Anna Verešová: Menej času v práci prinesie viac detí a spokojnejšie rodiny
Klesajúca pôrodnosť a tiež systém zamestnanosti žien vrátane nie príjemných skúseností so zamestnávateľmi často núti pýtať sa, či je zákon skutočne postavený dobre a či sa nedá ženám matkám pomôcť lepšie (a teda aj celým rodinám). O postoj sme požiadali odborníčku na rodinnú politiku, poslankyňu Annu Verešovú (55).
Drvivá väčšina žien je zamestnaná, no zároveň sú mamami. Aké podmienky by podľa vás boli pre ne ideálne na zladenie práce a rodinného života?
Viem z vlastnej skúsenosti, aké náročné je spojiť zamestnanie so starostlivosťou o deti, o rodinu. Mám päť detí, takže túto situáciu veľmi dobre poznám. Nuž, asi mnohých nepoteším, ale zladiť oboje k spokojnosti všetkých, to je nadľudská práca. A kedy sa to sčasti dá naplniť tak, aby nikto „netrpel“? Bolo by dobré a ženy by uvítali aspoň dočasne do šiestich rokov veku detí ponuku skrátených úväzkov, taktiež zaručené miesto v škôlke pre deti a v nich kvalitnú starostlivosť, no a úplne najdôležitejšia je podpora manžela. Aj on musí prebrať časť starostlivosti o deti.
Chcem však pripomenúť ešte jednu skupinu žien, ktoré to majú ešte omnoho ťažšie. Dvadsať rokov som v neziskovej organizácii Áno pre život pracovala so ženami, ktoré boli osamelými matkami. V týchto prípadoch bolo ešte náročnejšie nájsť nejaké východisko. Financie rodina potrebovala a matka, na ktorej ležala celá starostlivosť o rodinu, nemohla nastúpiť do zamestnania na zmeny či počas víkendov. Toto bolo skutočne ťažké a bez pomoci druhých vlastne neriešiteľné. Tieto ženy potrebovali zamestnanie „šité na mieru“. Preto sme sa pokúsili v organizácii sami pre ne vytvárať pracovné pozície, a to v chránených dielňach, ktoré sme prevádzkovali. Nuž, ženy to majú naozaj náročné.
Mnohé z tých, ktoré končia materskú dovolenku, by najradšej ostali doma s deťmi. Čím by sa podarilo vyriešiť dilemu chýbajúcich financií a túžby byť v rodine?
Poznám niekoľko rodín, v ktorých žena pracuje až v čase, keď príde domov manžel, ktorý preberie starostlivosť o deti. Aj takto sa dajú doplniť chýbajúce financie. Samozrejme, takáto práca je možná iba v niektorých profesiách, napríklad v poradenstve, v niektorých službách alebo pri možnosti práce z domu.
Ideálom by boli skrátené úväzky či práca z domu; zatiaľ je to však skôr výnimka ako pravidlo. Od čoho závisí posun v takýchto ponukách pre ženy?
Keďže sa v poslaneckej práci venujem rodinnej politike, urobili sme si internetový prieskum, ktorého sa v apríli 2019 zúčastnilo okolo 1 800 mladých rodičov. Pýtali sme sa ich, aké nástroje pomoci, aké opatrenia by potrebovali na zlaďovanie rodiny a práce. Skoro tri štvrtiny, čiže 73.9 %, by chceli skrátený pracovný úväzok, tak pre ženu, alebo pre muža.
Skrátené úväzky však nemajú na Slovensku tradíciu a zatiaľ nie sú výhodné ani pre zamestnancov, ani pre zamestnávateľov. Využíva ich iba päť percent pracujúcich, zatiaľ čo v krajinách západnej a severnej Európy je to viac ako dvadsať percent. Tento stav treba zmeniť. Mnoho sa o tom hovorí aj zo strany kompetentných v štáte, ale málo sa robí. Zamestnávateľ ponúkne skrátený úväzok iba vtedy, ak bude mať zo strany štátu nejakú daňovú úľavu. Takže na ťahu je štát. Je načase prestať hovoriť o znevýhodnení žien, je načase konať.
Zosúladenie starostlivosti o deti s prácou je dôležitý nástroj. Stretla som sa s demografom Borisom Vaňom, ktorý hovorí, že tento nástroj patrí k tým opatreniam rodinnej politiky, ktoré smerujú k zvýšeniu pôrodnosti. Toto je veľmi dôležité.
NAJDÔLEŽITEJŠIA JE VZÁJOMNÁ PODPORA MANŽELOV
Nie každá žena sa vie stať podnikateľkou. Aké služby/profesie by ste žene odporúčali, aby zladila rodinu a prácu?
Podnikanie je náročné, zároveň však práve v tejto forme môže žena lepšie skĺbiť povinnosti rodiny s prácou, nakoľko je pánom svojho času. Má to, samozrejme, svoje pozitíva i negatíva. A v akej profesii? Nuž, asi v každej. Viac ako na druh profesie by som upozornila na to, že pri podnikaní jedného z rodičov veľa záleží na podpore a pomoci toho druhého partnera. Tak je to aj v situácii, keď podniká žena. Chce to dobrý, zdravý partnerský vzťah manželov – rodičov.
Podnikanie prináša obavy, ako to zvládnuť finančne, hlavne v začiatkoch…
Sama som nikdy nepodnikala, ale stála som pri zrode neziskovej organizácie, ktorá doteraz poskytuje sociálne služby a poradenstvo ženám v núdzi. Bolo to pred dvadsiatimi rokmi, mali sme už päť detí a bol to veru náročný čas. Aj pre náš manželský vzťah, aj pre náš rodinný život. Vtedy mi bol veľkou oporou môj manžel. Keď neskôr začal on podnikať, snažila som sa byť takou oporou zase ja. Financie sú iste dôležité, ale dôležitejšia je dohoda obidvoch na podnikaní a potom vzájomná podpora.
Pracujúca mama bez ohľadu na odvetvie ekonomiky je v úzkych, ak dieťa ochorie alebo treba s ním ísť na vyšetrenie…
Áno, toto zažívajú rodičia najmä v období starostlivosti o maloleté deti, zvlášť ak nastúpia mamy do práce, keď deti ešte nemajú tri roky. Deti začnú chodiť do kolektívov a chorobnosť sa zvýši. Niektorí mladí rodičia majú možnosť dať deti do starostlivosti svojim rodičom alebo príbuzným, viete však, že v takom prípade poskytne štát oveľa nižší príspevok na starostlivosť o dieťa?
Ak dieťa umiestnite v súkromnej inštitúcii, príspevok je 280 eur, ak je dieťa v obecnej škôlke, vtedy dostanete 80 eur. No ak sa o dieťa starajú napríklad starí rodičia, príspevok je iba vo výške 41 eur. To je nespravodlivé! V našej krajine máme taký princíp, že financie sa poskytujú inštitúcii, nie občanovi. Tak je to aj v prípade starých a chorých ľudí. Spravodlivé však je, aby príspevok na službu dostal občan (dieťa, senior…) – a ten si vyberie poskytovateľa. Tak je to v zahraničí.
Prečo majú mamy veľkých rodín také malé ohodnotenie od štátu aj v podobe príspevku na dôchodok, ak vychovajú úspešné a šikovné deti?
Ženy sú za obdobie starostlivosti o deti doslova potrestané. Jednak sa platovo nikdy už nevyrovnajú svojim rovesníčkam, ktoré za ten čas postúpili do vyšších platových tried, ale strádajú aj na dôchodku. Aj preto ľudia nemajú deti alebo majú menej detí, ako by chceli. Ľudia sa pýtajú, načo sú im deti, či nie je lepšie celý čas naplno zarábať a užívať si. Tento systém treba zmeniť. A to nehovorím ja, to hovoria ekonómovia. Pamätám si výrok ekonomického analytika Pavla Kohouta, ktorý povedal: „Možno to znie cynicky, ale pokiaľ má byť spoločnosť stabilná, musí sa vyplatiť mať deti.“
DAJME RODIČOM ROVNOCENNE NA VÝBER
Štát hovorí, že rodinám veľmi pomáha práve zriaďovaním jaslí a škôlok. Vidíte to vy ako pomoc pre ženy?
Štát má povinnosť vytvárať nástroje pomoci rodinám, ktoré musia byť rôznorodé, komplexné, stabilné, kvalitné, a poskytovanie finančných príspevkov na tieto služby musí byť spravodlivé. Ale pri tejto otázke by som rada zdôraznila aj iné. Pedopsychológovia a pedopsychiatri odporúčajú osobnú starostlivosť rodičov o deti do troch rokov. Stotožňujem sa s tým. Je dobré, že máme trojročnú materskú dovolenku – to si netreba dať zobrať.
Na Slovensku však máme takú tendenciu poukazovať na iných a riešiť ich rozhodnutia. Ženy, ktoré sú doma s deťmi, hovoria, že cítia opovrhnutie spoločnosťou. A to isté hovoria ženy, ktoré nastúpia do práce. Najdôležitejšia a rešpektovaná však má byť dohoda rodičov. Oni vedia, prečo sa tak rozhodli. Keď rodičia potrebujú jasle a škôlky, štát je povinný tento nástroj pripraviť. Keď rodičia chcú zostať s deťmi doma, štát ich za toto rozhodnutie nemá nijako diskriminovať.
Osobitnou kapitolou sú tehotné ženy – aj tu je zákon jedna vec a prax iná. Dočkať sa pravdy a spravodlivosti je nadlho…
Áno, aj tu vidíme, ako žena za materstvo priamo stráda a je diskriminovaná. Prax je iná v porovnaní s ochranou týchto žien, popísanou v Zákonníku práce. Zamestnávateľ vie, ako to má urobiť, aby zákon neporušil. Stretla som veľa žien, ktoré to zažili. Pritom odborníci hovoria, že legislatívna ochrana tehotných žien v skúšobnej dobe je zabezpečená veľmi dobre. Tvrdia, že tehotná žena je voči zamestnávateľovi vo výhodnej pozícii, len o tom nevie.
Zamestnávateľ totiž musí v prípade skončenia pracovného pomeru dokazovať, že zamestnankyňa nie je schopná vykonávať doterajšiu prácu alebo sa dopustila hrubého porušenia pracovnej disciplíny. Súdy sú vraj v tomto smere zvyčajne na strane zamestnankýň. Problém teda asi je, že o tom viac verejne nehovoríme. Mala by sa rozprúdiť verejná debata a ženy by mali mať možnosť bezplatného poradenstva.
Bol by problém ohodnotiť prínos a prácu matky v domácnosti cenou jej práce? Dobrá mama predsa urobí viac úžitku pre štát doma pri deťoch, ako keby bola v práci…
Práce v domácnosti sa vždy považovali za bezvýznamnú činnosť, ktorá nepotrebuje finančné ocenenie. A tak je to aj dnes. Nemajú tržnú hodnotu, a preto sú degradované na prácu druhoradú. Pritom vieme presne vyčísliť, koľko nás stojí starostlivosť o deti v inštitúciách – práca učiteľky v škôlkach, upratovačky či kuchárky… Možno nás prekvapí, že aj feministické hnutie vnieslo do verejnej debaty návrh ocenenia práce matky.
Trochu som sa svojho času tejto téme venovala a prečítala nejakú literatúru. Naďabila som vtedy na názor dánskeho sociológa Espinga-Andersena, ktorý veľmi provokatívne, až ironicky popísal pozíciu ženy, ktorá sa stará o deti a rodinu. Povedal, že žena v domácnosti predstavuje pre štát trojitú stratu: neprináša do domácnosti žiadny príjem, nevytvára žiaden dopyt po tovaroch a službách, keďže všetko sama urobí, a hoci pracuje od rána do večera, neplatí štátu žiadne dane. Zdá sa to úsmevné, ale nie je. Už chápeme, prečo je výchova detí a práca v domácnosti degradovaná? A prečo je zo strany štátu taký tlak na ženy, aby pracovali od najútlejšieho veku detí?
Ženy musia viac o svojich problémoch hovoriť, dožadovať sa nápravy, vymáhať si svoje práva. A do tohto zápasu je potrebné zatiahnuť aj mužov.