Autor hymny Pochodu za život: Keby nenarodené deti mohli prehovoriť, prosili by nás o šancu na život
Peter Křemen je členom katolíckeho spoločenstva Marana Tha v Prešove a autorom hymny národného Pochodu za život s názvom Každý je vzácny. Rozprávali sme sa o tom, ako vznikala pieseň a videoklip, no aj o tom, prečo je podľa neho dôležité prísť a zažiť pochod osobne.
Pamätáte sa na svoj prvý Pochod za život?
Áno, bolo to v roku 2013 v Košiciach. Pamätám si, že tam panovala veľmi radostná atmosféra. Zúčastnilo sa na ňom mnoho ľudí všetkých vekových kategórií vrátane veľkého množstva rodín s deťmi. Na prvých dvoch pochodoch som sa zúčastnil ešte ako slobodný. Tento rok sa na Pochod za život chystáme s manželkou a našimi troma deťmi.
Kedy sa vo vás ozvala túžba napísať pieseň, ktorá sa nakoniec stala hymnou Pochodu za život?
Táto pieseň vznikla veľmi neplánovane na začiatku tohto roka. Do našej farnosti v nedeľu prišiel ako hosť kňaz, ktorý patrí do organizačného tímu Pochodu za život. Poznal som ho ešte z farnosti, kde som vyrastal a kde on pôsobil ako kaplán. Veľmi dlho sme sa nevideli, takže sme si vymenili novinky o tom, kto čím žije a ako sa má. Prezradil som mu, že sa popri práci venujem aj hudbe a že momentálne nahrávam svoj prvý album (Sníval Si O Mne). On mi zas povedal, že sa začínajú prípravy na ďalší Pochod za život, a spontánne navrhol, či by som neskúsil zložiť pieseň, ktorá by mohla byť hymnou pochodu. Dohodli sme sa, že to skúsim, ale nič nesľubujem, a ak mi niečo napadne, dám mu vedieť. Vďaka Bohu to celé išlo nejako samo a už o desať dní som mu poslal prvé demo piesne Každý je vzácny.
Vo videoklipe k piesni účinkuje viacero známych osobností. Ako prebiehala tvorba scenáru i samotné nakrúcanie?
Videoklip zrežíroval a natočil môj známy Lukáš Hlubovič. Väčšinu záberov s osobnosťami sme natočili počas jedného dobrodružného dňa na konci júna. Aby sme stihli čo najviac, pripravili sme si podrobný plán a vyrazili z Prešova v noci, aby sme už skoro ráno mohli natáčať prvé zábery v Bratislave. V ten deň sme spravili zábery s pätnástimi osobnosťami a prešli naprieč celým Slovenskom tam a späť. Celkovo sme dostali veľa pozitívnych reakcií.
V piesni vyznávate, že každý je vzácny – každý človek, každý život. Aj starý, aj mladý, aj ten nenarodený. Ako viac poukazovať v bežnom živote na to, že každý život má cenu?
Určite sú povolanejší, ktorí by na túto otázku vedeli odpovedať lepšie, no zo svojej pozície si myslím, že ako sa hovorí, „nikto nevie spraviť všetko, ale každý vie spraviť niečo“. Každý môže prispieť svojím malým kúskom pri presadzovaní pro-life hodnôt tam, kde sa nachádza. Myslím, že sa to začína doma v rodine, v našich vzťahoch, v sexualite. Je dôležité rozprávať sa o týchto veciach s našimi deťmi a vyzdvihovať ľudskú dôstojnosť. Rôznymi spôsobmi môžeme podporovať pro-life hnutia a v neposlednom rade má význam aj to, akí ľudia nás zastupujú na čele krajiny.
Poslucháčov pozývate, aby sa stali hlasom tých, ktorých nie je počuť, tých, ktorí hlas nemajú. Keby nenarodené deti mohli rozprávať, čo by nám ako spoločnosti povedali?
To je ťažká otázka. Možno by povedali: „Nechajte nás narodiť sa, dajte nám šancu na život, rovnako ako ste ju dostali vy.“
Spomínali ste, že košického pochodu sa plánujete zúčastniť s manželkou a s deťmi. Zaznie vaša pieseň aj naživo? Kde si ju budú môcť účastníci vypočuť?
Áno, na pochode budeme s kapelou hrať hymnu naživo, na čo sa veľmi tešíme. Pieseň spolu s videoklipom je dostupná na YouTube a sociálnych sieťach. Zároveň si ju môžete vypočuť na všetkých streamovacích službách, a to v klasickej aj akustickej verzii.
Prečo je podľa vás dôležité zúčastniť sa na Pochode za život? Prečo možno cestovať niekoľko hodín len preto, aby sme mohli byť prítomní na tejto akcii?
Pochod za život hrá dôležitú úlohu v presadzovaní pro-life hodnôt. Keď sa ľudia zídu vo veľkom počte a jasne vyjadria, na čom im záleží, vysielajú tým silný odkaz celej spoločnosti. Navyše táto udalosť sa nekoná každý rok, čo robí jej podporu ešte dôležitejšou, aj keď to pre mnohých môže znamenať obetu v podobe času stráveného cestovaním do Košíc a späť.
Snímky: archív Petra Křemena