Anketa: Pripravujete sa na večný život?

Večný život si každý predstavuje inak. Tešíte sa na večný život alebo premýšľate nad ním? Aké bude stretnutie s Ježišom vo večnosti? Tieto otázky sme položili známym kresťanom.

Simona Magušinová, speváčka

Večný život je niečo, na čo sa veľmi teším a zároveň niečo, čo si myslím, že už môžem žiť na zemi. Verím, že začína už tu a že svojím postojom k ľuďom a k situáciám, neustálym rozhodovaním sa pre lásku, dobro a odpúšťanie (hoci to nie vždy ide ľahko) môžem aspoň malý kúsok prežívať aj dnes. Dokonca mám občas pocit, keď som na skalách alebo v prírode, alebo keď som so svojou rodinou, že sa dívam akoby malým oknom na ten večný život rovno do neba.

 

 

Lucia Barabasová, umelkyňa

Myslím, že neprejde deň, kedy by som nemyslela na nebo. Krása Božieho stvorenia, ktorá ma obklopuje, ma núti nad ním premýšľať a predstavovať si, aká krása ma ešte len čaká, a hlavne Kto ma tam čaká. Teším sa na všetko, čo má Pán pripravené pre tých, ktorí ho milujú. V ľudskej slabosti a nevedomosti sa možno stretnutia s Ježišom trochu aj obávam (ako keď sa máte stretnúť s niekým veľkým, významným a slávnym a neviete, čo vás vlastne čaká), ale vo viere viem, že ma čaká Láska. A keď prídu chvíle, keď sa mi nedarí, keď je život jednotvárny a dni plné znechutenia, vtedy mi pomáha jednoduchá modlitba: „Pane, nech je aj moja túžba po nebi modlitbou.“

 

 

Mário Tomášik, líder spoločenstva Martindom

Začal by som od poslednej otázky – stretnutie s Ježišom. Donedávna sa naozaj tento termín používal na okamih našej smrti a nášho stretnutia s Ježišom ako (našťastie milosrdným) sudcom. Ale v súčasnosti – a hovoria to aj cirkevné dokumenty – je pre každého jedného kresťana dôležité (či hľadajúceho človeka), aby v jeho živote prišiel taký moment viery, ktorý by sa dal nazvať aj určitým „stretnutím“ so živým Ježišom. Ako stretnutie sŕdc. Že tvoje vnútro zistí (nehovorím o emóciách ani o tom, že by si niečo videl fyzickými očami alebo počul fyzickými ušami), že on ťa ľúbi a záleží mu na tebe tak veľmi, až sa nechal ukrižovať.
A keď človek má takúto skúsenosť, tak sa už nedesí myšlienky na stretnutie s Ježišom po svojej smrti. Ja to poznám na vlastnej koži. Strach už potom nemá moc. Od toho momentu mi nie je nepríjemné myslieť na to, že moja smrť znamená prechod, prechod do jeho plnej prítomnosti. A určite pri tom myslím na jeho milosrdenstvo, a dúfam v jeho milosrdenstvo.
Často sa stane, že mi na to príde myšlienka pri čítaní Božieho slova, hlavne Nového zákona. Lebo tam často vidieť, ako tí, čo uverili, čakajú na to, kedy príde Pán druhýkrát. A ako sa neboja smrti ani prenasledovania, lebo vedia, že takto sa približujú k večnej odmene.
Moja príprava spočíva aj v tom, že rozjímam o Božej dobrote a milosrdenstve a prosievam ho o odpustenie a napĺňanie jeho milosťou.

 

 

Sestra Noemi Žilková, riaditeľka v Hospici Milosrdných sestier v Trenčíne

Áno, myslím na večný život každý deň. Slúžim v hospici v Trenčíne a každodenne sa zamýšľam nad tým, čo zostáva na veky, aj po prekročení brán smrti, čo je dôležité a čo pomíňajúce sa.
Prežívam hlboko v srdci, že Boh ma miluje a Duch Boží, Duch – Láska prúdiaca medzi Otcom a Synom prúdi i do môjho najhlbšieho ja, hojí rany a dáva klíčiť Láske, ktorá prúdi opäť k Bohu a k tým, ktorých mi Boh zveruje. Kontemplatívna modlitba súhlasu mi pomáha bez slov spočívať v Láske, sýtiť sa ňou a prinášať jej plody v praktickej a vynaliezavej láske k blížnym. Toto prúdenie Lásky, spočívanie v nej, vnímam ako to, čo je podstatné i v etape života tu na zemi, i po prekročení brány smrti; to je moja príprava na večnosť, ktorá vo svojej podstate začína už dnes – tu a teraz.