Antikoncepcia: Maximum príjemnosti s minimom zodpovednosti

Kedysi bola predstava kresťanskej rodiny jasná – mama, otec a veľa detí okolo. Deti sa prijímali tak, ako prichádzali, a mnohé aj odchádzali (zomierali) v nízkom veku pre nedostupnú zdravotnú starostlivosť. Doba sa však zmenila a do najintímnejšieho vzťahu medzi manželmi vstúpili otázky týkajúce sa regulácie počtu detí.

Nástup a všeobecné rozšírenie umelej antikoncepcie je úzko prepojené s hnutím hippies v 60. rokoch 20. storočia. Niežeby sa predtým ľudia nesnažili otehotneniu zabrániť, no práve dostupnosť a jednoduchosť užívania otvorila dovtedy málo diskutované otázky aj vnútri Katolíckej cirkvi. Skúsme si najprv zadefinovať, čo to vlastne antikoncepcia je.

NIE ANTIKONCEPCII, ÁNO LÁSKE K ČLOVEKU

Slovo antikoncepcia má latinské korene. Anti znamená proti a conceptio počatie, takže doslovne znamená „proti počatiu“. Definujeme tak pojem, ktorý sa používa na označenie metód a postupov zameraných na predchádzanie tehotenstvu.

Hormonálna antikoncepcia využíva hormóny na kontrolu ovulácie alebo zmeny v tele ženy, ktoré zabraňujú otehotneniu (napríklad uhniezdeniu už počatého vajíčka). Aplikuje sa napríklad formou užívania tabliet, cez náplasti, injekcie, podkožné implantáty, vaginálne krúžky alebo dokonca formou hormonálneho vnútromaternicového telieska. Prečo nie pre veriacich? Narúša prirodzený cyklus ženského tela, umelo potláča ovuláciu, môže výrazne narušiť ženskú hormonálnu rovnováhu a dokonca môže spôsobiť potrat – zabrániť už počatému dieťaťu uhniezdiť sa v maternici.

Bariérová antikoncepcia zahŕňa mužské a ženské kondómy, pesary a spermicídy (chemikálie ničiace spermie). Prečo nie pre veriacich? Priamo fyzickým spôsobom narúša plodivú povahu manželského styku a vstupuje tak doslova medzi manžela a manželku.

Nehormonálne vnútromaternicové teliesko zabraňuje fyzicky oplodnenému vajíčku uhniezdiť sa v maternici. Prečo nie pre veriacich? Spôsobuje de facto potrat v skorom štádiu tehotenstva.

Sterilizácia (vazektómia u mužov a podviazanie vajíčkovodov u žien)trvalo zneplodňuje muža alebo ženu. V súčasnosti sa oba zákroky považujú za zvratné (za istých okolností), no nie sú bez rizika. Prečo nie pre veriacich? Manželia sa týmto zákrokom vedome snažia odstrániť plodivú funkciu intímneho styku.

Núdzová antikoncepcia – „tabletka po“–obsahuje vysoké dávky hormónov, ktoré môžu zabrániť oplodneniu alebo spôsobiť potrat v rannom štádiu tým, že zabráni už oplodnenému vajíčku uhniezdiť sa. Prečo nie pre veriacich? Môže spôsobiť potrat.

Prerušovaný styk – ide o taký sexuálny akt, kde muž ejakuluje mimo pošvy ženy. V praxi ide o najmenej spoľahlivú metódu, keďže spermie obsahuje už aj predejakulát, tzv. „kvapka lásky“. Prečo nie pre veriacich? Nedochádza k úplnému spojeniu manželov. V momente, keď sú manželia povolaní byť si najbližšie, sa ich spojenie cielene preruší a spojivý aspekt manželského aktu nie je naplnený.

PLODNOSŤ NIE JE PREKÁŽKOU, ALE DAROM

Mohlo by sa zdať, že ak využívame prirodzené metódy na vyhýbanie sa tehotenstvu, robíme to isté, ako keď použijeme nejakú antikoncepciu. V čom teda spočíva hlavný rozdiel? Pri antikoncepcii nie je človek nútený meniť svoje sexuálne správanie a necháva na nejakom technickom prostriedku, aby za neho prebral zodpovednosť. Pri využívaní prirodzených metód mení pár svoje sexuálne správanie, pretože si uvedomuje hodnotu skutočnej lásky, a tá hovorí: „Prijímam ťa celého/prijímam ťa celú, aj s tvojou plodnosťou. Nie je to pre mňa prekážkou, pretože ju vnímam ako dar.“

Pri prirodzených metódach sa vychádza z prirodzeného fungovania ženského a mužského tela. Už dávno neplatí, že všetci fungujeme „rovnako“, avšak na základe rovnakých znakov plodnosti sa dokážu manželia orientovať v cykle ženy a zároveň brať do úvahy plodnosť muža. Schválne netvrdíme, že ide o stopercentne spoľahlivú metódu, pretože tou je jedine abstinencia.

Dnešné metódy prirodzeného plánovania rodičovstva ako symptotermálna metóda, Creightonská metóda či Neo Fertility berú do úvahy plodnosť páru ako celku – teda životnosť spermií (3-5 dní), životnosť vajíčka (24 až 48 hodín) a sledujú známky indikujúce plodnosť u konkrétnej ženy (hlien, bazálna teplota, zmeny nálad, v niektorých prípadoch dokonca hladiny hormónov). Vychádzajú teda z toho, ako konkrétne mužské a ženské telo funguje a orientujú sa podľa toho, s akým zámerom ich manželia používajú – či na dosiahnutie tehotenstva, alebo na jeho predchádzanie.

Nijako umelo nevstupujú priamo do manželského aktu a nechávajú tak na slobode manželov, aby sa na základe získaného poznania rozhodovali, kedy sa chcú intímne spájať. Ak majú manželia vážnu príčinu, prečo nechcú alebo nemôžu ďalšie dieťa prijať, môžu sa spoľahnúť aj na osobitný prístup lektorky alebo lektora, ktorí s nimi dokážu celú situáciu prekonzultovať a nájsť najvhodnejšie riešenie.

HĽADAJME PRAVDU O BOŽOM PLÁNE PRE MANŽELOV

Antikoncepcia sa v prvom rade dotýka manželského aktu. Preto by bolo dobré ujasniť si, čo to manželský akt je a aký je jeho zámer v kresťanskom manželstve. Pri intímnom spojení manželov dochádza k úplnému spojeniu pohlavných orgánov a manželský akt je zavŕšený vyvrcholením.

Manželský akt má dva významy, ktoré stoja na rovnakej úrovni. Ide o spojivý aspekt a aspekt plodivý. Tieto dva aspekty od seba nemožno oddeliť. Inak povedané, intímne spojenie má slúžiť na dobro a potešenie manželov a zároveň má v sebe niesť schopnosť odovzdávať život. Manželské úkony svojou povahou úzko spájajú manžela a manželku a robia ich schopnými splodiť nového človeka podľa zákonov vpísaných do samej prirodzenosti muža a ženy (por. Humanae Vitae, čl. 12).

Ján Pavol II. v Teológii tela zdôrazňuje: „Manželský styk znamená nielen lásku, ale aj potenciálnu plodnosť, a preto nesmie byť zbavený svojho plného a náležitého významu umelými zásahmi. V manželskom styku nie je dovolené umelo oddeľovať spojivý význam od plodivého, pretože oba patria k intímnej pravde manželského styku – jeden sa uskutočňuje spolu s druhým a v istom zmysle skrze druhý. A preto taký styk, ktorý je (umelo) zbavený svojej plodivej funkcie, prestáva byť úkonom lásky.“

Pred každým manželským spojením by si mali manželia položiť otázku (každý sám v sebe, ale aj spoločne) – sme pripravení prijať ďalšie dieťa? Sme si vedomí toho, že akýkoľvek pohlavný styk (aj s antikoncepciou, aj neúplný) môže viesť k počatiu dieťaťa? Ako by sme sa postavili k prípadnému tehotenstvu a čo by to pre nás znamenalo? Aj styk v neplodnom období v sebe nesie šancu (hoci minimálnu) na počatie a nemôžeme teda povedať, že by nás tehotenstvo mohlo „prekvapiť“.

NECHCEME DETI, MÔŽEME SA VZIAŤ V KOSTOLE?

Prvýkrát by si otázku o počte detí a metódach regulácie plodnosti mali položiť už snúbenci v období chodenia, najneskôr však v období zásnub. Odporúča sa zároveň dobre poznať partnerov/partnerkin zdravotný stav, a to sa týka napríklad aj chorôb, ktoré v detstve prekonali alebo faktorov ovplyvňujúcich plodnosť ako sú vysoký krvný tlak, cukrovka či imunitné ochorenia.

Tu treba upozorniť na to, že snúbenci, ktorí by úplne vylúčili možnosť mať dieťa alebo ktorí cielene plánujú nemať deti, nemôžu uzatvoriť kresťanské manželstvo, keďže jedna z otázok, ktorú sa kňaz pýta snúbencov pri sobáši, je, či chcú prijať deti ako Boží dar. V prípade, že by snúbenci deti nechceli a napriek tomu by odpovedali na túto otázku kladne, klamali by a manželstvo by uzatvárali neplatne.

Chceme zdôrazniť, že na to, aby bolo manželstvo uzatvorené platne a aby zároveň bolo dokonané, nestačí len sľub v kostole, manželia musia toto rozhodnutie potvrdiť telom pri manželskom pohlavnom styku, ktorý však musí byť otvorený pre život – nesmie do neho žiadnym spôsobom zasiahnuť umelá antikoncepcia alebo antikoncepčné správanie.

TAK KOĽKO DETÍ MÁME PRIJAŤ?

Odpoveď na otázku, koľko detí majú mať kresťanskí manželia, je individuálna. Manželia sa majú k tejto téme postaviť zodpovedne, najlepšie je aspoň orientačne sa o nej rozprávať, najneskôr počas snúbeneckej prípravy. Život však prináša rôzne situácie a je možné, že príde obdobie, kedy budú musieť svoje plány týkajúce sa počtu detí prehodnotiť.

Cesta kresťanského manželstva nie je jednoduchá, a to ani čo sa týka otázok týkajúcich sa sexuality. Boh povoláva manželov k pravej láske a jej súčasťou je aj obeta. V istom momente sú manželia, ktorí chcú žiť podľa Božieho plánu, povolaní niečo sa vzdať – alebo intímneho spojenia v plodných dňoch ženy (čo môže byť niekedy aj dlhšie obdobie), alebo svojej predstavy o počte detí a vekových rozostupoch medzi nimi. V kresťanských manželstvách zväčša badáme obe formy – v istom období volia zdržanlivosť a v istom sa rozhodnú, že ešte predsa len zvládnu prijať a vychovať aj „neplánované“ dieťa.

Manželia však majú vždy zvážiť vo svojom svedomí a pred Bohom, koľko detí zvládnu vychovať a na základe prirodzených metód tak môžu regulovať počatie. A keďže majú zodpovednosť za už narodené deti i za seba navzájom, majú prihliadať na dobro už narodených detí, na zdravotný stav manželov i na ekonomickú situáciu rodiny. Je však isté, že keď sa pokúšame dosiahnuť maximum príjemnosti, no odmietame na seba prevziať zodpovednosť, ktorú sexuálny akt so sebou prirodzene prináša, v konečnom dôsledku ohrozujeme nie len dobro manželstva a rodiny, ale aj dobro potenciálne počatého dieťaťa.

Foto: pexels.com