Anketa: Kedy ste pocítili Boží pokoj vo svojom živote?
Boží pokoj, hlboký a nevysvetliteľný, dokáže zasiahnuť práve v najťažších momentoch nášho života. Prináša úľavu tam, kde vládne strach, a premieňa ťažkosti na nádej. So silnými skúsenosťami s pokojom, ktorý presahuje ľudské chápanie, sa podelili piati ľudia, ktorých určite poznáte: speváčka, kňaz, salezián, rehoľná sestra či naša zástupkyňa šéfredaktorky. V tejto ankete odhaľujú okamihy, kedy pocítili Božiu blízkosť a lásku spôsobom, ktorý im navždy zmenil život.
Ruženka Dvorščáková – zástupkyňa šéfredaktorky Slovo+
Poslednú skúsenosť s pokojom prevyšujúcim chápanie mám z dopravnej nehody. Počas jazdy autom s manželom a dvoma dcérami na vlakovú stanicu, odkiaľ som mala odcestovať do Bratislavy a potom do La Salette, do nás zboku silno narazilo iné auto. Privolané sanitky nás odviezli do nemocnice. Vo vozidle som začala pociťovať nevoľnosť a pichavú bolesť na hrudníku. Zachvátil ma obrovský strach, že sú to moje posledné chvíle a že tu nechám manžela a deti. Vtedy mi napadlo, že som bola na ceste za Mamou, a tak som ju v jednoduchej, no naliehavej modlitbe „Panna Mária lasalettská, oroduj za mňa a moju rodinu!“ opakovane prosila o ochranu. Pichanie na hrudi neustalo, zato ma však naplnil hlboký a ľudsky nevysvetliteľný pokoj. Vyšetrenia napokon dopadli dobre a ja som mohla odletieť na púť. Keď si spomínam na túto situáciu, zakaždým cítim dojatie a vďačnosť.
Jozef Luscoň – salezián:
Najväčší zážitok pokoja som mal po dobre vykonanej svätej spovedi. Veľmi krásne sa zachoval ku mne aj istý spolubrat, ktorému som škrabol auto a chytil som nepokoj, ako to prijme, či nevybuchne, či mi to nebude stále vyčítať… A on mi s úsmevom povedal: „Netráp sa ty Jožko s tým… Dáme to do poriadku.“ Veľký pokoj cítim na horách, keď si uvedomím, že tú nádheru stvoril nebeský Otec a že to má pevne v rukách, aj napriek ľudskej zlobe… Tá krása a to ticho mi vždy prinášajú nádherný stav pokoja a vedomia, že ma má Boh rád. To je pre mňa najväčší zdroj pokoja. A za to som mu veľmi vďačný.
sestra Františka Čačková, OSF:
Vždy objavím nejakú oblasť, kde strácam pokoj. Zvyčajne sa vráti, až keď ma Boh zastaví a vstúpi do toho svojou milosťou – to sa nedá vyrobiť, vynútiť ani objednať si. Keď bolo Godzone tour, vstúpila som do silného duchovného boja. Zjavne to bolo pre zlého dôležité podujatie, lebo to bolo počas celého tour pre mňa náročné. Všetko sa kazilo, každý jeden deň bolo ťažké vydržať. Vo vedomí, že sa tam dejú dôležité veci, som neustúpila, skôr som pridala. Keď tour končilo, prišiel pokoj. Taký ten „podozrivý“, ktorý je len a len darom. Pokoj, ktorý chýbal v toľkých oblastiach. Ale prišiel. A ja som vedela, že som bola súčasťou mnohých, ktorým záleží na mladých na Slovensku, a že aj tie moje trápenia pestrofarebného charakteru stáli za to, aby mnohí našli Boha a pocítili, že čímkoľvek prechádzajú, nie sú na to sami.
páter Peter Palovčík, gréckokatolícky kňaz:
Asi najväčší Boží pokoj v ťažkej situácii som za posledné roky zažil, keď mi na rakovinu zomrel veľmi dobrý priateľ, tiež gréckokatolícky kňaz, Dávid Zorvan. Mal 6 detí, o to väčšia bolesť, ťarcha situácie doliehali na mňa, aj na všetkých nás, ktorí sme pri jeho smrti stáli. Pár dní pred smrťou som sa s ním bol rozlúčiť, hovoril som mu o spoločných zážitkoch a nevedel som úplne, čo hovoriť, ale videl som v jeho očiach pokoj. Podal som mu poslednýkrát Eucharistiu. Vidieť celú jeho rodinu spolu, zomknutú v modlitbe, napriek tej obrovskej bolesti a strate, napriek žiaľu… Cítil som veľký Boží pokoj. Tá bolesť bola naozaj obrovská, deti stratili otca v produktívnom veku, manželka manžela… Keď sme ho pochovávali, celú situáciu napĺňal Boží pokoj, dôvera, že aj keď to nevieme pochopiť, Boh je tam s nami a je blízko nás. A to dáva v nádeji a viere vo večný život zmysel.
Dominika Gurbaľová, speváčka:
Pokoj cítim, keď veci nedržím vo svojich predstavách, ale som otvorená pozerať sa na ne v pravde. To prakticky znamená, že v čomkoľvek (zamestnanie, vzťahy, túžby) sa mi pripomenie, že sa to môže hocikedy zmeniť. Pán Boh však ostáva. Ja som v istých oblastiach nevedome žila v predstave, aká mám byť. Potláčala som, čo prežívam vo falošnej ilúzii o láske a o tom, čo mám prežívať. V snahe vyhovieť som sa hnala do vecí, v ktorých som v počiatku cítila nepokoj. Výsledkom bolo zranené srdce moje i ľudí okolo mňa. Vyhrotená situácia ma doviedla ku konaniu na základe Pravdy a nie snahy naplniť očakávania svoje, iných, ba dokonca predstavy o Božích riadeniach. A tak prišiel Pokoj, napríklad aj v oblasti nulity, hoci cez cestu bolestnú. Bolesť neznamená vždy nepokoj. Môže byť aj cestou k Pokoju. A Pán Boh napokon uzdraví i bolesť.
Foto: pexels.com, archív respondentov