Anketa: Aký dobrý návyk vám pomohol posunúť sa vpred a odporučili by ste ho aj iným?

Na konci každého roka zvykneme bilancovať, čo sa nám podarilo, kam sa nám podarilo posunúť, čo výnimočné sme sa naučili či zvládli. Ak sme si na jeho začiatku niečo predsavzali, v jeho posledných dňoch máme šancu zhodnotiť, či sme to naozaj zvládli. Možno trochu smutní zistíme, že sme sa nám to veľmi nepodarilo. Alebo naopak – s potešením prídeme na to, že sa z predsavzatia stal dobrý návyk. Inšpirujte sa spolu s nami dobrými návykmi našich respondentov, ktoré možno nezačali na Nový rok, no sú hodné nasledovania v ktorýkoľvek deň.

Mária Škovierová ml., učiteľka a líderka komunity Eben Ezer

„Nevyjdem z domu, kým si neprečítam aspoň kúsok zo Svätého písma.“ Takto som si nazvala jednoduché pravidlo, ktoré vie ovplyvniť nielen moje ráno, ale aj celý deň. Ráno sa zobudím a venujem hneď prvú myšlienku Bohu. Teda skúšam. Niečo úplne jednoduché – často v polospánku – vyslovím nahlas: „Dobré ráno, Pane Ježišu.“ Alebo: „Ďakujem za nový deň.“ Kým odídem z domu, vždy si prečítam, keď nie kapitolu, aspoň krátky žalm. Ak nestíham, aspoň pár veršov. Často aj popri raňajkách. A tak si už odnášam Slovo v hlave aj srdci do celého dňa.

 

 

sestra Helena Torkošová, františkánka

Pred dvadsiatimi rokmi som sa začala učiť piť viac vody pravidelne a počas celého dňa. Dozvedela som sa, že množstvo vody, ktorú mám každý deň prijať, závisí od hmotnosti človeka a má sa dopĺňať takmer každú hodinu. Dnes je to pre mňa zautomatizovaná činnosť. Ako som však pila pohár vody za pohárom, začala som sa modliť, aby mi Duch Svätý dal väčší smäd po ňom samom. Už oveľa skôr vo formácii sme sa naučili aj takú krátku strelnú modlitbu, ktorá nám bola odporúčaná pomodliť sa vždy, keď hodiny odbili ďalšiu celú hodinu. A tak som spojila tento návyk pitia vody s neprestajnou modlitbou – s prosbou po vode Ducha Svätého. A to sa prelieva do neprestajnej modlitby počas celého dňa.

 

 

Juraj Holdoš, vysokoškolský pedagóg a psychológ

Jedna moja kamarátka, ktorá je zároveň aj učiteľkou, mi poradila, že svoju angličtinu zlepším tak, že budem pravidelne – každý deň – čítať alebo počúvať angličtinu aspoň pätnásť minút. Nie som príliš nadaný na cudzie jazyky. Dokonca mám k nim zo školy istý odpor, ale moja práca ma núti s angličtinou pracovať. Povedal som si preto, že túto radu môžem vyskúšať. Postupne som si vytvoril návyk, že si každé ráno, kým ešte ostatní v rodine spia, pustím podcast svetových správ od BBC. Je to polhodina vynikajúcej angličtiny a k tomu asi najlepšie svetové spravodajstvo, aké poznám. Zo začiatku som nerozumel ani polovici a mnohé som si len domyslel. Nie vždy sa mi to podarí, ale dá sa povedať, že počúvam pravidelne minimálne desať až pätnásť minút denne. Po dvoch rokoch počúvania sa zdá, že rozumiem trochu lepšie. Viem, ide to veľmi pomaly, ale progres tam je. No a „side effect“ je, že sa zrejme lepšie orientujem aj vo svetovom dianí.

 

 

Marián Gavenda, kňaz a publicista

Bol to objav písania denníka. Pravidelne si od roku 1977 zapisujem každodenné rozjímania. Do druhého malého notesa (s názvom „Epifánie“) zas rôzne postrehy, hodnotenia, udalosti. Je to špirála – vďaka písaniu mi prichádza oveľa viac námetov na písanie. A keď v ňom ustanem, vnútorné vnímanie zostane ako v hmle. Notesy stále nosím so sebou. Už obsahujú asi tridsaťtisíc strán. Každý deň napíšem aspoň dve stránky. Základom je udržať si pravidelnosť. Písanie je most medzi myšlienkou a životom. Bez vloženia do slov aj krásne podnety rýchlo odlietajú a nič po nich neostane. Každému vrelo odporúčam.

 

 

Jana Benyaková, vydavateľka a mama troch detí

Musím sa priznať, že nie som veľkým fanúšikom pravidelných návykov. Viac mi vyhovuje fungovať flexibilne, aspoň potom nie som sklamaná, že to, čo som si predsavzala, nedodržiavam. Keď sa však hlbšie zamyslím, nejaké užitočné návyky sa predsa len nájdu aj u mňa. Jedným z nich sú každodenné prechádzky v prírode. Osamote. Zistila som, že sa mi omnoho lepšie premýšľa počas chôdze. Tie najoriginálnejšie nápady a riešenia zložitých problémov mi napadajú takmer vždy počas prechádzky.

Druhým návykom, ktorý som si vypestovala a vrele ho odporúčam, je prosiť o odpustenie. Vždy, keď si uvedomím, že som urobila niečo zle, sa danému človeku čo najskôr ospravedlním. Aj našim deťom. Deti spomínam preto, lebo práve s nimi trávim každý deň najviac času. Spočiatku to, samozrejme, nebolo jednoduché, ale zvyk je železná košeľa aj v dobrom slova zmysle. Teraz je to pre mňa už (takmer) prirodzené.