním a pridanou hodnotou ľudského faktoru, ktorý niekedy dopĺňa či preváži nad teoretickou početnou či taktickou výhodou, alebo nevýhodou,“ vysvetľuje otec arcibiskup a dodáva: „Osobné rozhodnutia, hrdinstvo, strach, zrada, vytrvalosť, sebaobetovanie – to všetko tu zohráva rolu ako na scénach historického divadla. Je to teda skutočná šachová partia s pridanou hodnotou možnosti vstupu ľudského faktoru, ktorý nepredvídateľným spôsobom mení čisto matematickú pravdepodobnosť výhry alebo prehry.“

Spolupracovali: Alžbeta Mohyláková, Veronika Zamkovská,  Lívia Trhanová, Katarína Rendošová a Zuzana Verešová

Foto: archív Petra Beňa, Maxima Jonáša, Františka Trstenského, Noémi Galajdovej