Andrea Mikolášiková: Žena, ktorej sa milovanie nepáči, sa mu pravdepodobne začne vyhýbať

„Ak chce žena darovať manželovi celú svoju krásu a vášeň, je potrebné, aby sa jej milovanie páčilo,“ hovorí Andrea Mikolášiková. Teologička, manželka a matka piatich detí, ktorá sa s nami rozprávala o mystike manželskej intimity, ale aj o tom, aká by mala byť zdravá manželská sexualita. Poradila tiež, ako sa starať o intímny život v čase, kedy manželia na seba práve nemajú najväčšiu chuť a prečo je dôležité, aby prekonali ostych a učili sa otvorene hovoriť o svojich potrebách aj v tejto oblasti.

Aký je podľa vás v dnešnej dobe pohľad na manželskú sexualitu v Katolíckej cirkvi?

Fascinujúci. Myslím, že máme v tejto oblasti tomuto svetu veľa čo ponúknuť. Sv. Ján Pavol II. otvoril dvere chápaniu milovania ako momentu, v ktorom sa muž a žena výnimočným spôsobom pripodobňujú Svätej Trojici! To je čistá mystika! Podľa Jána Pavla II. totiž muž a žena, ktorí sa v manželstve jeden druhému vzájomne darujú, sa stávajú obrazom Svätej Trojice, v ktorej sa Otec daruje Synovi v Duchu Svätom. A milovanie je vrcholným momentom tohto sebadarovania, keď sa muž a žena dávajú jeden druhému úplne celí a stávajú sa jedným.

 

V akom zmysle ide pri manželskej intimite o mystiku?

Predovšetkým je potrebné očistiť pojem mystika od chápania, že mystika je o levitácii, bilokácii, extázach a podobne. Toto sú javy, ktoré niekedy sprevádzajú mystické prežívanie, nie sú však jeho podstatou. Slovník kresťanskej spirituality definuje mystiku ako zážitok hlbokého pokoja a jednoty so všetkým, čo je – Bohom, ľuďmi i celým stvorenstvom.

 

Teda zážitok hlbokého pokoja a jednoty už robí milovanie mystickým zážitkom?

Môže to znieť banálne, ale dá sa to tak povedať. Akokoľvek jednoducho to môže pôsobiť, mať túto skúsenosť hlbokej jednoty a pokoja nie je vôbec niečo, čo človek zažíva pri intimite bežne. Ľudia, ktorí napríklad masturbujú, pozerajú porno alebo praktizujú voľnú sexualitu, namiesto o pocite hlbokej jednoty hovoria o pocite hlbokej osamelosti. Rovnako v manželstve sa cítia manželia často osamelo, ženy niekedy použito,… Zažívať pri milovaní to „bytie jedným“ – s manželom, s Bohom a všetkým, čo je – sa napokon ukazuje ako určitá pomerne nesamozrejmá duchovná rovina.

 

 

Ako ešte inak by sa dala popísať táto mystická rovina?

Príťažlivý je pohľad talianskeho kňaza Carla Rocchettu, ktorý vo svojej knihe Mystika manželskej intimity robí prepojenie medzi skúsenosťou extasis, čo je určité vytrhnutie z bežného stavu vedomia a enstasis, čo je pohrúženie. Rocchetta píše, že pri milovaní manželia zažívajú orgazmus (extasis) a táto extáza môže byť zároveň pohrúžením (enstasis) do Božej prítomnosti. Mne to príde veľmi silné a priam prevratné, vnímať a prežívať milovanie takto.

 

Nie je to však len teória?

Neviem celkom posúdiť, koľko manželov reálne prežíva svoju intimitu takto. Toto je však pohľad, ktorý Cirkev ponúka a do ktorého pozýva. Často však môžeme mať nesprávnu predstavu o tom, aká má byť mystika pri milovaní. Niektorí ľudia si možno myslia, že pri sexe musia intenzívne myslieť na Boha.

 

A nie je to tak?

Klariska sestra Imaculata mi raz povedala, že v duchovnom živote sa najskôr snažíme myslieť na Boha. Uvedomovať si, že sme s ním spojení. A potom príde moment, keď to už iba žijeme. Ona to hovorila po desiatkach rokov v kontemplatívnom kláštore, ale myslím, že to platí aj pre nás. Veď aj počas intimity sme v Bohu, len si to neuvedomujeme. Mnohí manželia prežívajú tú mystiku – lásku, pokoj, vďačnosť, jednotu. Ale neuvedomujú si, že to, čo zažívajú, sú dotyky neba. Dotyky blaženosti.

 

CELÝ MANŽELSKÝ ŽIVOT JE SVIATOSŤOU

Aký význam má sviatostné manželstvo?

Cirkev o sviatostnom manželstve učí, že každý akt lásky a starostlivosti, dokonca aj podanie pohára vody, je posvätné, je to aktualizácia sviatosti manželstva. A ak veríme, že vo sviatostnom manželstve má Kristus tvár nášho manželského partnera, tak prežívať jednotu s manželom znamená prežívať jednotu s Kristom.

 

Myslím, že mnohí manželia o tom nikdy ani nepočuli…

Toto je veľká výzva pri sprevádzaní manželov. Pomôcť im, aby si uvedomili, akú krásu, mystiku a tajomstvo žijú. A tým, ktorí sa v tejto oblasti trápia, pomôcť odbornou psychologickou pomocou, prípadne odporučením techník, ktoré by im mohli pomôcť k zdravému intímnemu životu.

 

Je dôležité sprevádzanie manželov?

Rovnako ako je dôležitá predmanželská príprava, je dôležité aj sprevádzanie manželov počas celého ich manželského života, obzvlášť v čase kríz. Často sú to práve tie krízy, ktoré nám pootvárajú dvere do hlbín Božieho života. Bez sprevádzania však môžeme tie dvere minúť a skončiť tak, že sa v kríze začneme cykliť…

Mystika sviatostného manželstva a mystika manželskej intimity si určite zaslúži priestor pri sprevádzaní. Často v zhone bežných dní zabúdame, že celý manželský život je sviatosťou. Manželstvo hovorí o dvoch veľkých tajomstvách – láske Krista a Cirkvi a zároveň o trojičnom živote. Toto je taká veľká vec! A predsa aké nesamozrejmé je túto mystiku vedome žiť.

 

 

SEX AKO ZJEDNOCUJÚCI MOMENT

Čo prináša sex do kresťanského manželstva, aký je jeho prínos v duchovnej oblasti?

Sex môže byť jednoznačne silným zjednocujúcim momentom. To, k čomu sú kresťanskí manželia volaní, je byť jedno. Toto „bytie jedným“ sa však nestane samo, momentom vyslúženia sviatosti manželstva. To je začiatok dlhej cesty, keď sa jednotlivé vrstvy dvoch osobností postupne obrusujú a zjednocujú. Na tejto dlhej ceste potrebujú rôzne prostriedky zjednocovania. Sex je jedným z nich. Ďalšími sú Eucharistia, modlitba, spoločné prekonávanie ťažkostí, ktoré prináša život, vzájomné napĺňanie si potrieb atď.

 

Hovoríte, že sex je silným zjednocujúcim momentom. Čo pod tým máme rozumieť?

Konkrétne to znamená, že po sexe sú si manželia bližší než pred ním. Pociťujú k sebe väčšiu náklonnosť, viac prehliadajú partnerove nedostatky a viac vnímajú jeho prednosti. Sú do seba akoby zasa viac zaľúbení.

 

Niekedy sa hovorí o sebadarovaní ako o jedinom dôležitom aspekte sexuality. Často však dochádza k rôznym ťažkostiam vo fyziologickej oblasti. Nemalo by sa viac hovoriť aj o telesnom prežívaní manželskej sexuality?

Jednoznačne. Ako hovorí sv. Tomáš Akvinský, milosť stavia na prirodzenosti. Ťažko zažívať pri sexe mystiku, keď sa manželia trápia s takými prozaickými problémami, ako problémy s erekciou alebo nedostatočná vlhkosť pošvy. Práve o fyzickom prežívaní manželskej sexuality by sme potrebovali hovoriť viac. Žiaľ, v dôsledku chápania sexuality kresťanskou spiritualitou až do 20. storočia k tejto téme nemáme dostatok vlastných zdrojov a potrebujeme hľadať inšpirácie inde, predovšetkým v psychológii a integrovať tieto poznatky aj do našej kresťanskej spirituality.

 

Sexualitu sme dostali ako dar od Boha, niekedy sa z nej však v manželstve stáva problém, ktorý manželov nespája, ale naopak rozdeľuje. Prečo sa to deje?

Pretože sexualita zahŕňa to najkrehkejšie, čo máme. Po prvom hriechu v raji sa Adam a Eva zahalili. Toto zahalenie figovými listami sa dá chápať fyzicky aj duchovne. Prvý pár stratil tú bezstarostnú dôveru, že ten druhý ich bude milovať a chrániť v ich bezbrannosti.

Sexualita svojou posvätnosťou vypovedá o Trojjedinom Bohu v skrytosti manželského lôžka. Zároveň nesie možnosť nového života, i preto možno práve v tejto oblasti prebieha silný boj medzi dobrom a zlom.

 

KOMUNIKÁCIA POMÁHA SEBADAROVANIU

Mali by sa manželia o sexe aj rozprávať?

Už samotný fakt, že si kladieme túto otázku znamená, že je niečo zle. Je to do istej miery pochopiteľné dedičstvo minulosti, keď bola sexualita a všetko s ňou súvisiace tabu.

Bez komunikácie sa však partneri nemajú ako dozvedieť, čo sa komu páči, a naopak, čo toho druhého vyrušuje a odpája od vzájomnej nehy. Na toto totiž neexistuje všeobecný návod. Každý to môže mať inak a u žien sa to dokonca mení ešte aj vplyvom hormonálnych zmien súvisiacich s cyklom, tehotenstvom a dojčením.

Je jednou zo známok zrelosti, že si človek dokáže „povedať“ a postarať sa o svoje potreby, vypýtať si to, čo potrebuje. Naopak, nastavenie, že ten druhý by to mal vedieť, ak ma má rád, je veľmi nezrelé a pre manželstvo mimoriadne škodlivé.

Mám nádej, že naša generácia prinesie uzdravenie do vzájomných vzťahov mám, dcér, otcov a synov – i v tejto oblasti. Že my, mamy, naučíme naše dcéry poznať a ctiť si vlastné hranice, dokázať pomenovať, čo mi je príjemné a čo nie a naučíme ich to komunikovať.

 

Niektorí považujú za sebecké, keď povedia partnerovi, čo je nám príjemné v intímnej oblasti a čo nie, lebo máme myslieť viac na dobro partnera ako na naše. Je tento postoj správny?

Nerozumiem celkom, čo by na takejto komunikácii malo byť sebecké. Rozumiem, keď je za tým ostych, nezvyk,… Určite je na takúto komunikáciu potrebné prekračovať hranice svojej komfortnej zóny, to áno. Ale že by to bolo sebecké? Naopak, práve takáto komunikácia otvára dvere sebadarovaniu, čo je opakom sebectva.

Ako sa môže manželovi darovať žena, ktorá sa počas celého milovania trápi tým, aké jej to je celé nepríjemné a len čaká, kedy to skončí? S týmto postojom žena daruje manželovi len torzo zo seba. Daruje mu svoje telo a rozhodnutie vôle. Nechá si však pre seba svoju vášeň, hravosť a radosť.

 

Ako sa to dá zmeniť?

Ak chce žena darovať manželovi aj túto svoju krásu, je potrebné, aby sa jej milovanie páčilo. A páčiť sa jej bude tým viac, čim lepšie bude sama vedieť pomenovať a vyjadriť manželovi, čo sa jej páči, čo sýti jej vnútorný oheň.

Táto minca má zároveň druhú stranu. Psychológovia by k tomu vedeli rozprávať – ako sa dlhodobo neuspokojivý sex mení na žiadny sex. Žena, ktorej sa milovanie nepáči, bude mať na sebadarovanie čoraz menšiu motiváciu a s veľkou pravdepodobnosťou sa mu začne vyhýbať…

 

Je dôležité, aby mali orgazmus aj ženy?

Myslím, že orgazmus má v zdravom intímnom živote svoje dôležité miesto. Čo neznamená, že je nevyhnutné, aby ho žena mala pri každom milovaní. Ženská sexualita je násobne zložitejšia než mužská a dosiahnutie orgazmu u ženy nie je také ľahké ako u muža. Ak by ho však nemala nikdy, mohlo by byť užitočné prizrieť sa dôvodom.

 

Čo je vlastne čistota v manželstve a prečo je dôležitá?

Čistota v manželstve znamená priezračnosť bytia. Znamená to, že kedykoľvek by sa ktokoľvek mohol na mňa pozrieť ako na krištáľ a vidieť, že všetko, kým som, si chránim a darujem svojmu manželovi. Samozrejme, v realite je táto priezračnosť niečo, o čo neustále bojujeme, padáme a nechávame sa vždy znova obmývať Kristovou krvou.

 

Pekne to znie, ale čo to znamená v praxi?

Pre mužov to môže znamenať, že nenechajú svoj pohľad v dekolte okoloidúcej ženy alebo že zaklapnú večer počítač skôr, než ich v tichom dome zláka porno. Pre ženy to môže znamenať, že svoje srdce nezaháčkujú o srdce empatického kolegu. Teraz trochu zjednodušujem, ale v podstate ide o to, že čistota znamená, že jadro svojej osoby chránim pre svojho manžela či manželku.

 

 

MILOSŤ STAVIA NA PRIRODZENOSTI

Čo môže spôsobovať problémy v oblasti manželskej sexuality?

Niekedy sú to naozaj veľmi hlboké traumy z obdobia detstva či dospievania – u žien zneužitie alebo výchova nedovoľujúca slasť, príliš prudérna výchova atď. Muži majú čoraz častejšie problémy so zdravou sexualitou v dôsledku závislosti na pornografii, no aj medzi mužmi sú obete sexuálneho zneužitia. Tieto hlboké traumy vyžadujú dlhodobú prácu a odborné sprevádzanie. Opäť spomeniem slová sv. Tomáša, že milosť stavia na prirodzenosti. Nie všetko sa dá premodliť či obetovať. Modlitba je veľmi dôležitá, a je to práve modlitba, ktorá nám môže pomôcť rozhodnúť sa a nájsť správneho odborníka, či už to bude kňaz, psychológ alebo psychiater.

 

Kde môžeme hľadať pomoc, ak sexualita v našom manželstve nefunguje?

Oblasti sexuality sa nevyhýbajú „Manželáky“ či obnovy Chlapskí chlapi. Obetiam sexuálneho násilia sa venujú napríklad Misionári Najsvätejšieho srdca so spolupracovníkmi v Nitre. Veľmi dobré programy pre manželov má Centrum Sigord. A určite aj mnohé iné.

Bolo by však úžasné, keby sa nám podarilo rozbehnúť špeciálnu „inštanciu“ – či už by to bol online priestor alebo fyzický priestor, kde by boli k dispozícii kňazi i laici s odbornosťou v oblasti teológie a manželstva a zároveň psychológovia, ktorí by vedeli ponúknuť komplexnú pomoc.

 

Existuje na Slovensku nejaká literatúra, ktorá by im v tejto oblasti mohla pomôcť?

Možno taká je, ja bohužiaľ o takej neviem. Literatúra, ktorá by na základe kresťanskej antropológie opisovala fyziologické aspekty, veľmi chýba. Dostupná svetská literatúra často nie je v súlade s učením Katolíckej cirkvi.

 

Aká by mala byť zdravá manželská sexualita?

V zdravej manželskej sexualite je prítomná hlboká dôvera a radosť. Zdravá sexualita zvládne aj nejakú tú frustráciu, občas možno hnev, zvládne obdobia zdržanlivosti. A dokáže z nich dokonca aj vyťažiť. Rozhodne však do nej nepatria pocity zneužitia, manipulácia, odmietania…

 

PLODNOSŤ JE DAR

Osobitnou témou manželskej sexuality je manželská plodnosť. Ako vnímate otvorenosť na nový život v manželstve?

Dnes s piatimi deťmi komplikovanejšie, než tomu bývalo predtým (smiech). V zásade je to však veľmi jednoduché. Zhrniem to do troch bodov. Po prvé, každé dieťa je veľký dar. Po druhé, Cirkev múdro necháva na manželov rozlíšenie vážnych dôvodov na odloženie počatia ďalšieho dieťaťa alebo úplné vyhnutie sa ďalšiemu počatiu. Po tretie, žiť to v realite so sebou prináša veľa radosti aj trýzne (smiech).

 

Mnoho manželov má strach z ďalšieho tehotenstva a to veľmi negatívne ovplyvňuje ich intímny život. Dá sa aj v takejto situácii mať radosť zo sexu?

Táto téma je pre mnohých manželov naozaj veľkou výzvou. Ak chcú žiť manželia v súlade s učením Katolíckej cirkvi a zároveň regulovať plodnosť, je veľmi dôležité investovať do poznania ženskej plodnosti. Toto poznanie z nich môže sňať veľkú časť stresu, pretože stres naozaj intímnemu životu nepraje.

 

Na ktoré metódy plánovaného rodičovstva sa môžu kresťania spoľahnúť?

Liga pár páru, ktorá učí symptotermálnu metódu a o.z. PloDar, ktoré učí Craightonov model. Oba spôsoby vlastne vychádzajú z Billingsovej metódy a rozširujú ju. Tieto metódy majú naozaj vysokú úspešnosť. Každopádne, pre ktorúkoľvek metódu sledovania plodnosti sa pár rozhodne, veľmi odporúčam nechať sa v nej vyškoliť lektormi. Nechať sa nimi nejaký čas sprevádzať a i neskôr sa k nim vracať na konzultácie. Takéto sledovanie plodnosti sa dá doplniť ovulačnými testermi ako Daysy či Persona.

 

Čo nám môže pomôcť v dňoch, kedy sa máme vyhýbať milovaniu?

V týchto dňoch sa mi zdá užitočné využívať všetky možné iné zjednocujúce zdroje, ktoré majú manželia k dispozícii. Teda pokiaľ vnímajú, že ich manželskej jednote pomáha spoločný šport, rande vo dvojici, dotyky,… môžu frustráciu, ktorú takáto situácia prináša, liečiť práve takýmito inými prejavmi lásky. Milovanie je, ako som už spomínala, silným zjednocujúcim momentom. V obdobiach, počas ktorých milovanie nie je možné, je dôležité sýtiť vzťah inými zjednocujúcimi prostriedkami.

 

Čo keď aj napriek našej snahe príde neplánované tehotenstvo?

Pozorujem, že najväčším požehnaním neplánovaných detí sú – neplánované deti (smiech). Veľmi často prinášajú tieto deti veľké požehnanie a uzdravenie. Ženy, ktoré neplánovane počali a dieťatko potratili, sú často uzdravené z paralyzujúcej úzkosti z ďalšieho dieťaťa a s väčšou ľahkosťou a dôverou žijú s vedomím, že môže prísť ako nečakaný dar. Skúsenosť straty dieťatka akoby rozšírila tie možnosti toho, čo je možné. A čo keby aj bolo ďalšie? Mám pocit, že mnohé ženy ostávajú zafixované v tom, že ďalšie dieťa by bola katastrofa, a nakoniec by to až tak nebolo.

 

Vy sama ste nedávno prežili situáciu neplánovaného tehotenstva…

Áno, a toto piate dieťa ma v niečom uzdravilo. Rátam s tým, že môžeme mať aj šieste (smiech). Nemám odvahu ho plánovať, počas tohto posledného tehotenstva som už mala aj zdravotné komplikácie, takže pred ďalším dieťaťom mám naozaj veľký rešpekt, ale neprežívam stres, ktorý by likvidoval náš milostný život. Stres býva často spojený iba s našimi presvedčeniami. Teda, ak nejde o riziko ohrozenia na živote, vtedy je to iná téma.

 

 

Ako tomu môžeme rozumieť?

Často máme predstavy, „čo by bolo, keby…?“ Keby som mala ďalšie dieťa… Niekedy však môže pomôcť zamyslieť sa nad tým, čo najhoršie by sa stalo? Moja osobná odpoveď je, že by som sa ďalších pár rokov nevyspala a nenajedla v pokoji (úsmev)… Samozrejme, zjednodušujem. Fakt je, že každé dieťa si berie z mamy obrovskú časť jej síl a času, vlastne kus života. Odpoveď každej ženy na otázku, čo najhoršie by sa mohlo stať, keby… bude určite rôzna. Keď si tie obavy pomenujeme a dáme na svetlo, už tým samým vystavením svetlu môžu stratiť svoju silu a ak ju aj nestratia, môžeme sa im prizrieť a pracovať s nimi.

 

Čo ak sa ukáže, že tie obavy sú reálne a veľmi opodstatnené?

Hm, presne to sa môže stať. Ako kresťanská koučka som mala klientku, ktorá mala počas 5 rokov 4 deti a po poslednom pôrode zvádzala ťažké boje s nutkavými myšlienkami na sebapoškodzovanie alebo ublíženie deťom. Inak krásna, vzdelaná, hlboko veriaca mladá žena. My sme spolu neriešili jej obavy z ďalšieho tehotenstva, ale niečo iné. Táto žena však mohla mať naozaj reálne a veľmi opodstatnené obavy z ďalšieho tehotenstva.

 

Čo by ste jej odporučili?

Myslím, že táto otázka by už patrila jej spovedníkovi. Za seba môžem povedať, že učenie Cirkvi o nerozlučiteľnosti spojivého a plodivého aspektu je jasné. Zároveň je jasný pastoračný princíp, ktorý hovorí, že človeka môže duchovný sprievodca vyzdvihnúť jedine na mieste, na ktorom je, a nie na ktorom nie je (úsmev) a odtiaľ ho sprevádzať na ceste ďalej, bližšie k ideálu a zároveň mu sprostredkovávať Božie milosrdenstvo v ktoromkoľvek momente ho potrebuje.

Myslím, že takéto náročné situácie alebo vôbec akékoľvek zlyhania nás môžu viesť k duchu skrúšenosti. Človek Bohu odovzdáva všetko nedokonalé, čo sa stalo s tým, že túži učenie Cirkvi žiť v plnosti, aj keď toho v tejto etape svojho života nie je schopný. Vystavuje sa Božiemu milosrdenstvu.

Stáť pred Bohom takí akí sme a hovoriť mu: „Taký nedokonalý, aký som, po tebe túžim, taký ti chcem slúžiť.“ Boh nás pozýva, aby sme sa mu odovzdali v dôvere, bez pocitov úzkosti.

 

V manželstve prídu aj obdobia sexuálnej abstinencie, niekedy spôsobené zdravotnými ťažkosťami, inokedy strachom z neplánovaného tehotenstva. Môže byť aj toto obdobie pre manželov obohacujúce?

Viete, mne sa veľmi páčilo, keď brat kapucín Martin Borkovský povedal v jednom rozhovore, že myslieť si, že muž môže svoju sexualitu dokonale zvládnuť, je mýtus. Som presvedčená, že to isté platí pre väčšinu manželstiev – myslieť si, že manželskú sexualitu zvládneme dokonale, je mýtus. Určite sú aj manželia, ktorí ju dokonale zvládajú. To nepopieram a „smekám“ pred nimi klobúk. Zároveň je však pravdou, že množstvo manželov žije svoju sexualitu v neustálej dynamike, do ktorej patria aj pády a vstávanie.

Ale všeobecne môžu byť obdobia sexuálnej abstinencie obohacujúce, pretože každá trýzeň, pokiaľ ju spájame s Bohom, je obohacujúca a premieňajúca. Cibrí v nás cnosť zdržanlivosti, učí nás byť kreatívnymi v prejavoch lásky,… a keď padneme, vyživuje v nás cnosť pokory. Pretože pokora rastie práve cez naše zlyhania.

 

Ženské telo funguje cyklicky – keď pár neplánuje tehotenstvo, môže sa milovať iba cez neplodné dni. V tomto období má často žena menšiu chuť na sex a ani jej telo nereaguje na vzrušenie rovnako intenzívne ako v plodnom období…

Pre mnohé páry znamená intímny život počas neplodných dní veľkú námahu. To, čo ide počas plodných dní samo, môže v tomto období vyžadovať dobré plánovanie. Psychológovia, ale napríklad aj kapucín Ksawery Knotz vo svojej knihe Sex ako ho nepoznáte, pracujú s konceptom „mostov k sexuálnej túžbe“. Ide o to, že medzi momentom, kde manželia sú a momentom milovania je potrebné vybudovať most. Takým mostom môže byť romantická večera, rande, sviečky, kvety, pohár vína, masáž a neviem čo ešte (smiech). A naozaj ani to nemusí v prípade niektorých manželov stačiť.

 

Čo môže pomôcť?

Otec Ksawery napríklad odporúča, aby si manželia vyhradili čas len tak sa v nahote objímať, bez presného očakávania, čo bude nasledovať. Aby dali šancu vzájomnej blízkosti a nehe bez tlaku, že tá chvíľa musí skončiť sexom. Už samotný kontakt telo na telo spôsobuje uvoľňovanie endorfínov. Vzájomná blízkosť je dôležitá, aj keby sa nič viac nestalo. Pre ženy je dôležité vedieť, že koniec môže byť otvorený, že manžel ich miluje bez ohľadu na to, či tieto chvíle skončia sexom alebo nie. A veľmi často sa stane, že sa žena vďaka tomu uvoľní, začne sa jej to páčiť a prebehne pekné milovanie.

 

Môže pomôcť aj modlitba?

Ak prežívame vo svojom živote čokoľvek, vždy je dobré pozývať Boha do konkrétnych situácií, ktoré nás trápia. Takže naozaj môže pomôcť aj modlitba. Opakovane som sa stretla so zdieľaním žien, že sa pred plánovaným milovaním modlia, aby ich Boh naň uspôsobil a zažívajú, že sa to udeje.

Ak však dlhodobo nepomáhajú žiadne „mosty“ – romantické ani modlitebné –, môže to znamenať, že problém je hlbší a je potrebné vyhľadať odbornú pomoc alebo modlitbu za vnútorné uzdravenie.

 

Jedným z častých problémov je aj nesloboda pri prežívaní intimity. Prečo je to tak?

Tie dôvody môžu byť rôzne, od traumatických skúseností cez výchovu odmietajúcu pôžitok, až po nesprávnu duchovnú formáciu, ktorá „búši“ do cnosti čistoty takým spôsobom, že formuje namiesto slobodného a duchovne zrelého kresťana človeka úzkostného a paralyzovaného vlastnými túžbami.

To, že nás láka prekročiť nejaké hranice, je prirodzené. Ak sa to stane, je dôležité povedať si – stalo sa niečo, čo sa stať nemalo, vyznať to vo sviatosti zmierenia a ísť ďalej. To je zdravý prístup aj v manželskej sexualite. Keď nám Boh odpustil, nemusíme sa umárať pocitom viny. Lebo ak sa staneme úzkostlivými v tejto oblasti, tak nedokážeme prežívať intimitu v slobode.

 

Aký vplyv môže mať na nás takáto úzkostlivosť?

Moja kamarátka psychoterapeutka hovorí, že najprv veľmi búšime do predmanželskej čistoty a potom chceme, aby bola žena v manželstve vášnivá levica. Ale z toho obdobia pred svadbou je tá vášeň taká udupaná, že ju zrazu nevie v sebe nájsť. Toto spôsobuje úzkostlivosť – nedokážeme sa uvoľniť, nevieme sa milovať a starať sa o intímny život. Napriek tomu, že prirodzene je tá vášeň v nás.

 

Ako môžeme v sebe tú vášeň oslobodiť?

To je téma na celý ďalší rozhovor (smiech)!