Alternatívna medicína: Prečo tu niečo nie je s kostolným poriadkom?

Pod slovné spojenie „alternatívna medicína“ zjednodušene zaraďujeme všetko, čo nespadá pod klasickú medicínu. Niektoré jej skutočnosti a praktiky môžu byť skutočne zdraviu prospešné a pomáhať (napríklad prírodná liečba), ale niektoré viac škodia, ako pomáhajú (napríklad tie, ktoré sú spojené s okultizmom) – najmä našej duši. Ako to však rozoznať?

Jean-Régis Fropo, francúzsky exorcista, povedal o alternatívnej medicíne: „Používanie týchto terapií nie je neutrálne. Ako exorcista som bol nútený to často konštatovať… Povedal by som, že je v nich šesťdesiat percent šarlatánstva, dvadsať percent placebo efektu, ale aj dvadsať percent okultizmu, pretože tam, kde panuje omyl a lož, sa ľahko vkradne démon.“ Opisuje, že sa neraz modlil modlitbu oslobodenia za tých, ktorí postúpili nejakú takúto „liečbu“ u takýchto terapeutov.

Vo svojej knihe Odpoveď Cirkvi na fenomén Zlého vo svete sa Jozef Marretta, gréckokatolícky kňaz a exorcista, dotýka aj alternatívnej medicíny. Píše: „V raji nebola ani márnica, ani nemocnica. Ponuku k uzdraveniu a chráneniu sa od smrti ponúka Zlý mnohými spôsobmi.“ Stretáva sa s tým každý, a to neraz. Lekár na pacienta nemá čas, z vyšetrenia sa často vytráca ľudskosť, vďaka nadmernej špecializácii lekárskych odborov sa stráca komplexný pohľad na pacienta.

„Formálna (alopatická) medicína sa dnes obmedzuje na liečenie jednotlivých, izolovaných chorôb a nedokáže nazerať na zdravie človeka v širších súvislostiach. Tento jej prístup vyvolal značný a pochopiteľný nárast nespokojnosti. Alternatívne terapie si získali nesmiernu popularitu, pretože sa snažia hľadieť na človeka ako na celok a chcú skôr uzdravovať než liečiť,“ píše vatikánsky dokument Ježiš Kristus – prameň živej vody.

Napriek neustálym pokrokom v medicíne nie všetky choroby môžu byť vyliečené, a tak sa človek dožaduje uzdravenia inde, no nie vždy správnym spôsobom. Problémom sú aj chronické choroby, s ktorými si klasická medicína neraz nevie rady. A tu sa otvára priestor pre alternatívnu medicínu. Túžime po zdraví a živote bez bolesti, utrpenia, a neraz v honbe za ním urobíme čokoľvek. A ak človek nežije živú vieru, ľahko sa to stane vstupom do začarovaného kruhu alternatívnej medicíny.

 

 

NEMUSÍM KVÔLI TEJTO LIEČBE MENIŤ SVOJ KRESŤANSKÝ NÁZOR?

Na alternatívnu medicínu sa môžeme dívať z dvoch pohľadov. Štěpán Rucki ju rozdeľuje nasledovne: v širšom zmysle slova – prírodné liečebné prostriedky; v užšom zmysle slova – okultné liečebné prostriedky. Prvá skupina je v poriadku a môžeme ju bez obáv využívať a pomáhať si ňou, druhá je už však problémom. A práve tá dnes zažíva veľký rozmach.

Ak chceme rozlíšiť, či je liečba, ktorú chceme použiť, v poriadku, môžeme si pomôcť jednoduchou pomôckou a opýtať sa seba samého: „Nemusím kvôli tejto metóde, liečbe meniť svoj kresťanský názor, vieru? Nemusím kvôli nej prijať inú filozofiu, napríklad new age? Nemusím začať veriť v existenciu nových, neznámych druhov energie?“

Keď si to rozmeníme na drobné, do prvej skupiny prírodných liečebných prostriedkov radíme tie, ktoré využívajú na liečbu vodu, svetlo, vzduch, teplo, pohyb či bylinky. Ich účinky je možné vysvetliť na základe fyziológie – vieme, čo funguje a prečo to funguje. Stretávame sa s nimi napríklad v kúpeľnej liečbe či fytoterapii.

Základom druhej skupiny je to, že nemajú racionálne, vedecké vysvetlenie svojho vplyvu a človek musí kvôli nim prijať inú filozofiu či náboženské presvedčenie. Bez ich okultného prostredia teda nie je možné vysvetliť ich účinok. Rucki sem radí okultné liečebné metódy ázijského pôvodu (akupunktúra, akupresúra, elektroakupunktúra, reflexológia, makrobiotika, rôzne formy jogy, takzvaná transcendentálna meditácia, …); tie, ktoré pochádzajú zo západnej okultnej filozofie (homeopatia, antropozofia a intuitívna medicína podľa Rudolfa Steinera, Bachove lieky z kvetín, …); iné okultné liečebné metódy (liečebný „magnetizmus“ (nejde o rehabilitačnú magnetoterapiu), prenášanie okultných síl telesným kontaktom – kladením rúk, reiki, liečenie cestou zariekavania, liečenie prostredníctvom talizmanov, …) a aj okultné diagnostické metódy (jasnovidectvo, vykladanie kariet, veštenie z krištáľovej gule, diagnostika kyvadlom, prútikom (senzibili), veštenie z ruky, z dúhovky (irisdiagnostika, iridológia), diagnostika z ucha, diagnostika podľa pulzu – akupunktúra, otázky zomrelým, …).

Český karmelitán Vojtěch Kodet definuje alternatívnu medicínu – v užšom zmysle – ako jednu z prístupových ciest Zlého a hovorí, že niektoré jej formy sú viac a iné menej závažné: „Podľa toho, ako silne sú nesené okultizmom, ezoterizmom a špiritizmom, jednoducho podľa toho, ako silne pôsobí Boží nepriateľ pod nejakou praktikou.“ Vysvetľuje, že vlna liečiteľstva bola obzvlášť výrazná v 80. rokoch, keď bolo prítomných veľa ľudových liečiteľov a Cirkev nemala ujasnené, či je to dar od Boha, alebo nie. Liečiteľov dnes nahradila alternatívna medicína, ktorá má rôzne podoby a formy.

 

 

ALTERNATÍVNA MEDICÍNA A NEW AGE

Princíp alternatívnej medicíny s okultným pozadím funguje zväčša na podklade new age. Táto filozofia „sa šíri mnohými formami a cestami jemným, takmer nevnímateľným spôsobom a prezentuje sa zdôrazňovaním svojich čŕt univerzálnej lásky a ochrany prírody,“ ako hovorí Sekretariát pre ekumenizmus a dialóg Biskupskej konferencie Talianska. Toto je často dostatočne mätúce aj pre veriaceho človeka.

Šesť charakteristík myslenia new age, ktoré jasne ukazujú, ako a prečo je v rozpore s kresťanskou vierou, identifikoval americký autor Douglas R. Groothuis:

1. všetko je jedno;
2. všetko je boh;
3. ľudstvo je boh;
4. musíme pretransformovať svoje svedomie;
5. všetky náboženstvá sú jedno;
6. optimizmus vzhľadom na kozmickú evolúciu.

Alessandro Olivier Pennesi, kňaz z Lateránskej univerzity v Ríme, pomenúva to, čo prívrženci hnutia new age vyznávajú: zamieňajú si Stvoriteľa so stvorením; neexistuje pre nich nijaký zdroj vonkajšej autority, iba „boh“ v nás; Krista vnímajú ako istý druh energie; nepovažujú hriech za hriech, ale za nedostatok vedomostí, takže „nepotrebujú“ spásu a Spasiteľa.

Ich morálka spočíva v ich vlastných kritériách a dôverujú tomu, čo cítia, že je dobré; chýba tradičný spôsob vnímania personifikovaného zla – diabol, satan; preberajú starú náuku východných náboženstiev o reinkarnácii a prispôsobujú si ju; majú v úcte starobylé roľnícke rituály a kulty plodnosti. Dokonca jeden z hovorcov hnutia new age, Benjamin Creme, povedal: „Lucifer prišiel z planéty Venuše pred 18,5 miliónmi rokov. On riadi evolúciu našej planéty, je obetným baránkom a strateným synom. Lucifer podstúpil neuveriteľnú obetu, najvyššiu obetu za našu planétu.“

Pozrime sa teraz bližšie na to, ako new age vníma chorobu a utrpenie. Hovorí o tom aj vatikánsky dokument Ježiš Kristus – prameň živej vody. Podľa hnutia new age pochádzajú choroby i utrpenie z konania proti prírode, takže ak sme v harmónii s ňou, budeme zdraví. Niektorí jeho liečitelia nepovažujú za nevyhnutnosť ani smrť. Zdroj uzdravenia našej choroby a utrpenia vidí v našom vnútri – dosiahneme ho, keď sa napojíme na našu vnútornú či vesmírnu energiu. „Vzhľadom na to, že dobré zdravie zahŕňa aj predĺženie života, New Age vlastne ponúka učenie Východu v západných pojmoch,“ píše Vatikán.

V spomínanom dokumente čítame, že new age propaguje množstvo liečebných praktík. Napríklad akupuntúru, biofeedback (biologická spätná väzba), chiropraktiku, kinezioterapiu, homeopatiu, iridológiu, masáže a rôzne druhy bodyworku (ako sú ergonómia, Feldenkraisova metóda, reflexológia, rolfing, polaritná masáž, terapeutický dotyk), meditáciu a vizualizáciu, stravovacie terapie, psychické uzdravovanie, liečenie pomocou rastlín, kryštálov, kovov, hudby alebo farieb, reinkarnačné terapie a nakoniec dvanásťstupňové programy a svojpomocné skupiny…

 

 

BOH NIE JE ENERGIA

Kodet upozorňuje na to, že pre alternatívnu medicínu je charakteristické, že sa pri nej pracuje s energiou, čo je pre veriacich varovné znamenie, že tu niečo nie je s kostolným poriadkom. Boh v troch osobách nie je energia, ale Osoba. „Tento dôraz na dobré a zlé energie v človeku hľadá inšpiráciu vo východných náboženstvách, ale de facto je to základ pseudonáboženského smeru postmodernej doby. New age a všetky tie alternatívne metódy alebo úplná väčšina z nich lieči človeka práve tým, že vyrovnáva jeho energie, napríklad jin a jang, tým, že sťahuje kozmickú energiu. Všetky tieto metódy sú podobné, nech už ich nazveme akokoľvek. Toto znamenie by malo veriacim ľuďom stačiť, aby si uvedomili, že to nie je kresťanská cesta,“ vysvetľuje Kodet a hovorí, že energia, ktorú títo ľudia používajú, nie je od Boha.

Práca s energiou vychádza z tradície východných náboženstiev a zároveň je základom pseudonáboženského smeru postmodernej doby. Popri práci s energiami a hnutí new age dnes ožíva aj akýsi nový typ religiozity – znovuoživenie pohanských kultov, ľudové povery, príklon k východným náboženstvám. Dnes síce nemáme šamanov a čarodejníkov, ale máme psychotronikov či duchovných liečiteľov. Namiesto zaklínadiel máme rôzne zvukové či vizuálne efekty. Namiesto rozoznávania toho, čo je dobré a zlé, k čomu nás vedie aj Božie slovo, počujeme pojmy ako kozmická energia, zemské žiarenie či ľudská aura. Toto nie je kresťanská cesta.

Ľudia sa pri používaní alternatívnej medicíny dajú neraz nachytať na krátkodobý, rýchly a vonkajší efekt – fyzickú úľavu. Ale zväčša už nepozerajú na to, aký to bude mať dopad na ich dušu a ducha. A tak sa chorý človek často v úsilí o uzdravenie, úľavu neváha zapredať aj Božiemu nepriateľovi, hoci to vôbec nemusí robiť vedome. Ale vedome či nevedome, po jej použití sa dostáva do zviazanosti, pretože lieči energia, ktorá nie je od Boha. Ďalším problémom je aj to, že tieto praktiky v sebe neraz miešajú prvky kresťanstva a okultizmu – a tým mätú ľudí. Možno ste už neraz videli obrázok Panny Márie u lekárky, ktorá vám práve predpisovala homeopatický prípravok…

 

 

AKO SA ZORIENTOVAŤ NA TRHU KLASICKEJ A ALTERNATÍVNEJ MEDICÍNY?

PharmDr. Jakub Páterek je odborným zástupcom lekárne v Dudinciach. Povedal nám viac o tom, ako sa vo svojej praxi lekárnika stretáva s alternatívnou medicínou a v čom vidí jej problém. „Základný rozdiel medzi klasickou medicínou a alternatívnou treba vymedziť spôsobom výroby, respektíve princípom, na ktorom fungujú. V lekárni môžete dostať viacero typov produktov; popíšme si podrobnejšie lieky, výživové doplnky a homeopatiká. Klasické LIEKY vychádzajú zo seriózneho vedeckého prístupu – každý jeden liek musí pred uvedením do praxe prejsť dôkladným procesom s prísnou kontrolou, nazývaným klinické skúšanie.

Jeho vrcholom je takzvaná randomizovaná dvojito zaslepená klinická fáza, keď sú pacienti náhodne rozdelení a dostavajú liečbu, alebo prázdne tabletky bez lieku (placebo), pričom ani ošetrujúci lekár, ani pacient nevie, čo užíva. Výsledky sa potom porovnajú a len vtedy, ak liek merateľne pôsobí v porovnaní s placebom (a spĺňa podmienky bezpečnosti), dostáva sa na trh. Sem radíme viac-menej všetky lieky, ktoré predpisuje lekár na recepty, plus bežné lieky, ktoré si kupujete napríklad proti teplote, kašľu, tráviacim ťažkostiam a podobne,“ vysvetľuje Páterek.

Hovorí, že klasická liečba vychádza z EBM (evidence based medicine) – čiže z medicíny založenej na dôkazoch, ktorá sa definuje ako „zásadové, explicitné a rozumné použitie najlepších súčasných dôkazov pri rozhodovaní, akú starostlivosť treba voliť pri individuálnych pacientoch“.

Lekárnik pokračuje, že okrem liekov máme druhú skupinu s názvom VÝŽIVOVÉ DOPLNKY, do ktorej radíme vitamíny, minerály, čajoviny a ďalšie doplnky na podporu zdravého životného štýlu. „Často sú prírodného pôvodu a ich používanie vychádza zo skúseností alebo zo známych vlastností prírodných látok, ale jednotlivé produkty sa vedecky neskúmajú, napríklad kvôli nákladnosti,“ hovorí. Považujú sa za potraviny, takže podstupujú len skúšku na zdravotnú nezávadnosť. Pridáva k nim aj ďalšie položky – napríklad tradičné prírodné lieky a iné.

Vysvetľuje, že podľa vyššie uvedených definícií je v poriadku zadovážiť si lieky podľa aktuálnych potrieb či ochorení. Samotné výživové doplnky majú podľa neho zmysel ako doplnok k bežným odporúčaniam zdravého životného štýlu, medzi ktoré patrí pestrá a dostatočná strava, primerané množstvo fyzickej aktivity a spánku a prevencia. Za problematickú považuje homeopatiu, ktorej sa budeme ešte osobitne venovať. „Pokiaľ sa účinok nedá vysvetliť racionálne, vedecky, aj pre mňa zostáva otázkou, či táto alternatívna liečba funguje – a ak áno, tak ako. Či je založená len na dôvere v daný typ liečby a na samotnom terapeutickom prostredí (placebo efekt), alebo zahŕňa aj nejaké okultné praktiky,“ vraví.

Jeho kolega, magister Juraj Čuboň, sa pridáva a hovorí, že na rozdiel od klasickej medicíny, ktorá má svoju definíciu a hranice, u alternatívnej medicíny to tak nie je, a preto nie je možné vyjadriť sa k nej ako k celku, takže to, čo o nej povie, pre ňu neplatí v celkovom meradle.

„Z pohľadu farmaceuta je orientácia medzi liekmi s prideleným ŠÚKL – kódom (ŠÚKL – Štátny ústav pre kontrolu liečiv) jednoduchá záležitosť, pretože zloženie lieku (množstvo účinnej látky/účinných látok, ako aj zoznam pomocných látok, ktoré sú uvedené v súhrne charakteristických vlastností lieku) sa zhoduje s realitou. Ak sa zistí akákoľvek nezhoda, daná šarža lieku sa okamžite sťahuje z lekární naspäť do distribúcie liekov a následne k výrobcovi,“ vysvetľuje.

Farmaceut tak vďaka svojim znalostiam z farmakológie – vedy skúmajúcej mechanizmus účinku liečiv – dokáže ľahko vyhodnotiť, či je konkrétny liek pre konkrétneho pacienta vhodný. Spomína výživové doplnky, ktoré nemajú pridelený ŠÚKL – kód, len uvedené zloženie a množstvo účinnej látky, čo však nemusí zodpovedať realite.

Čuboň vidí zásadný problém v inom ako racionálnom prístupe k liečbe pacienta, čo sa však podľa neho nemusí dotýkať len alternatívnej liečby, ale každej, ktorá sa nevhodne zvolí a použije. „Konkrétne pri homeopatikách narážame na problém, že absencia liečiva alebo liečiv, ktoré by zodpovedali za účinnosť prípravku a boli jej nositeľom, ju vopred vylučuje. Preto pacient, respektíve zdravotný stav pacienta, pri ktorom by bola takáto liečba vhodnou možnosťou, nemôže existovať ani len v teoretickej rovine,“ zdôrazňuje.

 

 

AKO SI DAŤ RADY PRI NÁKUPE V LEKÁRNI?

Možno sme sa neraz stretli s tým, že pri nákupe v lekárni nám lekárnik ako prvé riešenie ponúkol a poradil alternatívnu medicínu – homeopatiu. A prišli sme na to až doma po študovaní letáčika. Ako sa tomu vyhnúť?

Pýtali sme sa lekárnika Pátereka, aby nám prakticky poradil ohľadom nákupu v lekárni. Jeho rada znie: „Je potrebné vždy sa opýtať, čo je to za liek a ako sa používa. V momente, keď začnú ponúkať „guľôčky pod jazyk“, treba prejaviť nezáujem a takúto liečbu odmietnuť. Ideálne je navštevovať jednu lekáreň, kde vás už poznajú alebo kde poznáte lekárnikov a ich prístup k homeopatii. Pokiaľ vám ponúkajú alternatívne liečebné metódy častejšie, zmeňte lekáreň. No a určite si pred použitím lieku, ktorý ste ešte nebrali, prečítajte príbalový leták (písomnú informáciu pre používateľa),“ odporúča.

On sám vo svojej lekárni homeopatiká nepredáva. Hovorí, že zákon káže zabezpečiť v lekárni výdaj základného sortimentu, čo sú lieky plne alebo čiastočne hradené zdravotnou poisťovňou, takže nie je v žiadnom prípade povinný poskytovať alternatívne liečebné prostriedky. Ak o ne pacient predsa len prejaví záujem, tak – ak si dá povedať – odporučí klasickú liečbu alebo sa ho aspoň snaží odhovoriť od užívania homeopatík. „Nie vždy sa to stretá s úspechom, vtedy pacient najčastejšie zháňa tento typ liečby v inej lekárni,“ dodáva.

Jeho kolega Juraj Čuboň vraví, že sa snaží v lekárni nemať, neobjednávať a ani neexpedovať lieky, z ktorých by pacient nemal reálne úžitok alebo by ich užívanie viedlo k poškodeniu jeho zdravia, priamo či nepriamo.

Rozprávali sme sa aj o tom, prečo je dnes taký veľký dopyt po alternatívnej medicíne, homeopatii. Juraj Čuboň považuje za dôvod najmä nespokojnosť so zdravotnou starostlivosťou, pre ktorú potom pacienti hľadajú „iné“ riešenia, ale aj nedostatočný či povrchný záujem o zdravie zo strany pacienta aj zdravotníckych pracovníkov, nespokojnosť s doterajšou liečbou či zlú skúsenosť z minulosti. „Toto môže viesť k hľadaniu „iných“ riešení,“ uzatvára.

Páterek predkladá štyri možné dôvody:

„1. Najpochopiteľnejšie pre mňa je, pokiaľ človek trpiaci nevyliečiteľným ochorením (stavom) vyskúša v prípade zlyhania klasickej liečby rôzne ďalšie alternatívy. Určite nie je ľahké prijať „rozsudok smrti“ a snažiť sa prežiť je inštinktívne správanie. V tomto prípade je prejavom kresťanskej lásky nielen zmierňovanie fyzickej a psychickej bolesti, ale aj napomáhanie v rozlišovaní dobrých a zlých metód a nesení tohto kríža.

2. Homeopatia je populárna, pretože ponúka vidinu jednoduchej a bezbolestnej liečby (napríklad v prípade ostrohy na päte je oveľa jednoduchšie užívať homeopatické granulky než absolvovať vyšetrenie, kupovať nové topánky a ortopedické vložky, chudnúť, cvičiť, prípadne absolvovať bolestivú liečbu injekciami s kortikoidom alebo cestovať na špecializované pracovisko s fyzikálnou liečbou ako magnetoterapia, ultrazvuk alebo rázová vlna).
3. Veľa spraví aj spomínaná dobrá osobná skúsenosť. Žiaľ, aj v dnešnej dobe platí – a nielen v tejto oblasti –, že človek dá skôr na odporúčanie suseda alebo rodinného známeho než na radu odborníka v oblasti zdravotnej starostlivosti. Rád by som apeloval na všetkých čitateľov: Ak niečo pomohlo vašej susede, nemusí to pomôcť aj vám spodobným problémom.
4. V neposlednom rade, tak ako aj v iných oblastiach, veľa spraví reklama,“ vysvetľuje.

Napokon to zhŕňa tak, ako je povedané na konci každej reklamy na liek – pred prvým použitím lieku sa poraďte so svojím lekárom alebo lekárnikom. „Ideálne takým, čo homeopatiu odmieta,“ dodáva.

 

 

UŽÍVANIE HOMEOPATIE JE VYHADZOVANÍM PEŇAZÍ NA LIEČBU S NULOVÝM ZDRAVOTNÝM BENEFITOM

Osobitnou a azda najčastejšie využívanou kategóriou v rámci alternatívnej medicíny je homeopatia. Karmelitán Vojtěch Kodet zdôrazňuje, že homeopatia nie je neškodná a z vedeckého hľadiska naozaj nemá čím liečiť. „Ale pozor, ono to lieči. To znamená, že buď je tam niečo, čo zatiaľ veda neobjavila; ale ja a moji kolegovia, ktorí slúžime službou oslobodzovania od Zlého, sme sa veľakrát stretli s tým, že to, čo uzdravuje, je magická sila. Účinnosť homeopatických liekov, a to väčšina ľudí asi ešte nevie, vzniká zariekavaním konkrétnych mágov nad týmito liekmi. Je to novodobá mágia,“ vysvetľuje.

Jakub Páterek, ktorý tiež považuje homeopatiu za problematickú, pomenúva jeden z najväčších problémov – dobrú osobnú skúsenosť; s takýmito prípadmi sa neraz stretáva vo svojej praxi. Mnohí povedia: „Ale to je jediné, čo mi zaberá. Suseda to dala dieťaťu a odvtedy nemá problémy.“ „Na základe svojej odbornosti zdravotníckeho pracovníka môžem s určitosťou povedať, že užívanie homeopatie je zbytočným vyhadzovaním peňazí na liečbu s nulovým zdravotným benefitom. Navyše je možný negatívny vplyv na duchovnú integritu,“ zdôrazňuje.

Lekárnik vysvetľuje, akým spôsobom sa (podľa centizimálneho riedenia) vyrábajú homeopatické prípravky: „Pôvodná tinktúra (tinktúru môžeme získať rozotrením rastliny, jej časti alebo inej látky v etanole) sa zmieša s deväťdesiatimi deviatimi dielmi destilovanej vody s etanolom (alkoholom). Dôkladne sa premieša (pretrepanie, alebo inak dynamizácia, je dôležité, pretože homeopatiká sú bez nej údajne neúčinné) a len jedna stotina objemu sa prenesie do ďalšej nádoby, kde sa opakovane zmieša s deväťdesiatimi deviatimi dielmi vody s alkoholom. Opäť sa pretrepe.

Tento postup sa opakuje viackrát. Najčastejšie deväť, pätnásť alebo tridsaťkrát, pričom výsledný produkt sa označuje napríklad názvom rastliny, z ktorej pochádza, a číslom. Príklad: homeopatické granulky s obsahom pagaštanu konského pri pätnásťnásobnom riedení sa nazývajú Aesculus hippocastanum CH15.

Iný postup – podľa Korsakova – uvádza, že do nádobky sa naleje destilovaná voda s jedným percentom (čiže jednou stotinou) tinktúry lieku. Obsah sa pretrepe a vyleje. Do nádobky sa opäť naleje destilovaná voda, pretrepe sa a vyleje. Počíta sa s tým, že na stenách nádobky ostali kvapky z predchádzajúceho riedenia. Takáto potencia sa značí K, napríklad K 30 – čiže tridsaťnásobné riedenie podľa Korsakova.“

 

 

HOMEOPATIKUM AKO SLIVOVICA V LIPTOVSKEJ MARE

Samotná príprava nám napovedá, že v tomto „lieku“ nemá čo liečiť. Slovami Jána Viglaša, bioetika a bývalého rektora Kňazského seminára svätého Františka Xaverského v Badíne: „Homeopatia je, ako keby si vylial fľašu slivovice do Liptovskej Mary a potom z nej nalieval a tvrdil, že podávaš slivovicu.“ Ale čo je ešte väčší problém – lieči tu mágia, dostáva priestor Zlý, ako hovorí Kodet. Škodí to našej duši, môžu nastať mnohé problémy v spirituálnej i psychologickej rovine.

Magister Juraj Čuboň ďalej vysvetľuje, že princíp homeopatie je „liečenie podobného podobným“, teda tieto prípravky vyvolávajú podobné príznaky, ako má ochorenie, na ktorého liečbu sú určené. Hovorí, že zásadný rozdiel medzi „liekom“ a „homeopatickým liekom“ je v tom, že „liek má presne definované zloženie a údaje o jeho účinnosti a bezpečnosti sú zdokumentované v príslušnej dokumentácii“, ktorou je príbalová informácia lieku.

„V skratke, o takomto lieku máme kompletné informácie pre jeho bezpečné a presne cielené použitie vo farmaceutickej praxi. Je dôležité, aby zdravotnícki pracovníci pracovali podľa princípov medicíny založenej na dôkazoch, ktorá prakticky vylučuje používať terapeutické postupy, ktoré nie sú racionálne odôvodnené a odôvodniteľné,“ pokračuje.

Považuje za dôležité, aby mal pacient čo najracionálnejší a najzodpovednejší prístup k svojmu zdraviu, aktívne sa zaujímal o svoj zdravotný problém a v prípade potreby ho konzultoval so svojím lekárom či lekárnikom. Upozorňuje na to, že ak pacient pristupuje k svoju problému štýlom: „Bolí ma hlava, dám si tabletku,“ bez toho, aby hľadal príčinu bolesti, môže to preňho predstavovať zdravotné riziko, a práve takýto prístup podľa lekárnika otvára priestor pre užívanie liekov bez racionálneho prístupu.

Ak užívame liek preto, lebo pomohol aj kolegovi, keď ho bolela hlava, videli sme ho v reklame, mali ho v akcii či na letáku, podľa Čuboňa tu vzniká riziko, že reklama a marketing či odporučenie laika preskočia terapeutický význam liečivého prípravku a jeho vhodnosť pre pacienta.

„Už len na základe logického uvažovania je možné vyvodiť, používanie ktorého typu liečby má a nemá zmysel. Neúčinnosť homeopatie navyše potvrdili viaceré štúdie dostupné na internete,“ dodáva Páterek.

Napokon v súvislosti s celou alternatívnou medicínou zostáva otázkou, komu verím a komu zverím do rúk svoj život. Bohu, alebo niekomu inému? Ježiš povedal: „Vo svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet!“ (Jn 16, 33)

Dovoľme mu, aby bol on naším Uzdravovateľom. Hoci aj prostredníctvom klasickej medicíny. Nenaleťme však falošným ponukám Zlého, ktorý nie je kreatívny, ale len napodobňuje Stvoriteľa.