Anna Šenkeríková a jej med(veď)ovníky: Najtajnejšou ingredienciou nie je láska, ale čas

Prešla od novinárčiny k cukrárčine a jej medovníkové diela lahodiace očiam aj chuťovým pohárikom sa stále rozrastajú. Svoje kresby prenáša medovníkové diela a teší ju, keď nimi urobí radosť druhým. Anna Šenkeríková (32) a jej med(veď)ovníky.

Maľovala si už aj počas vysokej školy. Ako si sa dostala práve k pečeniu?

Kreslenie bolo pre mňa vždy takou prirodzenou aktivitou – oddychovala som pri ňom, zaháňala ním stres aj nudu. Na výtvarnú som nechodila, takže neovládam techniky, mám problém s perspektívou aj proporciami, ale našla som si svoj naivný štýl, ktorý mám rada.

Skúšala som aj modelovať z rôznych nejedlých hmôt. Potom som objavila medovníkové cesto, fondán a iné jedlé zázraky, ktoré mi otvorili trochu iný svet. Je úžasné, aké možnosti cukrárčina v súčasnej dobe ponúka. Páči sa mi, že vytvoríte niečo pekné, na čom sa popasú vaše oči, nosu zase ulahodia rôzne vône a o chuťových pohárikoch ani hovoriť nemusíme. Ďalšou nespornou výhodou je, že keď aj môj umelecký zámer nevyjde, tak sa to aspoň zje. (úsmev)

Vyštudovala si žurnalistiku, čomu si sa aj venovala v praxi. Ako sa z novinárky stala cukrárka?

Jednoducho. Pred Vianocami som robila reportáž v medovnikárskej dielni Ružomberčanky Zuzky Hubovej. Bola to pre mňa úžasná psychohygiena, na pár hodín som tam vypla. Práve ona mi ukázala základy pečenia a zdobenia medovníkov. Keď som sa vrátila domov, hneď som zamiesila cesto, na druhý deň som piekla a zdobila. Článok som editorovi posielala na poslednú chvíľu. Po nejakom čase som sa vyučila za cukrárku, pretože kvôli prevádzke som potrebovala výučný list.

AK MÁTE DOBRÉ ZÁKLADY, JE TO UŽ LEN O CVIKU

Aká bola tvoja prvá dávka medovníkov? Spomínaš si na ňu?

Áno, bolo to asi rok pred tým, ako som bola u medovnikárky Zuzky. Povedala som si, že sa zahrám na gazdinú a niečo doma upečiem, hoci manžel veľmi na sladké nie je. Taktiež som potrebovala trochu pookriať pri nejakej veselšej činnosti. Zvolila som medovníky. S polevou som veľmi zápasila a so zdobením ešte viac. Naozaj nevyzerali reprezentatívne, ale minimálne sme sa na nich zasmiali, čiže účel splnili. Až o rok, keď som sa vrátila od Zuzky a zistila, ako na to, začali moje medovníky vyzerať k svetu. Ak máte dobré základy, je to už len o cviku.

Je tvoj recept nejakým rodinným tajomstvom či tvojím vlastným?

Vychádza z asi dvestoročného receptu, ktorý som si len mierne upravila. Doma sme robili medovníky inak, mama v recepte výrazne ubrala cukor, a tak boli trošku hutnejšie, no pre mňa stále chutné. Tak či tak, medovníkom sme ako deti veľmi neholdovali, dojedali sa až celkom na záver. Keď sa minuli zákusky aj linecké, prišli na rad medovníky.

Prečo od každej cukrárky chutia medovníky inak, aj keď je recept rovnaký?

Konzistenciu medovníkov výrazne ovplyvňuje okolité prostredie. Pokiaľ máte doma príliš sucho, tak majú aj medovníky tendenciu schnúť a tvrdnúť. Príliš vysoká vlhkosť zase neprospieva zdobeným medovníkom. Treba rovnako odsledovať optimálnu dĺžku pečenia, aby ste medovníky nevysušili už v rúre.

MÄKKÉ MEDOVNÍKY NA POČKANIE MAJÚ OD MEDOVNÍKOV ĎALEKO

Čo je ich najdôležitejšou prísadou?

Najdôležitejšou a najtajnejšou ingredienciou nie je láska, ale čas. Cestu prospeje zopár dní odpočívať, medovníky sa po pečení deň-dva spamätávajú. Človek je tvor nedočkavý a chcel by mať všetko hneď. V tomto prípade to však veľmi neurýchlime. Áno, je mnoho receptov, ktoré vyzerajú lákavo, lebo sľubujú mäkučké medovníky na počkanie, často však od medovníkov majú veľmi ďaleko.

Čo medovníkom, naopak, škodí?

Určite vie šarapatu narobiť aj (ne)kvalita použitých surovín. V našich medovníkoch je vysoký podiel medu, ktorý kupujeme od tunajších včelárov. Keď bol jedného roku nedostatok medu, musela som zopár pohárov dokúpiť normálne v obchode. Hneď som videla zmenu, ktorá sa mi nepáčila. Taktiež keď som zohnala ten istý typ múky, len od iného mlynára, videla som veľký rozdiel. Aj takéto zdanlivo drobnosti majú veľký vplyv na to, či sa medovníky vydaria alebo nie.

Máš svoje obľúbené motívy?

Niekedy mám chuť na decentné biele zdobenie, inokedy ma lákajú farby. Posledný rok som si začala všímať, že mám istejšiu ruku, nechávam tvorbe voľný priebeh a zdobím dosť emotívne. Páči sa mi hrubá vrstva polevy na medovníku a hlavne fŕkance od farby, ktoré sú, pochopiteľne, aj všade naokolo. Za to polhodinové upratovanie mi to však stojí. (úsmev)

Mám rada hrubšie kvetinové dekory, prácu s airbrushom, páči sa mi efekt náhody, keď sa farby rôzne rozpijú.

Aký najoriginálnejší medovník si robila?

Najviac sa mi vrylo do pamäti jedno veľké medovníkové srdce. Zákazníčka chcela, aby bolo gýčovo prezdobené a hýrilo všetkými možnými farbami. Dosť ma to vydesilo. Všetko však dobre dopadlo. Medovník som brala ako plátno, kde som postupne vrstvila farby a ozdoby. Nadmieru som si to užila. Nakoniec mal úspech nielen u obdarovanej, ale aj u iných ľudí, čo ma milo prekvapilo.

Ďalšia veľká vec boli medovníkové krosná, dodnes si pamätám, ako sa mi triasli ruky, keď som ich zliepala dokopy. Na konte mám aj jedlé kadibúdky s originálnou náplňou (smiech), chalúpky od výmyslu sveta, knihy, retro rádio, reprák alebo tortu v tvare líšky.

SNÍVAM O SVETE, KDE SI ĽUDIA PRESTANÚ MÝLIŤ MEDOVNÍKY S PERNÍKMI

Čo sa týka jednotlivých druhov medovníkov či iných výrobkov, po čom je najväčší dopyt?

V priebehu roka aj z roka na rok sa to mení. Povedala by som, že ľudia radšej jedia, akoby sa niečím kochali. Samozrejme, mnohí si naše medovníky odkladajú, ale stále je viac tých, ktorí si ich kupujú hlavne kvôli chuti. Keďže bol dopyt aj po zákuskoch a tortách, rozšírili sme výrobu aj o tento sortiment.

Máš nejaký sen, túžbu, čo by si v tejto oblasti chcela dosiahnuť?

Snívam o svete, kde budú daňové predpisy jednoduché a prehľadné, o svete, kde si ľudia prestanú mýliť medovníky s perníkmi. (smiech) To na margo snov, ktoré ja vnímam ako niečo nedosiahnuteľné.

Keď sa vrátime z roviny snov späť na zem, tak som skromná – úplne postačí, ak budem mať dostatok práce, spokojných zákazníkov a budem schopná sa cukrárčinou slušne uživiť. Hoci na Slovensku sa aj toto miestami javí ako nedosiahnuteľné.

Keď sa prenesieme na vianočný stôl u vás doma – nájdeme tam medovníky? Či ich máš dosť počas celého roka?

Medovníky domov veľmi nenosím. Muž si občas dá, ale nie je to veľký „jedák“ sladkého. Ja ich mám, úprimne, dosť počas celého roka a zvlášť v predvianočnom období, kedy sa mi o nich už naozaj aj sníva. Asi mám k nim celkovo trochu averziu, lebo keď sme boli na návšteve a zrazu som z jednej strany stola zacítila povedomú vôňu svojich medovníkov, musela som si odsadnúť. Jednoducho, keď nemusím myslieť na robotu, tak na ňu ozaj myslieť nechcem. Samozrejme, viem, že naše medovníky sú veľmi chutné, ale najviac ma teší, keď nimi môžem robiť radosť iným.

A je niečo sladké okrem medovníkov, čo ti urobí radosť?

Ak si mám dopriať sladkú dobrotu, preferujem takú, ktorú som sama nepripravovala. Mám veľmi rada mamin štedrák, všetky jej kysnuté koláče, piškótovo-jogurtovú tortu a palacinky od manžela aj zákusky od iných šikovných cukrárok.

Foto: archív respondentky