Anketa: Čo robím pre svoje telo? Ako sa oň starám?
Známych ľudí z kresťanského prostredia sme sa pýtali, ako sa starajú o svoje telo, čo preň robia a či by niečo na ňom menili. Prijímajú svoje telo také, aké je? Uvedomujú si, že ich telo je chrámom Ducha Svätého?
Július Slovák, zakladateľ spoločenstva SP:
Kedysi som nejako špeciálne necvičil, ale čím viac človek cestuje v aute, tým viac sa telo začne ozývať (u mňa hlavne boľavým chrbtom) a pýtať si viac pohybu. Preto sa snažím už približne rok chodiť trikrát týždenne do fitness centra. Povedal by som, že vďaka pravidelnému cvičeniu sa cítim lepšie po fyzickej aj psychickej stránke a cvičenie má vplyv aj na môj duchovný život, pretože mám čerstvejšiu myseľ pripravenú počúvať, čo mi chce Boh hovoriť. Okrem toho mi pravidelné cvičenie pomáha viac sa sústrediť na to, čo je podstatné, zároveň dokážem držať krok so svojimi deťmi, ktorých energia je nevyčerpateľná.
Mária Škovierová, komunita Eben Ezer:
O svoje telo sa veruže starám. Po prvé, som vďačná za to, čo som dostala, lebo nič nie je samozrejmosť. A po druhé, je to dar od niekoho, kto ma má veľmi rád – a aj ja jeho. A ešte v mojom tele aj prebýva. Takže sa aj spovedám, keď som niečo zanedbala, respektíve, keď som si uškodila. Myslím si, že špeciálne dôležité je: nehnať sa v strese s týmto bláznivým rýchlym svetom. Táto naša „supervýkonnosť“ je extra nebezpečná. Ale žiť v pokoji s Bohom a zdravo – a to, čo je to zdravo, všetci dobre vieme, takže sa nemáme na čo vyhovárať.
Peter Štupák, líder spoločenstva MaranaTha:
Vnímam, že telo je chrámom Ducha Svätého. Vekom však vidím, ako moje telo chradne. Tak sa snažím oň starať. Momentálne cvičím s trénerom kvôli kondícii a tiež by nevadilo, keby som niečo zhodil. Uvedomujem si, že strava je kľúčom k dobrému fungovaniu, a tak sa snažím jesť zdravšie. Spokojný so sebou celkom nie som, viem, že potrebujem zhodiť, ak mám byť v lepšej kondícii, na čom aj pracujem.
Viliam Dobiáš, lekár záchrannej služby, univerzitný pedagóg:
Moja starostlivosť o telo ako chrám je primeraná jeho dôstojnosti. Od 30. narodenín chodím na preventívne prehliadky k všeobecnému, očnému, zubnému lekárovi. Stravujem sa zdravo, teda všetko s mierou, príjem energie zodpovedá výdaju, pestujem rekreačne rôzne športy (hriešne nepravidelne). Po práci relaxujem pohybom, návštevou kultúrnych podujatí a čítaním. Deti sme očkovali na všetko, čo bolo treba. Boli sme im príkladom, lebo deti nepočúvajú rodičov, ale opakujú všetky návyky aj zlozvyky. Svojim rodičom som vďačný za to, že ma v detstve a mladosti nepokazili zlým životným štýlom. Starnutie sa snažím spomaľovať duševnými aj telesnými aktivitami a obmedzeniam primeraným veku nepripisujem dôležitosť, ale akceptujem ich s pokorou. Pán Boh zaplať za všetko, čo mám, vrátane zdravia a jasnej mysle.
TENTO ČLÁNOK SME PRINIESLI V TLAČENOM VYDANÍ A ŠPECIÁLNE HO ZVEREJŇUJEME ONLINE
Každý mesiac prinášame v tlačenom Slovo+ tie najkvalitnejšie články a najzaujímavejší obsah, ktorý si môžete vychutnať doma a s vôňou papiera v modernej grafike. Objednajte si tlačené Slovo+ domov a pomôžete nám zachovať tento projekt.