Andrej Gejdoš: Chcel by som eRku pomôcť, aby bolo lepším eRkom

Stal sa novým predsedom eRka a má pred sebou jasnú víziu, čo by chcel počas svojho funkčného obdobia urobiť a kam by chcel eRko „potiahnuť“. Rozprávali sme sa s Andrejom Gejdošom.

Aké bolo vaše prvé stretnutie s eRkom?

Pochádzam z malej obce Kostolný Sek, ktorá je dnes súčasťou mesta Šurany, a už odmala som sa v našej obci zúčastňoval najmä koledovania Dobrej noviny. Ako dieťa som priamo na eRko stretká či letné tábory nechodil, skôr na niektoré jednodňové podujatia. Naplno som sa do eRka dostal až ako tínedžer cez animátorstvo, keď som mal asi pätnásť rokov. V Šuranoch sme tvorili pomerne dobré a veľké spoločenstvo animátorov, ktorí sa venovali deťom na stretkách a táboroch. Naše stretko sa volalo Svetielko a stretávali sme sa najmä v nedele. S radosťou spomínam najmä na denné tábory, ktoré sme v lete na farskom dvore organizovali niekoľko rokov. Súbežne s nimi sme začali v rámci oblastného centra Nové Zámky organizovať aj pobytové tábory pre staršie deti a mládežníkov. Po odchode na univerzitu som sa v eRku angažoval skôr na územnej a celoslovenskej úrovni v predsedníctve.

 

Ako si na tieto rané stretnutia s eRkom spomínate?

Koledovanie v našej obci sa mi spája najmä s návštevami starých, chorých či opustených ľudí, ktorí vždy vo vianočnom období netrpezlivo čakali na koledníkov, a keď sme zavítali do ich príbytkov, mali toľkú radosť, že sa nevedeli ubrániť slzám. Často na rozvojové projekty v subsaharskej Afrike darovali aj to málo, čo mali, čo ma už od detstva učilo solidarite s inými. Hoci sa často o Slovákoch hovorí, že myslia len na seba a iným nedoprajú, moja skúsenosť pri koledovaní bola vždy opačná. Keď sa spätne pozerám na svoje tínedžerské roky, ktoré som venoval animátorskej a dobrovoľníckej eRkárskej službe v našej farnosti, považujem to za dobre strávený a plnohodnotný čas. Nosím v sebe zážitky, na ktoré do smrti nezabudnem. Mladý človek azda nemôže urobiť lepšie, ako venovať svoj voľný čas ako dobrovoľník nejakej bohumilej činnosti.

 

 

POKRAČOVANIE ERKÁRSKEHO PRÍBEHU

Rozhodli ste sa kandidovať za predsedu eRka. Aká bola vaša motivácia?

Svoje rozhodnutie kandidovať na predsedu eRka vnímam ako prirodzené pokračovanie svojho eRkárskeho príbehu. Môjmu rozhodnutiu predchádzal intenzívny rok,  som si mohol predsedovanie vyskúšať takpovediac „na nečisto“, keďže som vtedajšieho predsedu Ďuriho Králika zastupoval, zatiaľ čo bol na rodičovskej dovolenke. Svoje predsedovanie vnímam najmä ako službu eRkárom a eRku ako hnutiu. Chcel by som eRku aspoň o čosi pomôcť, aby bolo lepším eRkom.

 

Ako prežívate prvé mesiace vo svojej novej funkcii? Do čoho ste sa už stihli pustiť?

Momentálne sa v našom tíme najviac zameriavame na obnovenie našej činnosti po koronakríze. Viaceré spoločenstvá počas pandemických opatrení fungovali výborne, niektoré však zastihla určitá stagnácia – a práve na tieto sa snažíme zamerať a snažíme sa im pomôcť znova sa rozbehnúť. Do toho, samozrejme, vstúpila aj situácia na našich hraniciach, a preto sa zaoberáme aj témou, ako integrovať ukrajinské deti do našich aktivít. Prebieha kampaň MINIdigi, ktorá deti vedie k digitálnej miernosti, a pripravujeme sa na letné tábory a podujatia.

 

Aká je vaša vízia, kam by ste chceli eRko „potiahnuť“ počas svojho funkčného obdobia? Čo sú hlavné body, ktorými sa chcete zaoberať?

Moju víziu toho, ako chcem eRko nasledujúce tri roky viesť, som predstavil na Celoslovenskej rade eRka a možno ju zhrnúť do troch bodov. Po prvé, čeliť aktuálnym výzvam a odpovedať na potreby detí a mladých ľudí.

 

Čo to v praxi znamená?

Museli sme sa flexibilne prispôsobiť pandémii a hľadať nové spôsoby práce s deťmi a myslím, že sme obdobie pandémie zvládli relatívne dobre. Odvážne a tvorivo sme sa snažili byť blízko deťom. Z pandémie sme sa poriadne ani nespamätali a je pred nami nová výzva – vojenský konflikt na hraniciach našej krajiny. Chcem sa pýtať, kam povoláva eRko Pán v tejto chvíli, v tejto dejinnej dobe a v tomto čase. Na to chcem spolu s eRkármi hľadať počas môjho predsedovania odpoveď.

 

Čo je druhým bodom?

Byť naďalej blízko Katolíckej cirkvi a jej učeniu. Na eRku mi je sympatické, že hlavným zdrojom, z ktorého čerpá, je viera v živého Krista, ktorá nám je podávaná v učení Katolíckej cirkvi. Či už ide o pravdy zachytené v Katechizme Katolíckej cirkvi, encyklikách pápežov alebo aktuálne dianie v Cirkvi, eRko si z nich vždy bralo inšpiráciu pre myšlienky, ktoré chce tlmočiť deťom.

 

A napokon tretí bod…

Držať sa strategického plánu. Azda nie je náhoda, že som začínal svoju prácu na stredisku eRka prípravami podkladov pre vypracovanie nového strategického plánu eRka na roky 2021 až 2025. V strategickom pláne eRkári vyjadrili to, kam chcú, aby eRko smerovalo najbližšie obdobie – a s ich túžbou sa plne stotožňujem. Chcem eRko, ktoré bude schopnejšie podporovať vznik a rozvoj detských spoločenstiev, eRko odbornejšie a vplyvnejšie v téme kresťanskej výchovy detí a eRko so silnejšou a misijnejšou identitou svojich členov. Strategický plán je zároveň mojím plánom, kam chcem pomôcť eRko posunúť počas obdobia svojho predsedovania.

 

Prečo práve tieto tri body?

Myslím si, že tieto body odzrkadľujú potreby detí a to, ako eRkári chcú, aby eRko vyzeralo v budúcnosti. eRko je hnutie, ktoré tvoria jeho členovia, a preto ani tak nezáleží, kam chcem eRko „potiahnuť“ ja, ale kam ho chceme potiahnuť spoločne.

 

 

PRÁCA S DEŤMI A MLÁDEŽOU JE JEDNA Z NAJLEPŠÍCH A NAJZAUJÍMAVEJŠÍCH PRÁC

Čo pre vás znamená práca pre deti a mládež na Slovensku? Ako ju vnímate?

Práca s deťmi a mládežou je jedna z najlepších a najzaujímavejších možných prác, aké snáď existujú. Pre mňa osobne je veľkým privilégiom pracovať s deťmi a mladými ľuďmi. Ak sa pozrieme širšie na sektor mládežníckych organizácií pracujúcich s deťmi a mládežou na Slovensku, možno povedať, že sme na tom pomerne dobre. Máme veľké, silné a stabilné organizácie, ktoré na Slovensku pracujú už niekoľko desiatok rokov a cez ktoré prešli stovky mladých ľudí, popri menších či novovzniknutých organizáciách. Vzťahy a spolupráca medzi nimi sú prevažne na dobrej a priateľskej úrovni. V organizáciách pracujú veľmi kvalitní experti – a tým pádom sa zlepšuje i kvalita organizácií a kvalita práce s mládežou.

 

Kde sú v tejto oblasti v našej krajine rezervy a kde, naopak, silné stránky?

Práca s deťmi a mládežou na Slovensku je pomerne málo viditeľná, a tým pádom i nedocenená. Nehovorí sa o jej veľkom význame na formovanie detí a mladých ľudí (napríklad na ich hodnoty), hoci na to existujú relevantné výskumy a zdroje, a aj preto nemá veľkú podporu. Súvisí to so širším problémom: výchova a vzdelávanie detí a mladých ľudí nie sú v našej krajine prioritou číslo jeden. Silnou stránkou je, že napriek tejto nelichotivej situácii existujú mnohé organizácie, iniciatívy, ale i školy a šikovní jednotlivci, ktorí sa deťom a mladým venujú na vysokej úrovni, často ako dobrovoľníci či nad rámec svojich pracovných povinností. V nich máme veľký poklad a nevyužitý potenciál.